Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Sociálne siete
 
 
 
 
 
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
PrevNext
Prvá písomná zmienka...
Prvá písomná zmienka o Rožňave  - listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, má 732 rokov
Poloha mesta Rožňava, ležiaceho v&nb...
Nové ročníky súťaží ...
Nové ročníky súťaží AMFO a Výtvarné spektrum 2023 v GOS
Gemerské osvetové stredisko v Rožňav...
Život na druhej stra...
Život na druhej strane zemegule so sinologičkou Sakmárovou
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského ...
Rimavskosobotská nem...
Rimavskosobotská nemocnica má nového riaditeľa
R i m a v s k á     S...
Dvadsaťštyri nových ...
Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT
Značka Regionálny produkt GEMER-MALO...
Víťazi najvyššej fut...
Víťazi najvyššej futbalovej súťaže ObFZ Rimavská Sobota od roku 1998 po rok 2022
V roku 1997 sa okres Revúca odčlenil...
ROZLOHOU MALÁ – BOHA...
ROZLOHOU MALÁ – BOHATSTVOM VEĽKÁ
Na hornom Gemeri, dedinka medzi malé...
Bc. Július Lalik: V ...
Bc. Július Lalik: V našej obci Slavošovce futbal spája
Už 20 rokov sa venujem deťom, ktoré ...
V Baníckom múzeu v R...
V Baníckom múzeu v Rožňave pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb
Enikő Sivák ASHA v spolupráci s Baní...
Oslobodenie Rožňavy ...
Oslobodenie Rožňavy oslávili aj jej obyvatelia
Medzi jeden z najvýznamnejších dní v...
PRIPOMENULI 78. VÝRO...
PRIPOMENULI 78. VÝROČIE OSLOBODENIA MESTA REVÚCA
Na Námestí slobody v Revúcej 24. jan...
Fašiangy v Dome osve...
Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote
Gemersko-malohontské osvetové stredi...
Diela inšpirované ro...
Diela inšpirované rodinou * MAG
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského ...
„Čo videl cisár – pá...
„Čo videl cisár – pán v Rožňave?“
Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., OZ Ro...
Referendum v januári...
Referendum v januári využilo v Bôrke 7,71 % voličov, ale v Stratenej 68,00 %
Sobota 21. januára 2023 bol deň, kto...
Z DENNÍKA BIOLÓGA *...
Z DENNÍKA BIOLÓGA  *  Prírodovedný výskum a akvizícia Gemersko-malohontského múzea
Rimavská Sobota, 20. 01. 2023 – ...
Súpis nálezísk neras...
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Surovinová základňa Gemera-Malohontu...
Návraty k Betlehemsk...
Návraty k Betlehemskému svetlu 2022
Betlehemské svetlo je jedným z najkr...
Obrazy Baníckeho múz...
Obrazy Baníckeho múzea zachránené v novom šate
Banícke múzeum v Rožňave sa v r...
Vlani sa v nemocnici...
Vlani sa v nemocniciach Svet zdravia na Gemeri narodilo najviac chlapcov
V Nemocnici Svet zdravia Rožňav...
Adam Klajber je víťa...
Adam Klajber je víťazom 31. ročníka stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Prvým stolnotenisovým turnajom na Sl...
Život pravekého člov...
Život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte – Virtuálna archeológia
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavs...
Zážitkový chodník – ...
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
S  cieľom zatraktívniť horný Ge...
Z klubu biatlonu Mag...
Z klubu biatlonu Magnezit Revúca: Nikdy nie je neskoro začať!
Keď má niekto chuť a vôľu športovať ...
Najvyššia futbalová ...
Najvyššia futbalová súťaž ObFZ Rožňava v rokoch 1994 – 2022
V príspevku nášho spolupracovníka In...
Glezg hrubozobý (Coc...
Glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) * Predmet mesiaca január 2023
Rimavská Sobota, 05. 01. 2023 – Neod...
Stredoveké fresky na...
Stredoveké fresky na Gemeri ožívajú vďaka študentom umenia
Kostoly so značkou Európske dedičstv...
V roku 2022 bolo v o...
V roku 2022 bolo v okrese Revúca ocenených 5 darcov zlatou Jánskeho  plaketou
Slovenský Červený kríž oceňuje pravi...
Výtvarná súťaž - Ban...
Výtvarná súťaž - Banícke múzeum očami detí - výsledky
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne z...
Kamenná tabuľa –  zá...
Kamenná tabuľa –  záchrana pamiatky zo synagógy v Rožňave
Kniha Mojžišova je vzácnou pamiatkou...

Plagáty

Vyhľadávanie

TCVN Flag Counter

Nárečie

PrevNext
Muránskym nárečím:...
Muránskym nárečím: Ak sa dakoďi v Muráňu zavíjala mladá nevesta
U nás bívala svaďba pri mlaďimu. S kosťela išli šicá svadobníci otprevaďiť mladú aš po dvere mlaďiho...
Sirkovskym nárečím:...
Sirkovskym nárečím: Aj tak mu prešli zes rozum
Blíživ sä - Šäs radošči veselošči... Na ďedžinách to bú aj šäs zakáläšok. Edná ťetka aj vešer pred z...
Dobšinským nárečím:...
Dobšinským nárečím: Ta oferujem vam ešči članek, jak sme hodili po starych banoch
Ta oferujem vam ešči članek, jak sme hodyli po starych banoch.  Okolo Dobšinej je velo starych ...
Rodná obec...
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (11)
NÁBOŽENSTVO V RAKOVNICI Náboženstvo nám dokumentujú 3 kostoly, ktoré sa zachovali ešte z minulých č...

Baníctvo

Stručné dejiny...
Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (13)
Ložiská medených rúd Významnejšie ložiská medených rúd vznikli v okolí Dobšinej. Využívané boli od n...
Lanová dráha...
Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej
Oblasť Gemera v minulosti predstavovala jedno z centier monarchie s bohatým baníctvom a&nb...

Náučné chodníky

PrevNext
Náučné chodníky...
Náučné chodníky horného a stredného Gemera - nový seriál stránky Maj Gemer
Turistické vychádzky do prírody sú vhodné v každom ročnom období a v každom čase, ale keď na jar pre...
Náučný chodník...
Náučný chodník Po stopách Maginhradu
Náučný chodník Po stopách Maginhradu sa nachádza v katastri obcí Vyšný Skálnik a Nižný Skálnik v okr...
Náučný chodník...
Náučný chodník Na zelenú hranicu a Szádvár
Nenáročný prechod z úrovne rieky Turňa na planinu Dolný vrch k štátnej hranici s Maďarskom je možné ...
Náučný chodník...
Náučný chodník Šomoška
Náučný chodník Šomoška sa nachádza v južnej časti Cerovej vrchoviny pri obci Šiatorská Bukovinka (40...

Vaše komentáre:

  • Penová izolácia Výborne spracovaný obsah, chválim ! Andrej M. Written by Penová izolácia on %PM, %31 %832 %2023 %19:%jan
    Stavba vodovodu v Rakovnici finišuje, vodu si stále vozia aj zo susednej dediny (Rakovnica)
  • oblecenie pre zeny Skvelý obsah a dovolím si tvrdiť, že jeden z najlepších zatiaľ na danú tému. V… Written by oblecenie pre zeny on %PM, %17 %793 %2022 %19:%nov
    Spomínanie na odviate - pozoruhodná ratkovská žena (Ratková)
  • Milan Šmelko Kde sa dá kúpiť? Written by Milan Šmelko on %AM, %11 %426 %2022 %10:%nov
    Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány, najnovšia kniha Ondreja Rozložníka a Mikuláša Rozložníka (Dobšiná)
  • svadobne obrucky Chválim spracovanie článku, určite som sa opäť niečo nové dozvedel. Pred svadbou je dôležite vedieť… Written by svadobne obrucky on %AM, %10 %080 %2022 %01:%nov
    Spomínanie na odviate - pozoruhodná ratkovská žena (Ratková)
  • Erika Olexová Želka, veľmi pekné a výstižné, prajem Ti hlavne veľa zdravia a pohody, určite budeš aj… Written by Erika Olexová on %AM, %05 %377 %2022 %09:%nov
    Želmíra Gonosová - Tak plynul čas... | 2008 – 2022 (Rožňavské Bystré)
Subscribe to this RSS feed

ODBOJ - K 76. výročiu SNP

PrevNext
Magdaléna Lavrincová:...
Magdaléna Lavrincová: Florián Čatloš a gemerskí odbojári
Do partizánskych bojov proti fašistom sa v roku 1944 zapojila veľká časť robotníctva a baníctva v &n...
Spoznávali pravdivú...
Spoznávali pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny
Dňa 24. júna 2016 sa v meste Rožňava, v obciach Štítnik, Slavo&scaron...
Zájazd z...
Zájazd z Gemera na Nicovô ako odmena pre účastníkov vedomostnej súťaže z histórie druhej svetovej vojny
Autobus so žiakmi základných škôl z okresu Rimavská Sobota, ktorí sa dňa 5. mája 2019 zúčastnili okr...
Pamätná medaila...
Pamätná medaila aj pre 98-ročného odbojára Jozefa Špitáľa
Dňa 4.3.2020 navštívila delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia ta...
« Február 2023 »
Pon Ut Str Št Pia So Ne
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28          

Gemerské guľky z Lähoty

Partizánska pieseň

https://youtu.be/DsgdkiS9wnoPARTIZÁNSKA

  • Nachádzate sa tu:  
  • Domov
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
utorok, 12 august 2014 13:16

Aj môj otec bol partizánom

Napísal(a) a.s.+mg
Zverejnené v Jelšava
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 05 september 2011 15:00

Aj medzi kresťanmi je potrebné otvorene hovoriť a upevňovať krehké medziľudské vzťahy

Napísal(a) Ondrej Kožár
Zverejnené v Rožňavské Bystré
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
piatok, 19 október 2012 17:41

Aj keď má prísť pekné babie leto, niektorí z nás sa už postarali o pozbieranie peknej úrody

Napísal(a) Ing. M. Kupčo
Zverejnené v Rakovnica
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 01 jún 2014 20:18

Aj keď Hrhov na jar ešte neprehral, víťazom I. triedy je už teraz Rudná

Napísal(a) MG-OD
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
štvrtok, 15 november 2012 17:21

Aj keď folklórne kolektívy z horného Gemera nepocestujú na celoslovenské kolo, nezahanbili náš región

Napísal(a) Mária Hlaváčová
Zverejnené v Folklór
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
  • 1579
  • ...
  • 1581
  • 1582
  • 1583
  • 1584
  • ...
  • 1586
  • 1587
  • 1588
Strana 1584 z 1592

banner pripomíneme si vo februári

Ján Garan Krišťák – 90. výročie narodenia

2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová – 18. 7. 2008 Rožňava) – pedagóg, folklorista.

Ján Garan KrišťákDo školy chodil v Dobšinej, potom študoval slovenčinu v Bratislave. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. 8 rokov pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy opäť v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil v ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri. So svojimi folkloristami absolvoval stovky vystúpení po celej Československej republike aj v zahraničí. Miloval a horlivo propagoval horno-gemerský folklór a túto svoju lásku vštepoval aj mládeži, s ktorou pracoval. -MM-

Ján Fabián – 5. výročie úmrtia

2. február - Ján Fabián  (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg.

Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor a neskôr dekan Baníckej fakulty – University of Zambia. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii 1997 a v Rumunsku 2001. Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí. Napísal 6 odborných kníh (napr. Mechanizácia lomov, Systémové inžinierstvo v baníctve a geológii, Aplikácia výpočtovej techniky v baníctve a i.), mnoho odborných článkov, výskumných správ, patentov, súdnoznaleckých posudkov a projektov pre modelovanie ložísk nerastných surovín, hlbinné a povrchové baníctvo, využitie strojov v lomoch, rozpojovacie a trhacie práce, využívanie surovinovej základne a i. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznameniami. -MM-

Bohuš Nosák-Nezabudov – 205. výročie narodenia

3. február - Bohuš Nosák-Nezabudov (3.2.1818 Tisovec – 5.4.1877 Sabinov) – básnik, novinár a prekladateľ.

Bohuš Nosák - NezabudovZákladné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a v Muráni. Aktívne sa zapájal do národného a verejného života, venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady, v prozaickej tvorbe sa venoval najmä cestopisnému žánru. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal predovšetkým z nemčiny, ruštiny a angličtiny. -MM-

Samuel Tomášik – 210. výročie narodenia

8. február - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 10.9.1887 Chyžné) – spisovateľ, historik, ev. farár.

Samuel TomášikJeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako  farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera – Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny hradu Muráň. V r. 1997 mu v Chyžnom slávnostne otvorili pamätnú izbu. -MM-

Alexander Müller – 155. výročie narodenia

9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) –9.10.1950 Rožňava) – banský inžinier.

Alexander MüllerPo ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok, zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. -MM-

Pavel Šramko – 280. výročie narodenia

13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.

Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom, napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. -MM-

Eduard Lengyel-Rheinfuss – 150. výročie narodenia

23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka – 11.11.1942 Budapešť) – maliar, výtvarný pedagóg.

Eduard Lengyel-RheinfussMaliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. V rokoch 1910 – 1920 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Košiciach, potom v Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, maľoval obrazy s námetom koní, jazdcov – husárov a sedliakov, portrétoval dejateľov, maľoval rustikálne námety a žánrové výjavy z dedinského života. Jeho tvorba bola značne početná. MM-

Dionýz Andráši – 110. výročie úmrtia

23. február - Dionýz Andráši (Andrássy) – (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.

Študoval súkromne, potom člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný (maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky), obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1909 zaviedol elekrinu do celého Krásnohorského Podhradia. Po smrti manželky dal v r. 1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908 –- 1909 sa zaslúžil o výstavbu unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. MM-

Ondrej Hronec – 85. výročie narodenia

24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) – vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia, publicista a scenárista.

Ondrej HronecPôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova, je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie. Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí. - MM-

Eduard Putra – 140. výročie narodenia

25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.

Putra, EduardŠtudoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v roku 1903 sa zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole Simona Hollósyho. V rokoch 1908 – 1915 žil v Rimavskej Sobore. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal mnoho štúdií žien i mužov, viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.. - MM-

Mišo Vdovčík – 220. výročie narodenia

28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce – 28.12.1832 Nižná Slaná) – ľudový hrdina, zbojník.

Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2004). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.. - MM-


Späť hore

© 2023 Maj Gemer