
Kultúra (2851)
Podradené kategórie

Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Cesta okolo sveta za 80 dní * Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave opäť prichádza s výstavou Marty Vajdovej
Napísal(a) E. Hermély Gecelovská
Výstavu regionálnej autorky Marty Vajdovej pod názvom Svetlá mojej duše, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. apríla o 16-ej hodine v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Marta Vajdová prostredníctvom svojej umeleckej tvorby romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby.
Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania.
Postrehy pri stretnutí s knihou v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) M. Antalová
Kniha bola a je i v dobe počítačov neodmysliteľnou súčasťou nášho života. V jedno piatkové popoludnie sme sa zišli starší, mladší a deti, no skrátka všetci tí, ktorí majú radi dobrú knihu, na besede, ktorú v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome pripravila naša knihovníčka Danka Červenáková. Takto nám sprístupnila nové knihy, ktoré nakúpila v rámci projektu na nákup nových kníh z dotácie poskytovateľa Fondu na podporu umenia. Medzi aktívnych čitateľov našej knižnice patríme aj my, členky Miestneho odboru Matice slovenskej. Našli sme si čas, aby sme sa aj odreagovali od našich povinností a zistili, aké nové knihy pribudli.
Hneď v úvode nám toto posedenie spestrili šikovné dievčatá Danka Ďuričeková a Dorotka Liptáková s veľmi peknými prednesmi prózy a poézie. Jedných dychom sme tiež počúvali bývalú knihovníčku pani Marienku Červenákovú, ktorá nám porozprávala o jej začiatkoch v našej knižnici.

Rimavská Sobota, 04.04. 2024 - Rimavskosobotský rodák István Hatvani (1718 - 1786) získal prívlastok „uhorský Faust.“ Jeho mladosť nebola ničím iným, ako nepoddajným bojom za dosiahnutie možnosti vzdelávania sa. Doba, v ktorej žil bola plná neustálych bojov, ako pre protestanta to znamenalo boj proti nadvláde katolicizmu, ako pre vedca boj proti mentalite celej svojej doby. Pôsobenie Istvána Hatvaniho spadá do obdobia panovania Márie Terézie, kedy protestantské kolégiá museli zdolávať mnoho prekážok. Takmer štyri desaťročia pôsobenia rimavskosobotského vedca v Debrecínskom reformovanom kolégiu prispeli k pozdvihnutiu úrovne vyučovania filozofie, matematiky, fyziky, chémie a teológie. Hatvani bol jedným z najpripravenejších polyhistorov svojej doby, ktorý dal o sebe počuť vo viacerých vedných disciplínach. Počas svojej kariéry, okrem dejín filozofie, učil aj ontológiu, theologiu naturalis, kozmológiu, physico generalis a specialis, experimentálnu fyziku, botaniku, lekársku fyziológiu, zemepis, hydrostatiku, mechaniku, astronómiu, etiku a prírodné právo.
Výstava Gemer – Spiš v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V polovici apríla Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu pod názvom Gemer – Spiš. Ide o výstavu fotografií Szilárda Schermanna, ktorá zobrazuje miesta dvoch susediacich regiónov Slovenska v prvej polovici 20. storočia.
Szilárd Schermann pochádzal zo Spišskej Novej Vsi a stal sa agrobotanikom na Maďarskom kráľovskom ústave pre výskum semien v Budapešti. Popri plnení každodenných úloh dokázal publikovať aj pomerne veľké množstvo vedeckých štúdií, a to nielen o hospodársky významných druhoch rastlín, ale aj o divo rastúcich a tiež o voľne žijúcom vtáctve. Okrem vedy bol zároveň kľúčovou osobnosťou vtedajších maďarských alpinistov. Bol tajomníkom a neskôr podpredsedom Uhorského karpatského spolku a v rokoch 1939 – 1941 aj podpredsedom Maďarského turistického zväzu. Bol jedným z mála, ktorý dôkladne poznal celú Karpatskú kotlinu.

Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann.
Ottó Herman (1835 až 1914) zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Pre ochrancov prírody je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť, asi dve tretiny, v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie. (zdroj: internet)

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom a Galériou kresleného humoru Nové Mesto nad Váhom pripravili výstavu originálnych prác slovenských a českých karikaturistov pod názvom Život náš covidový. Vernisáž sa uskutoční 15.4.2024 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice.
Smiech. Pôsobí ako obrana proti záťažovým udalostiam. Na jeho blahodarné účinky nesmieme zabúdať. Musíme mať na zreteli, že práve smiech je bojovníkom voči stresu, hnevu, úzkosti, depresii. Je starší ako samotná reč človeka a je prirodzenou súčasťou nášho života. Smiechom sa zvyšuje sebadôvera. Vďaka nemu dokážeme vnímať naše problémy aj z inej perspektívy a s väčším nadhľadom.

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát bociana bieleho (Ciconia ciconia), jedného z najznámejších druhov vtákov hniezdiacich u nás. V roku 2024 je predmetom mesiaca apríl.
Bociana bieleho spozná asi každý človek na Slovensku. Má palearktický typ rozšírenia, obýva takmer celú Európu. Hniezdi prakticky na celom území Slovenska do nadmorskej výšky cca. 850 m.
Bocian biely hniezdil pôvodne na stromoch, dnes sa však na Slovensku nachádza už len niekoľko málo stromových hniezd. V súčasnosti hniezdi najmä v intravilánoch obcí, mimo nich len vzácne. Ešte pred niekoľkými desaťročiami si hniezda staval hlavne na komínoch budov, prípadne strechách stodôl, no dnes ich stavia väčšinou na stĺpoch elektrických vedení a na hniezdnych podložkách. Hniezdi raz ročne, v znáške má najčastejšie 2 – 5 vajíčok. Živí sa živočíšnou potravou, napríklad hadmi, žabami, malými rybkami, dážďovkami, hmyzom či hrabošmi. Potravu si zbiera na poliach, lúkach a zamokrených plochách v okolí hniezda.
Výcvik hasičov aj z revúckeho okresu na ohnivom trenažéri FIRE DRAGON 7000 vo Zvolene
Napísal(a) G. Jakubecová
Predseda Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Zvolen, Ing. Dušan Hancko v spolupráci s firmou Dräger Slovensko, s. r. o. zorganizovali v sobotu 23. marca 2024 jednodňový výcvik na ohnivom trenažéri FIRE DRAGON 7000 so zameraním na likvidáciu požiaru v uzavretých priestoroch. Výcvik bol určený pre DHZ/DHZO, HaZZ a ZHÚ a bol realizovaný v priestoroch a v okolí Hasičskej zbrojnice DHZ Zvolen. Výcviku sa zúčastnili hasiči z Banskobystrického kraja – z Dudiniec, zo Senohradu, zo Šumiaca, zo Štefultova, zo Zvolena, pán Lukáš Krúpa ako jednotlivec. Z okresu Revúca sa výcviku zúčastnili dobrovoľní hasiči z Gemerskej Vsi a z Jelšavy, po štyroch členov.
Výcvik bol rozdelený do dvoch častí. V rámci teoretickej časti sa hasiči oboznámili s ohnivým trenažérom FERE DRAGON 7000, s bezpečnosťou práce, s požiarom v uzavretom priestore a s javmi s tým spojenými, s pohybom v neznámom prostredí a s technikou hasenia.
Najlepšie výtvarné práce žiakov z revúckeho okresu na tému „Hasiči a Vianoce“ postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR a Republiková komisia mládeže DPO SR vyhlásili v školskom roku 2023/2024 už 21. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Hasiči a Vianoce“.
Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách:
1. kategória Materské školy, 2. kategória 1. – 4. ročník ZŠ a 3. kategória 8. – 9. ročník ZŠ
Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO).
Územná organizácia DPO SR v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca. Boli oslovené školy, mimoškolské zariadenia a Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ ) v okrese.
Viac...
Siedmaci základnej školy v Jelšave medzi dobrovoľnými hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave.
Dňa 20. marca 2024 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. ročníka Základnej školy v Jelšave. Žiaci zavítali k nám vo dvoch skupinách. Vysvetlili sme im rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Ukázali sme zásahový výstroj a výzbroj, ako sa používajú autonómne dýchacie prostriedky (ADP), ktoré chránia zasahujúcich hasičov pred nadýchaním sa nebezpečných látok, ktoré môžu byť koncentrované v ovzduší zásahového priestoru. Žiaci sa oboznámili tiež s tým, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Nakoľko si v týchto dňoch pripomíname aj Deň vody, vysvetlili sme, aká je potrebná voda pre hasičov.
Príjemné predpoludnie na zbrojnici snáď niečo dalo žiakom, ktorých sme s radosťou privítali medzi dobrovoľnými hasičmi.

Svet kníh je nekonečným zdrojom rôznych informácií, inšpirácií a fantázie. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom projektu Svet cez tisíce očí, doplnila knižničný fond o 994 knižničných jednotiek. Cieľom bolo ponúknuť široký výber noviniek z rôznych oblastí, rôznych žánrov, pre všetky vekové kategórie.
„Prípravná fáza projektu bola v mesiacoch marec až jún 2023. Priebežne sa realizoval prieskum knižného trhu a záujem používateľov,“ povedala pracovníčka úseku doplňovania a spracovania knižničných fondov Tímea Bagačková Zollerová a dodala: „nákup a spracovanie nových knižničných jednotiek prebiehal v mesiacoch júl 2023 až marec 2024.“
Veľkonočné tvorivé dielne pre žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) E. Hemélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl na už tradičné tvorivé dielne s veľkonočnou tematikou.
V snahe priniesť niečo nové, tento rok múzejníci spojili veľkonočné tvorivé dielne s práve prebiehajúcou výstavou Valašský rok/Pásztoresztendő. Školáci sa zahrajú rôzne interaktívne hry a popritom sa dozvedia veľa zaujímavých informácií o tradíciách a zvyklostiach pastierov v predveľkonočnom období. „Pred veľkonočnými sviatkami sa rodia jahniatka a nielen tie. Pastieri mali v tomto období množstvo práce, plnili dôležité úlohy a my by sme radi deťom priblížili túto tradičnú atmosféru predsviatočných príprav. Touto aktivitou pokračujeme v téme výstavy Valašský rok/Pásztoresztendő,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin. Deti odídu domov nielen plní nových zážitkov a informácií, ale odnesú si aj vlastnoručne vyrobené veľkonočné dekorácie.
Takto sme oslávili 150. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Rožňava
Napísal(a) M. Terrai
150 je len číslo, ale, keď sa píše a hovorí o veku, je to neuveriteľná doba. Len koľko vody za také obdobie pretečie, koľko generácií ľudí sa vystrieda. Takto sme oslávili 150. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Rožňava, spolu s členmi aj všetkými sympatizantmi a priateľmi, dňa 8.3.2024 v Rožňave.
Slávnostná čata vlajkonosičov nás upozornila, že program začína. Po podaní hlásenia veliteľom DHZ Rožňava, ale zároveň územným veliteľom DPO SR Rožňava, mladším inšpektorom Mgr. Petrom Mátéom, krajskému predsedovi KO DPO SR Košice a členovi Prezídia DPO SR generálnemu inšpektorovi Ing. Miroslavovi Semaničovi, MBA., sa začali príhovory. Prítomných privítal predseda DHZ Rožňava inšpektor Mgr. František Kerekeš a slávnostne otvoril. Pozdravil a pamätnú stuhu k zástave DPO SR odovzdal Ing. Miroslav Semanič, MBA. Svoje pozdravy, a tiež stuhu na zástavu odovzdal primátor mesta Rožňava pán Michal Domik, ktorý vyzdvihol veľmi výbornú spoluprácu s členmi DHZ Rožňava, na každej poriadanej akcií Mestom Rožňava, a poprial všetkým iba zdarného ďalšieho života.