Kedy ukončia obnovu hradu Krásna Hôrka na hornom Gemeri a čo s tým súvisí
Napísal(a) od
Od požiaru národnej kultúrnej pamiatky zo 14. storočia hradu Krásna Hôrka ešte 10. marca 2012 nachádzajúcej sa na hornom Gemeri sa už odvtedy hodne popísalo, posľubovalo, ale aj hodne spravilo. Nie však toľko, aby mohol slúžiť už tohto roku návštevníkom. V niektorých periodikách objavil článok o názoroch ministra školstva SR Mareka Maďariča na jeho
Začínajú fašiangy a s nimi rôzne charakteristické podujatia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Obdobie veselosti, zábavy a hodovania nazývané fašiangy začína po sviatku Troch kráľov (07.01.) a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 10. februára. Počas týchto mesiacov sa v obciach MAS MALOHONT koná viacero podujatí.
Stolnotenisový turnaj O pohár starostu obce Gemerská Poloma 10. januára si zapíše 24 ročník
Napísal(a) od
Prvým stolnotenisovým turnajom v roku na Slovensku vo dvojhre mužov už tradične býva v Gemerskej Polome na hornom Gemeri turnaj O pohár starostu obce, ktorý si už 24. ročník pripíše 10. januára 2016. Pohár prisľúbil obhajovať aj jeho ostatný víťaz Peter Šereda. Podľa propozícií, ktoré nám poslal hlavný rozhodca turnaja Juraj Galajda, usporiadatelia - Obec Gemerská Poloma a miestny Stolnotenisový klub, turnaj sa uskutoční v telocvični základnej školy so začiatkom o 9.30 hod.
Detský folklórny súbor Čížiček oslávil štvrťstoročie vzniku
Napísal(a) Miroslava Kojnoková
V piatok 18. decembra 2015 oslávili v Tisovci 25. výročie založenia nášho Detského folklórneho súboru Čížiček. Oslava sa uskutočnila v kinosále kultúrneho domu a pozvanie na ňu prijali primátor mesta Tisovec pán Peter Mináč, predsedkyňa Komisie kultúry a športu pani Gabriela Kéry, významné dámy kultúrneho a folklórneho života v Tisovci – pani Eva Manicová a Silvia Remperová, ktorá stála pri zrode DFS Čížiček, i bývalá vedúca Betka Opálková.
V kronike MsKS a FS Tisovec sme našli prvý záznam
o detskom folklórnom krúžku zo dňa 14.12.1990,
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Dobšinský kováč Samuel Burger
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Dobšinský kováč Samuel Burger
V tom čase, sa v bani vŕtalo na sucho so špirálovými vrtákmi, ktoré baníci museli takmer dennodenne vynášať z bane, aby v kováčskej dielni znovu vykuli ostrie vrtáka a dobre ho zakalili. Dobrý kováč bol na banskom úseku ako jedno z najdôležitejších ozubených koliesok celého chodu bane. Na
Na Gemeri sú prvými novorodencami roku 2016 dievčatko i chlapec
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Podľa informácií, ktoré nám poskytol hovorca nemocníc Svet zdravia pán Tomáš Kráľ, medzi prvých novorodencov na Gemeri, ktorí sa narodili v Novom roku 2016 za asistencie zdravotníckeho personálu patrí dievčatko a chlapček. Prvé prišlo na svet v pôrodnici v Rimavskej Sobote 1. januára 2016 o 9.35 hod. dievčatko, ktoré dostalo od rodičov meno Sofia. Jej prvými mierami sú 53 cm a 3500 g. Dievčatko i jej mamička sú zdravé.
Prvé dieťa narodené v rožňavskej pôrodnici je chlapec. Jeho mamička, ktorá pochádza z Krásnohorského Podhradia a porodila chlapčeka
Novoročný výstup milovníkov turistiky mieril na Volovec už tridsiaty ôsmy raz
Napísal(a) od
Už tridsiaty ôsmy ročník novoročného výstupu na Volovec zaregistrovali milovníci turistiky nielen rožňavského okresu, ktorý sa uskutočnil hneď po Novom roku 2. januára 2016. Jeho hlavná trasa bola: Čučma - Nad soľnou - Malá Skala - Skalisko - chata Volovec - Kultúrny dom v Čučme. Využité boli však aj iné už rokmi osvedčené trasy z priľahlých obcí. Medzi domácimi účastníkmi, ktorých gro tvorili z Rožňavy, Betliara, Gemerskej Polomy i Nižnej Slanej, bolo vidieť aj turistov z iných susediacich regiónov. Najvyšší kopec nad Rožňavou tohto roku nebol zafarbený do biela, ale
Šťastný nový rok 2016 vám všetkým želá Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Veľmi vhodne som dostal prakticky na prelome rokov 2015 a 2016 fotografiu od Miloša Lenga z Rožňavského Bystrého ako poďakovanie za prekvapivý darček od stránky Maj Gemer. Prezentoval sa na nej ako kuchár pripravujúci „juchu“, oblečený s rovnakou zásterou akú v roku 2015 obdržalo viacero mojich spolupracovníkov,
Ako na veľkú Ameriku mokrolúckym nárečím spomínali bašík Rákoš
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Z našé ďedžini velé ludží išlo do Ameriki, ale velä se aj vráčili a vikladali domácim, šva to šitko f té Amerike jesto. Mali zmo ednoho - volali ho Rákoš a tot buli dĺho v Amerike a koj se vráčili v amerikánskom kalape, tak to calá ďedžina poslúchala.
Ráz tak horelo v ďedžine, prišli hasiči aj z Revúci, aj z Lehvatki. Hasili, hasili, ale dom aj tak zhorel. Po ohnu chlapi rozoberali situáciu, šva bulo zle, akí buli hasiči, a tu starí Rákoš povedä: „Ta to je len chiba hasičó. Kobi buli takí hasiči ako v Amerike, to bi bulo inak.“ „Báči a akí su tam tam hasiči,“ spitujú se chlapi „v Amerike“?
Muránskym nárečím: „Nože, Martin, povec, ag to bulo s ťim hadom!“
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Málo je takých stránok v našom Gemeri, ktoré sa snažia udržiavať bývalú reč našich predkov, ktorú my teraz nazývame nárečím. A keďže ide o Gemer, tak zvykneme dodať aj - gemerským nárečím. Ono je navyše o to zaujímavejšie, že takmer každá obec v Gemeri sa vyznačovala svojou originánou rečou. Už naši starší slávni učení rodáci, ako napr. Samo Tomášik a jemu podobní, dali na známosť, že čo dolina, to na Gemeri reč iná. Dodnes majú pravdu, aj keď náš jazykový klenot je zanášaný spisovnou slovenčinou. Aj keď ona je úradnou rečou a učia sa pomocou nej v školách, nikomu sa nebráni, aby reč svojich predkov udržiaval svojim spôsobom aj dnes.
Viac...
Pohľadnica z Čiernej Lehoty našla v Tišnove ďalšie riadky o svojom zrode i autorovi
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Webová stránka Maj Gemer zaznamenala v týchto dňoch nebývalý údaj. Pred dvoma rokmi ešte 11. mája prvýkrát bola poskytnutá informácia pre návštevníkov stránky od pani Oľgy Zacharovej o pohľadnici z obce Čierna Lehota, ktorá sa do obehu dostala zrejme ešte pred rokmi 1936-1938. (Pamätníci vedia, že roky sú spojené s rozdelením Československej republiky na Čechy a Moravu a na Slovenský štát v dôsledku Mníchovskej zrady západných mocností.) Využila ju mamka jej manžela, ktorá ju poslala svojmu synovi do Vysokých Tatier, kde bol na kúpeľnej liečbe. Možno si pamätáte čo na nej zachytil jej autor N. Pokorný z Tišnova. Pýtali sme sa vtedy, ako sa pohľadnica Čiernej Lehoty v tých rokoch dostala medzi ostatné pohľadnice na Slovensku.
Vianoce maľované pieskom v Gemerskej Polome
Napísal(a) Mgr. Janka Maťová
V adventnom čase (9.12.2015) sme v Gemerskej Polome prežili krásne chvíle na vystúpení s názvom „Vianoce maľované pieskom“. Mnohí tam šli s očakávaním, čo to vlastne bude, keďže doteraz nevideli maľovanie pieskom. Umelkyňa z Ruska Eva Aibaz nám svojim umením spríjemnila predvianočný čas a uprostred zhonu sme mohli prísť na iné myšlienky. Jej obrazy, ktoré sa pred nami vytvárali a vzápätí menili na čosi nové, nás zohriali pri srdci. Vystúpenie bolo pripravené dopoludnia pre žiakov a učiteľov našej základnej školy a tiež materskej školy. Večerné predstavenie bolo pre verejnosť. Na záver večerného predstavenia vystúpil spevokol z Chyžného.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Fosforové bomby
V októbri 1955 som narukoval na vojenčinu k 17. letištnému práporu v Přerove, ktorý zaisťoval prevádzku 24. bombardovacieho pluku. Slúžil som u autoroty ako šofér nákladných vozidiel. Bol som ešte nováčik - bažant, keď som dostal cestovný príkaz isť s Tatrou 111 do muničného skladu, odkial som mal previezť ostré výbušné bomby na letište. Sklad sa nachádzal vysoko v lese nad obcou Kokory. Velitel roty mi dal informácie, že z cesty smerom na Olomouc pred obcou je potrebné odbočiť vpravo po lesnej ceste, ktorá ma dovedie priamo k muničáku. V muničáku ma čaká družstvo vojakov z technickej roty, ktorí mi naložia bomby a mám ich odviezť na letisko k hlavnej stojánke bombardérov IL-28.
Mnohí z nás si bez hudby nevedia predstaviť život. Dôkazom toho, že to tak bolo aj v minulosti je lubenícky zborník, dielo možno neznámeho učiteľa pôsobiaceho na niektorej z vynikajúcich škôl v Gemeri. Súbor skladieb tohto anonymného notovaného rukopisu z druhej polovice 19. storočia, sa pravdepodobne viaže na pôsobenie organistu, ktorý si zapisoval hudbu hrávanú počas bohoslužby v kostole, pri vyučovaní hudby, či pri domácom muzicírovaní. Zachytával hudbu zo svojho okolia hrávanú pri rôznych svetských príležitostiach súkromného a spoločenského života napríklad na zábavách a rodinných oslavách.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.