Kultúra (2987)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave pripravila podujatia pre maďarskú menšinu
Napísal(a) M. Čižmár
V priebehu jesenných mesiacov roku 2025 mohli čitatelia Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja, bližšie spoznať život a tvorbu autorov maďarskej národnostnej menšiny. Autorské besedy v knižnici prebiehali cez projekt Literárne potulky – Irodalmi barangolások. Realizáciu projektu podporil KULT MINOR – Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Cestovateľka a blogerka Marta Rajková vydala svoju prvú knihu cestopis Cestuj srdcom v roku 2023 a predstavila v nej 9 rozličných ázijských krajín. Dej historických trilerov Róberta Surovca prebieha v Košiciach koncom 19. storočia.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na december 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na december 2025.
Pracovné stretnutie zástupcov maďarských a slovenských hasičských zborov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 24. 11. 2025 sa uskutočnilo pracovné stretnutie na obecnom úrade v maďarskej obci Karancsság, kde sa stretli maďarskí a slovenskí partneri hasičských zborov, ktorí sa zapojili do projektu INTERREG pod názvom Zvýšenie pripravenosti HU – SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami. Projekt podával Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). V projekte sa riešila cezhraničná spolupráca medzi hasičskými zbormi BBSK a Novohradskej župy.
Cieľom tohto pracovného stretnutia bolo oboznámiť prítomných s tým, ako prebehla investícia, resp. nákup vecných prostriedkov, realizovanie kurzov a školení. Na maďarskej strane boli nakúpené a dodané tri 9-miestne autá, objednané niekoľko JEEPOV.
Na slovenskej strane prebehol kurz na rozšírenie vodičského preukazu, boli dodané 4 ks prívesov pre núdzové ubytovanie, štvorkolka pre DHZM Brezno.
Svet ukrytý v portrétoch práve štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl Rožňavy
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Dňom 19. novembra 2025 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl pod názvom Svet ukrytý v portrétoch. Toto podujatie nadväzuje na aktuálnu výstavu Šarloty Bottovej v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave Tváre, ktoré zanechali stopu.
V úvode aktivity budú mať žiaci možnosť sa podrobnejšie s výstavou zoznámiť. Prostredníctvom interaktívnych hier spoznajú nielen vyobrazené osobnosti, ale budú vedené aj k vnímaniu a rozpoznávaniu emócií vychádzajúcich z jednotlivých portrétov. „Portréty nám umožňujú nahliadnuť nielen do tváre, ale aj do príbehov a pocitov ľudí. Múzejno-pedagogická aktivita ponúka účastníkom možnosť objavovať, že každý výraz, farba či tvar na tvári nesie svoj význam a rozpráva vlastný príbeh.
Prednáška – Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom prednášky Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou ponúka interdisciplinárny etnograficko-historický pohľad na tému tak blízku, no zároveň často tabuizovanú, akou je smrť človeka.
Kurátor múzea Matúš Molnár ozrejmí vývoj chápania smrti a prístup „živých k mŕtvym“ na území Gemera od obdobia raného novoveku až po súčasnosť. Predstaví zvyky, tradície a povery gemerského ľudu v konfrontácii s archívnymi dokumentmi. Nazrie na predstavy o (ne)smrteľnosti človeka. Poukáže na znamenia, ktoré mali indikovať blížiacu sa smrť, ako aj to, či dnes stále pretrvávajú. Značná pozornosť bude venovaná prípravám človeka na koniec svojho života a tomu, akú rolu pri tom zohrávali duchovní rôznych vyznaní pomocou vydávania príručiek.
Aktivita Baníckeho múzea v Rožňave pre žiakov základných škôl pod názvom Umenie z hlbín zeme
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Krátko po otvorení výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spúšťa bohatú sériu sprievodných podujatí. Prvým z nich je aktivita pre žiakov základných škôl pod názvom Umenie z hlbín zeme.
Prvá časť aktivity bude prebiehať priamo na výstave. Žiaci sa s ňou podrobnejšie zoznámia nielen prostredníctvom komentovanej prehliadky, ale najmä cez interaktívne hry a rozhovory. „Výstava a múzejno-pedagogická aktivita umožní žiakom základných škôl nahliadnuť do témy baníctva prostredníctvom umenia v rôznych podobách. V rámci riadeného rozhovoru sa oboznámia s tým, ako sa banícka tematika premieta do umeleckého vyjadrenia – od každodenného života baníkov až po symboliku spojenú s podzemím. Umenie sa tak stáva cestou, ako túto tému vnímať citlivejšie, osobnejšie a tvorivo,“ uvádza múzejná pedagogička Gabriella Badin. Druhá časť aktivity bude patriť tvoreniu a rozvoju fantázie u žiakov.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na november 2025
Napísal(a) Marta Mikitova
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na november 2025.
Takto sme prežili jeden netradičný tréning s mladými hasičmi v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Zavítalo k nám jesenné, dušičkové obdobie, kedy sa mení príroda, dozrievajú jesenné plody, a samozrejme spomíname aj na svojich zosnulých príbuzných a známych.
V stredu 29. 10. 2025 sme sa stretli s hasičskými deťmi na Mestskom úrade v Jelšave na tréning, trocha na iný, ako obvyklý tréning. Nakoľko bol už pre niekoho prázdninový deň, pre niekoho pred prázdninový deň, išlo o netradičný čas, zraz bol naplánovaný na 16.30 hod. Mal to byť netradičný tréning, plánovali sme ísť zapáliť sviečky ku soche sv. Floriána, patróna hasičov, pripomenúť si históriu sv. Floriána, pospomínať si na svojich zosnulých príbuzných.
Okrem tejto dušičkovej témy sme však pre deti pripravili aj prekvapenie, ktoré deti prijali veľmi dobre. Pred niekoľkými dňami dospelí dobrovoľní hasiči zrekonštruovali podstavec pod sochou sv. Floriána, tak sme nakúpili a sme dostali aj sponzorsky kvety
Predmet mesiaca november 2025 * Antal Martinelli: busta Istvána Széchenyiho
Napísal(a) A. Kolár
Rimavská Sobota - 3. novembra 2025 uplynie 200 rokov odvtedy, ako gróf István Széchenyi na krajinskom sneme v Prešporku venoval ročný výnos zo svojich majetkov na vznik vedeckej spoločnosti, ktorá funguje dodnes ako Maďarská akadémia vied. Túto udalosť zachytáva aj najrozmernejší zbierkový predmet Gemersko-malohontského múzea – reliéf od sochára Barnabása Hollóa. Széchenyiho podobizeň máme však v múzeu doloženú ešte jedným zbierkovým predmetom, a tým je sadrová busta od rimavskosobotského sochára Antala Martinelliho (1851 – 1917). Autor ju sám daroval Gemerskému župnému múzeu v roku 1884.
István Széchenyi bol uhorský šľachtic, politik a národný buditeľ. Bol najvýznamnejšou postavou reformného hnutia v Uhorsku a predstaviteľom revolúcie v rokoch 1848/49.
Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Ľ. Pulišová
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je od 11. septembra 2025 do 31. decembra 2025 sprístupnená výstava Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Súčasťou výstavy je viacero sprievodných podujatí, pričom jedným z nich je tvorivá dielňa – workshop, s názvom Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova. Účastníci si pod jeho vedením 12. novembra t.r. o 15.00 hod. vytvoria maľovanú nástennú tabuľku zdobenú ornamentmi inšpirovanými výzdobou dreveného zariadenia stredovekých kostolov Gemera-Malohontu.
Pál Benko sa venuje výrobe drevených maľovaných nástenných tabuliek a drevených stropných kaziet väčších rozmerov. Pri ich zhotovení využíva ornamentiku tvoriacu výzdobu dreveného zariadenia nachádzajúceho sa vo viacerých kostoloch Gemera-Malohontu, Novohradu, ale i na území Maďarska. Pri tom sa snaží dodržiavať pôvodné farebné odtiene i techniku maľovania vajíčkovou temperou.
Viac...
Zrekonštruovali podstavec pod sochou sv. Floriána v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 3. augusta 2019 sme si v Jelšave pripomenuli 190. výročie ničivého požiaru, ktorý zasiahol takmer celé mesto. Pri tejto príležitosti bola odhalená socha sv. Floriána pred budovou Mestských služieb. V tom čase podstavec vyrobili zamestnanci Mestských služieb, jedným z nich bol aj Pavol Berki – člen Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ).
Prešlo šesť rokov a pod vplyvom nepriaznivého počasia podstavec začal strácať na svojej stabilite, bolo potrebné ho zrekonštruovať, aby socha nespadla na zem.
Mesto Jelšava uvoľnilo finančné prostriedky na výrobu a osadenie mramorovej platne, ktorú vyrobil pán Gunár z Hucína. Pri osadení platne boli nápomocní aj členovia DHZ Jelšava. Mramorová platňa bola osadená 11. 09. 2025.
Maľované tajomstvá - komentovaná prehliadka výstavy Kostolmi inšpirované... v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Ľ. Pulišová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 16. októbra 2025 uskutoční komentovaná prehliadka výstavy Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, s názvom Maľované tajomstvá. Komentovaná prehliadka s etnografkou a kurátorkou výstavy Mgr. Ľudmilou Pulišovou predstaví časť tradičnej kultúry Gemera-Malohontu - zariadenie interiéru, v podobe maľovaného nábytku pochádzajúceho z 18. a 19. storočia.
Oblasť Gemera-Malohontu bola na výskyt maľovaného nábytku pomerne bohatá, keďže v minulosti sa jednalo o jednu z najvyspelejších oblastí Slovenska. K tomu prispeli jednak priemyselné podniky – bane, maše, hámre, železiarne, ale aj rozvinutá remeselná výroba. Najstaršie kusy maľovaného nábytku z ľudového prostredia regiónu pochádzajú z 18. storočia, pričom k rozmachu výroby došlo v 19. storočí.
NeMiestne maľby Martina Kacvinského v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Počas októbra v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, bude prebiehať aktivita k aktuálnej výstave Martina Kacvinského NeMiestne maľby. Aktivita pod názvom Vrstvy skutočnosti umožní študentom stredných škôl prísť do kontaktu so súčasným výtvarným umením, spoznávať ho a zaujať svoj vlastný postoj pri jeho percepcii.
Študenti sa nielen zoznámia s jednotlivými dielami výstavy prostredníctvom komentovanej prehliadky, ale rovnako budú mať možnosť sa aktívne zapájať. Budú podnietení pracovať s dielami a vyjadrovať spôsob vlastného vnímania jednotlivých prvkov výstavy. „Múzejno-pedagogická aktivita Vrstvy skutočnosti ponúka stredoškolskému publiku možnosť nahliadnuť do sveta súčasného umenia cez prizmu otázok a diskusie.
Tesár čierny (Dryocopus martius) je predmetom mesiaca október v GMM
Napísal(a) M. Gálffyová
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát tesára čierneho (Dryocopus martius), najväčšieho druhu ďatľa na Slovensku aj v Európe. V roku 2025 je predmetom mesiaca október.
Tesár čierny, známy aj ako ďateľ čierny, je, ako aj jeho meno hovorí, sfarbený takmer celý do čierna. Samec má výraznú červenú čiapočku, samica červenú škvrnu na zátylku. Je veľký približne ako havran. Má palearktický typ rozšírenia, obýva široký pás tiahnuci sa od východného Španielska po Kamčatku a Kórejský polostrov. Hniezdi prakticky na celom Slovensku. Obľubuje rozsiahle staré lesy, hlavne listnaté a zmiešané.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-