Rok na Gemeri – Zimný festival zvykov a obyčají Gemera 20. – 23. 11. 2024 Rožňava, Rejdová
Napísal(a) Kleinová,Hlaváčová
K zimnému obdobiu v Košickom kraji už tradične patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri. Organizátorom 29. ročníka je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK). Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. „Tento ročník festivalu sa nesie v znamení tajomného obdobia plného mágie, povier a rituálov – stridžích dní. V termíne od 20. do 23. novembra 2024 je pre návštevníkov pripravený pestrý program v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorý vyvrcholí galaprogramom folklórnych súborov. Ide o naozaj výnimočné podujatie, ktoré je očakávanou bodkou za festivalovou sezónou v Košickom kraji,“ hovorí predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Medzi novinky festivalu patrí séria zážitkových aktivít pre verejnosť v tradičnej drevenici v Rejdovej, kde nositelia tradícií vytvoria autentickú predvianočnú atmosféru a podčiarknu magickú podstatu stridžích dní.
Tvorivo a predvianočne v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Danou Lackovou dva originálne tvorivé kurzy. Prvý kurz bude venovaný výrobe voskového obrúsku z bavlny a včelieho vosku a druhý zase zdobeniu medovníkov pomocou šablóny.
Nepôjde len o samotné tvorenie. Súčasťou oboch kurzov bude prednáška Pohovorme si o medovníkoch – Z histórie medovnikárskeho remesla v Rožňave. „Záujemcovia sa dozvedia zaujímavé informácie o remesle zameranom na výrobu sladkého pečiva, o rožňavských medovnikároch a ich živote v cechu a o medovnikárskych formách,“ uviedla kurátorka múzea Sylvia Holečková.
Virtuálna realita priblíži cestu na Mesiac zo slávneho sci-fi diela Hviezdoveda
Napísal(a) Z. Jóbová
Inšpiráciou pre vytvorenie virtuálnej cesty na Mesiac je prvé slovenské sci-fi dielo z pera revúckeho rodáka Gustáva Reussa. Virtuálna realita umožní návštevníkom vstúpiť do sveta fantázie, zároveň však nadviaže na silnú tému mesta Revúca v regióne Gemer, ktorou je práve literatúra a vesmír. Tieto prvky sú súčasťou turistickej ponuky regiónu vo viacerých podobách.
Dominantným motívom virtuálnej reality je prvý literárny popis pokusu človeka odpútať sa od Zeme a dosiahnuť hranice vesmíru. Virtuálna realita je zložená z modelov a predstáv z autorovho vysnívaného sveta, strojov a mechanizmov, ktoré sa pokúšal zostrojiť a cestovať na mesiac, ktorý túžil sám preskúmať.
Futbalistom MFK Rožňava v 4. lige Východ po jeseni patrí výborné tretie miesto
Napísal(a) MG od
Jesenná časť futbalových súťaží ročníka 2024/2025 sa skončila 17. kolom dospelých v súťaži IV. ligy Východ a v III. lige starších a mladších dorastencov. Svedkami z horného Gemera boli len kolektívy MFK Rožňava. Ostatné družstvá už skončili túto časť v predchádzajúcich týždňoch. Ako nováčik IV. ligy sa rozlúčili s jesennou časťou Rožňavčania, ktorí si v domácom prostredí ľahko poradili so súperom zo Svidníka a potešujúco obsadil tak v tabuľke tretie miesto. Aj keď si ľahko poradili so svojim súperom, „pomohli“ mu k tomuto umiestneniu kolektívy Gerlachova, Raslavíc a Sabinova, ktoré získali iba po jednom bode a nedokázali tak preskočiť svojho najväčšieho rivala – MFK Rožňava. Svoje si odohrali najmä vedúci Medzev a Kežmarok. Výsledky tabuľky hovoria, že obidva kolektívy ziskami bodov i skórmi predčia ostatných súperov na nižších priečkach.
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré účinkuje v najvyššej okresnej súťaži od ročníka 2011 / 2012. V minulosti pôsobil aj v 2. triede či 3. triede, potom sa však postupne prebojoval do 1. triedy. Práve toto obdobie opisuje vo svojom článku Ing. Štefan Tomášik – prvá sezóna po postupe do 1. triedy. Okrem kádra sú k dispozícii výsledky, najlepší strelci a tabuľky.
Káder: Michal Slabej, Miroslav Jánošdeák, Radovan Babič, Dušan Káčer, Jaroslav Maliňák – Dušan Macko, Ján Milko, Daniel Lehotský, Ľubomír Gono, Vladimír Krajči, Ernest Ferenc, Bartko, Hančinovský, Marcel Minarovič, Rastislav Babič, Ján Dávid, Peter Ďurský, Marek Ďurský, Marián Uhrín, Ľubomír Uhrín, Štefan Šimko, Roman Šimko, Radovan Šimko, Jaroslav Blahút, Ján Urban, Dušan Račko, Štefan Maliňák, Erik Rábek, Radovan Baláž, Ivan Laboš, Juraj Koprda, Ján Vatter, Peter Benedikty, Ivan Galata, Maroš Borza
Výsledky na jeseň
Rožň. Bystré – N. Slaná 3:0, góly: Blahút 3
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-