Okresné kolo súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024 v dejisku pôsobenia Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Tomková
Už sa stalo tradíciou, že Dom Matice slovenskej v Rožňave organizuje okresné kolo recitačnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž je organizovaná na počesť kráľa slovenských rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Na 139. výročie úmrtia nášho rozprávkara som súťaž presunula do obce Rožňavské Bystré, kde Dobšinský pôsobil.
Dobšinský sa v roku 1855 usadil v staručkej fare v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa nachádza vedľa kostola. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Okrem povinností si našiel čas aj na písanie básní, piesní, venoval sa zbieraniu porekadiel a povier. Mal na to dobré podmienky a hlavne zdroje. Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa.
Pripomenuli si 180. výročie posvätenia evanjelického kostola a posvätili novozreštaurovaný oltár v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) M. Lajčáková
Milí rodáci z Rožňavského Bystrého a sledovatelia stránky Maj Gemer!
Rada by som sa s Vami podelila o udalosti, ktoré sme mali možnosť prežiť v našom chráme Božom v 2. nedeľu po Michalovi, 13. októbra 2024. V tento deň sme si pripomenuli 180.výročie posvätenia nášho evanjelického a. v. chrámu v Rožňavskom Bystrom a zároveň bol posvätený novozreštaurovaný oltár. Slávnosti sa zúčastnili bratia farári, ktorí tu slúžili po minulé roky: Mgr. Slavomír Gallo, Mgr. Ján Gallo, Mgr. Peter Székely, Mgr. Ján Gdovin st. (bývalý brat administrátor). Boli sme neskutočne radi, že prišli opäť medzi nás, i keď sú služobne už v iných cirkevných zboroch. Bolo to emotívne, keď sa nám prihovárali a spomínali sme spolu na roky prežité s nimi v Rožňavskom Bystrom. Každý z nich zanechal kúsok života u nás, ako aj neprítomné sestry farárky Mgr. Daniela Kissová a ThDr. Zuzana Poláková. Bohu patrí vďaka za ich službu.
Prišla jeseň aj na štadióny + Zostávajú nám ešte tri týždne futbalu
Napísal(a) MG od
Futbalisti MFK Rožňava, ktorí ako nováčik ročníka 2024/2025 súťažia v IV. lige Východ, si dosiaľ počínajú pomerne dobre. Zatiaľ im patrí 5. priečka tabuľky. V druhej najvyššej lige V. Lige Juh hrajú futbalisti Krásnohorského Podhradia. Zatiaľ sa v 12 kolách proti súperom nepresadili a patrí im posledné 14. miesto v tabuľke. V súťažiach dospelých reprezentuje účastníkov VII. ligy ObFZ Rožňava 12 klubov, keď na najvyššej priečke sa držia futbalisti rožňavskej rezervy MFK. V tomto októbrovom týždni zápolili aj mládežnícke družstvá horného Gemera. Bližšie o nich nižšie v komentároch.
Venované pamiatke osobnosti protifašistického bojovníka Jána Ušiaka
Napísal(a) J. Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Vás 24. októbra 2024 pozýva na prednášku RNDr. Jána Aláča venovanú osobnosti protifašistického bojovníka Jána Ušiaka. V týchto dňoch si pripomíname 110 rokov od jeho narodenia (4. októbra) a 80 rokov od jeho smrti (3. novembra). V Rimavskej Sobote je po ňom pomenovaná ulica (Poručíka Ušiaka). V Bakte stojí pomník s bustou Jána Ušiaka (z roku 1974). Jeho meno je na pamätných tabuliach v rodnej Budinej a v mieste jeho posledných chvíľ života v Čeladnej (Česká republika).
Ale kto to vlastne bol? Ján Ušiak sa narodil v Budinej (okres Lučenec) 4. októbra 1914. Po prvej svetovej vojne sa jeho rodina presťahovala z hornatej Budinej do úrodnejšej Bakty pri Rimavskej Sobote. Tu prežil detstvo a mladosť. Ak by sa narodil do iných – pokojnejších čias, bol by roľníkom, pracoval by na rodinnom hospodárstve a živil by sa pravdepodobne tiež ako robotník. Napokon takto prežil 28 rokov svojho života. Dramatické boli posledné dva roky a hlavne posledných niekoľko mesiacov...
Pozvanie na výstavu ľudových hudobných nástrojov
Napísal(a) A. Kleinová
Poklady tradičnej ľudovej kultúry, ktoré nám naši predkovia zanechali. Gemerské osvetové stredisko (GOS) a Východoslovenské múzeum v Košiciach (VSM), kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozývajú na výstavu ľudových hudobných nástrojov vyrobených zručnými majstrami Remeselníckeho inkubátora (RINK). Vernisáž výstavy Inšpirované minulosťou sa uskutoční 24. októbra 2024 o 16:30 v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9/A v Košiciach.
Hudobné nástroje vznikali už v dávnom stredoveku, predkovia ich vytvárali celé tisícročia. Na ich výrobu využívali rôzny prírodný materiál, napríklad kosti, zvieracie rohy, drevo. V porovnaní so súčasným hudobným inštrumentárom neboli hudobné nástroje primárne určené pre zábavu, ale boli významným doplnkom života ľudí, komunikácie, individuálnej výpovede človeka. Slovenský ľudový inštrumentár je veľmi rozmanitý, autentický hudobný prejav na týchto nástrojoch je obrazom hudobnej vyspelosti každej krajiny. Vyše 210 typov nástrojov je známych aj v našej oblasti.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-