Regále Gemerskej knižnice praskajú vo švíkoch: Vďaka projektu nakúpili takmer tisíc nových kníh
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave výrazne obohatila svoju ponuku. Čitatelia všetkých vekových kategórií sa môžu tešiť na 953 nových knižných titulov v celkovej hodnote takmer 12-tisíc eur.
Knižnica, ktorá funguje ako kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, získala na nákup nových kníh finančnú injekciu z projektu Kniha ti dopraje. Projekt podporil Fond na podporu umenia grantom vo výške 10 000 €, pričom sumou 1 887,83 € prispela knižnica z vlastných zdrojov.
Pre každého niečo: Od rozprávok po univerzitnú literatúru
Hlavným cieľom bolo priniesť čitateľom aktuálne tituly a osviežiť knižničný fond. Novinky sú rozdelené do troch hlavných kategórií:
Na hornom Gemeri prišlo viac divákov na siedmu futbalovú ligu než na štvrtú
Napísal(a) MG od
Tretí májový futbalový víkend bol poznačený majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. I napriek tomu sme zaznamenali vyššiu divácku návštevnosť na siedmej lige, ako na štvrtej, kde horný Gemer zastupuje rožňavský MFK. Tomu sa v tomto ročníku nedarí a drží sa na chvoste tabuľky. Tentoraz mali doma lídra ligy a napriek tomu, že sa snažil získať aspoň bod, nepochodil. Už dlhší čas si drží prvú priečku v 7. lige dospelých vyšnoslanský klub OFK a je už isté, že si aj tohto roku vybojuje prvé miesto v súťaži. Po uplynulom kole sa na poradí v tabuľke nič nezmenilo. Ponúkame vám teraz tiež výsledky mládežníckych súťaží v tomto regióne. Strelcom kola v 7. lige dospelých sa stal Gergö Djubók z Hrhova, ktorý trikrát v tomto kole skóroval. Tabuľku strelcov však aj naďalej vedie Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK s 36 gólmi.
Historicky prvé promócie U3V v Rožňave: Diplomy si prevzalo 42 seniorov
Napísal(a) AI - MG
V piatok 22. mája 2026 sa v divadelnej sále Actores v Rožňave uskutočnili historicky prvé promócie absolventov Univerzity tretieho veku (U3V). Svoje diplomy a osvedčenia o úspešnom ukončení dvojročného štúdia so zameraním na Zdravotnícke a sociálne vedy slávnostne prevzalo 42 seniorov.
Vekové rozpätie tohtoročných absolventov potvrdilo, že učiť sa dá v každom veku – najstarší úspešný absolvent mal 83 rokov, zatiaľ čo najmladšia absolventka ročníka oslávila 55 rokov. V rovnaký deň si slávnostne prevzali diplomy aj mladší študenti z akademických programov ošetrovateľstva.
Štúdium v meste prebiehalo pod záštitou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, konkrétne jej rožňavského Detašovaného pracoviska bl. Sáry Salkaházi. Slávnostného aktu sa zúčastnili poprední predstavitelia akademickej obce a mesta:
Mesto Dobšiná na hornom Gemeri oslavuje svoje 700. výročie prvej písomnej zmienky (1326 – 2026) prostredreodníctvom veľkolepých Dní mesta Dobšiná 2026 a XXXII. Dobšinských Turíčnych slávností, ktoré sa konajú v termíne od 20. do 24. mája 2026. Hlavné oslavy prebiehajú na Námestí baníkov v Dobšinej.
Oslavy prepájajú bohatú banícku históriu mesta s modernou kultúrou a zábavou pre celé rodiny:
- Tradičné Turíčne slávnosti: Oslava Turíc je v Dobšinej historicky spätá s baníctvom a myšlienkou bratstva. Súčasťou je slávnostný turíčny sprievod mestom za účasti baníkov a veriacich.
Futbalový klub Lubeník pôsobil v minulosti aj vo vyšších regionálnych súťažiach riadených VsFZ. V súčasnosti účinkuje v 7. lige ObFZ Rimavská Sobota. V príspevku si pripomíname ročník 2024/2025 kedy skončil na druhom mieste. K dispozícii je káder, výsledky, konečná tabuľka 7. ligy a meno najlepšieho strelca.
Káder: Václav Valík, Josef Silný – Daniel Fábry, Daniel Ziman, Dominik Bystrán, Ivan Paulovič, Ivan Šmíro, Jakub Barták, Ján Ferko, Ján Goffa, Ján Hoďák, Ladislav Zubák, Marian Krokavec, Milan Germánus, Patrik Kochan, Peter Fabo, Radko Vývlek, Radoslav Vodenský, Rudolf Šavlík, Štefan Rusňák, Erik Belán, Roman Darči, Matúš Rastovický. Najlepší strelec: Ivan Paulovič – 18 gólov

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-