Kultúra (3045)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
NeMiestne maľby Martina Kacvinského v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Počas októbra v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, bude prebiehať aktivita k aktuálnej výstave Martina Kacvinského NeMiestne maľby. Aktivita pod názvom Vrstvy skutočnosti umožní študentom stredných škôl prísť do kontaktu so súčasným výtvarným umením, spoznávať ho a zaujať svoj vlastný postoj pri jeho percepcii.
Študenti sa nielen zoznámia s jednotlivými dielami výstavy prostredníctvom komentovanej prehliadky, ale rovnako budú mať možnosť sa aktívne zapájať. Budú podnietení pracovať s dielami a vyjadrovať spôsob vlastného vnímania jednotlivých prvkov výstavy. „Múzejno-pedagogická aktivita Vrstvy skutočnosti ponúka stredoškolskému publiku možnosť nahliadnuť do sveta súčasného umenia cez prizmu otázok a diskusie.
Tesár čierny (Dryocopus martius) je predmetom mesiaca október v GMM
Napísal(a) M. Gálffyová
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát tesára čierneho (Dryocopus martius), najväčšieho druhu ďatľa na Slovensku aj v Európe. V roku 2025 je predmetom mesiaca október.
Tesár čierny, známy aj ako ďateľ čierny, je, ako aj jeho meno hovorí, sfarbený takmer celý do čierna. Samec má výraznú červenú čiapočku, samica červenú škvrnu na zátylku. Je veľký približne ako havran. Má palearktický typ rozšírenia, obýva široký pás tiahnuci sa od východného Španielska po Kamčatku a Kórejský polostrov. Hniezdi prakticky na celom Slovensku. Obľubuje rozsiahle staré lesy, hlavne listnaté a zmiešané.
Výstavu Ábelovských krojov pripravili v Dome osvety v Rimavskej Sobote
Napísal(a) K. Lendvorská
Na výstavu krojov a krojových súčastí z Ábelovej zo zbierky Grétky Ivaničovej inštalovanú v priestoroch Domu osvety v Rimavskej Sobote pozýva Gemersko-malohontské osvetové stredisko. Vernisáž výstavy sa uskutoční v utorok 7. októbra 2025 so začiatkom o 17:00 hod. V sprievodnom programe slávnostnej vernisáže vystúpia speváčky ľudových piesní Petra Budáčová z Detvy a Eva Kyzurová z Rapoviec.
Súčasťou výstavy je aj tvorivá dielňa "Ako sa starať o kroje" v utorok 7. októbra 2025 od 18:00, kde sa o svoje skúsenosti podelí s nami Andrea Šuleková. Poplatok za účasť je 3.00 €. Účasť je potrebné nahlásiť vopred elektronicky na ; resp. telefonicky: 0904 875 369.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na október 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na október 2025.
Projekt Tradičný rok v gemerskej chiške zdokumentoval nositeľov tradícií v lokalitách štítnickej a slanskej doliny
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zrealizovalo v období od marca 2024 do septembra 2025 výskumný a dokumentačný projekt v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva pod názvom Tradičný rok v gemerskej chiške.
Projekt zmapoval a zdokumentoval nositeľov tradícií gemerských obcí v ich prirodzenom prostredí, v lokalitách štítnickej a slanskej doliny – obciach Čierna Lehota, Kobeliarovo, Vlachovo a Rejdová.
Organizácia výskumu a dokumentácie prebiehala úspešne aj vďaka výbornej spolupráci so samosprávami, miestnymi folklórnymi skupinami, združeniami a aktívnymi jednotlivcami. Poďakovanie patrí aj konkrétnym nositeľom tradícií, ktorými boli: Valéria Valková, Ján Tomes v Čiernej Lehote, Matilda Vilimová v Kobeliarove,
Svetový deň cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji: Exkurzia na sopku aj netradičné prehliadky múzeí
Napísal(a) Sz. Tóth
Svetový deň cestovného ruchu by sme v roku 2025 radi oslávili zapojením širokej verejnosti, ale aj školských skupín. Preto sme sa v tomto roku ubrali týmito dvoma smermi.
Pre školy sa toto podujatie uskutoční dňa 26.septembra 2025. V doobedňajších hodinách ich pozývame, aby s nami objavili skryté bohatstvo regiónu Gemer-Malohont. V spolupráci s OOCR Gemer pre nich pripravujeme vedomostný kvíz o našom regióne.
Tiež v doobedňajších hodinách tu máme pre stredoškolákov prednášku a netradičné sprevádzanie výstavou v podaní historika Attilu Simona. Pán Simon nám porozpráva o Rimavskej Sobote v období 1919-1945 s názvom Od prechodu k prechodu.
V poobedňajších hodinách by sme radi oslovili žiakov navštevujúcich školské kluby a družiny.
Hasiči z Jelšavy v Budapešti, Nadlaku a v Tótkomlósi
Napísal(a) G. Jakubecová
Druhý septembrový víkend (13. – 14. 09.) patril stretnutiam s dobrovoľnými hasičmi z partnerských miest – maďarského Tótkomlóša a rumunského Nadlaku. V sobotu 13. 09. 25 v Budapešti organizovali Hasičský deň pre dobrovoľných, závodných, ale aj profesionálnych hasičov pod názvom „LÁNGTÉR“ (v preklade priestor ohňa). Toto podujatie sa organizuje už niekoľko rokov, na ktorom sa hasiči môžu zoznámiť s novinkami na úseku požiarnej ochrany – či ide o technické vybavenie, ale aj o ochranné pomôcky.
Na toto podujatie sme dostali pozvanie od veliteľa ÖTE Tótkomlós Sándora Nagya.
Prechádzku Rimavskou Sobotou pripravilo Gemersko-malohontské múzeum
Napísal(a) I. Kerepesi
Historické miesta v zrkadle príbehov! Príbehy Rimavskej Soboty aj s návštevou historickej knižnice vo veži evanjelického kostola, krypty sochára Istvána Ferenczyho, či zvonice reformovaného kostola s panoramatickým pohľadom na mesto. 21. septembra 2025 o 14:00 hodine sa v uliciach historického centra Rimavskej Soboty uskutoční podujatie Gemersko-malohontského múzea s názvom „Prechádzka Rimavskou Sobotou“, v rámci ktorého môžu účastníci spoznať zaujímavé príbehy, miesta, mýty a fakty viažuce sa k mestu a k jeho obyvateľom. Prechádzka je sprievodným podujatím k dočasnej výstave múzea: „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból“ a uskutoční sa ako súčasť programu Európskeho týždňa mobility, v rámci ktorého môžete získať 50% zľavu zo vstupného, ak na podujatie prídete bez auta.
Gemerský pohár 2025 v hasičskom športe získal okres Revúca
Napísal(a) G. Jakubecová
Veľký Blh – Gemer je jeden z najkrajších turistických regiónov Slovenska. Do regiónu Gemer patria okresy: Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemer medzi najchudobnejší región Slovenska.
V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne, sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu.
Paličkovaná čipka z Gemera – tradícia, ktorá pretrváva
Napísal(a) A. Kleinová
Z jemných nití, prepletených rukami trpezlivých čipkárok, vzniká kultúrny klenot, ktorý prežil stáročia – a stále žije.
Výstava Klubu paličkovanej čipky je od 9. do 30. septembra 2025 sprístupnená v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorá túto jedinečnú krásu sprostredkuje každému záujemcovi. Výstava je súčasťou sprievodných aktivít Rožňavského jarmoku 2025, ktorý organizuje Mesto Rožňava. Celý program si môžete pozrieť tu: https://roznavskenoviny.sk/roznavsky-jarmok-2025/
Medzi východoslovenskými regiónmi, kde paličkovaná čipka nadobudla svoj jedinečný charakter, vyniká oblasť Gemera. Práve tu sa vytvorili osobité typy čipky, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Gemerská paličkovaná čipka nie je len remeselným výtvorom – je to umelecký prejav, nositeľ histórie a dôkaz majstrovstva generácií žien, ktoré sa jej venovali.
Viac...
Výstavu rómskej umelkyne Šarloty Bottovej Tváre, ktoré zanechali stopu otvoria v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu talentovanej rómskej umelkyne Šarloty Bottovej pod názvom Tváre, ktoré zanechali stopu, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. septembra 2025 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Cez tridsiatku portrétov bude mať návštevník výstavy možnosť vnímať nielen realistické zobrazenie ale dokonca i samotnú emóciu.
V tvorbe tejto neprofesionálnej výtvarníčky dominujú portréty, aj keď v minulosti stvárňovala i krajinárske motívy. Jej diela často zobrazujú bežných ľudí, ale tiež známe osobnosti zo spoločenského, kultúrneho a politického života z domáceho či zahraničného prostredia. Tvorí pomocou grafitových ceruziek, pastelom, v poslednej dobe začala využívať akryl a dokonca aj kombináciu týchto techník. V procese tvorby sa sústreďuje na detail.
Posledný denník vojnového zajatca, Gézu Haynika z roku 1918 * Predmet mesiaca – september 2025
Napísal(a) E. Kerényi
Bolo to len nedávno, keď v roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie unikátneho vojenského denníka vojnového zajatca z Rimavskej Soboty v Rusku, publicistu Gézu Haynika. Dvojjazyčná slovensko-maďarská publikácia s názvom „Poznámky – Jegyzetek. Denník vojnového zajatca – Egy hadifogoly naplója 1916-1917” zo zajateckého tábora v Rusku je autentickým dokladom života vojaka-dôstojníka z Rimavskej Soboty na východnom fronte vo vojnových rokoch 1916-1917. Poskytuje pohľad na každodenný život vojaka rakúsko-uhorskej armády v zajateckom tábore v Nižnom Novgorode "zvnútra". Autorom záznamov je žurnalista miestnych novín Gömör-Kishont a niekdajší pracovník Gemerského múzea z medzivojnového obdobia, Géza Haynik, ktorý svoje myšlienky zaznamenal ceruzkou v troch zošitoch.
Čaká vás výstava obrazov Kataríny Višňovskej Oheň v duši a výstava kníh rôznych žánrov Kniha roka
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sa aj v tomto roku zapája do sprievodného programu Rožňavského jarmoku. Hneď na úvod týždňa, v pondelok 8.9.2025 sa uskutoční otvorenie výstavy obrazov Kataríny Višňovskej Oheň v duši a putovná výstava kníh autorov rôznych žánrov Kniha roka Košického kraja.
Maľovanie je zábavná a kreatívna aktivita, ktorá umožňuje vyjadriť svoje myšlienky, pocity a predstavy pomocou farieb a štetcov. Naučiť sa maľovať by mohol zvládnuť asi každý, stačí len trpezlivosť a usilovnosť. Pokiaľ má daná osoba vrodený talent, bude maľovanie hračka. Pokiaľ ale talent nemá, je možné, že sa pri maľovaní svojho prvého obrazu natrápi.
Budujeme partnerstvá: Projekt #4museums mení Gemersko-malohontské múzeum na moderné kultúrne centrum
Napísal(a) É. Kerényi
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, najstaršia kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, realizuje významný projekt s názvom #4museums: Inovatívna ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Interreg V-A Maďarsko - Slovensko (HUSK). Múzeu sa podarilo získať 892 891,64 eur.
Dofinancovaním Banskobystrického samosprávneho kraja sa zrekonštruuje celé 2. poschodie múzea vrátene chodby a sociálne zariadenia. Vďaka tejto kombinácii medzinárodného projektu a podpory z verejných zdrojov dôjde k celkovej premene tejto najstaršej kultúrnej inštitúcie kraja na moderné a zážitkové centrum kultúrneho dedičstva, ktoré bude slúžiť nielen návštevníkom, ale aj odborníkom a komunitám.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.