Gubárske drevené krosná.

Významnou zložkou kultúry Gemera-Malohontu je aj ľudová kultúra, ktorá sa formovala pod vplyvom hospodárskych, sociálnych a spoločenských podmienok. Jej pozoruhodným reprezentantom je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú ľudové staviteľstvo a bývanie, ľudový odev, nástroje a náradie súvisiace s roľníctvom, pastierstvom i remeslami typickými pre Gemer-Malohont, medzi ktoré v neposlednom rade patrí i gubárstvo. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zbierkový fond doplniť zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia gubárskeho náradia a výrobkov zo Šivetíc.
V súvislosti s mapovaním remeselnej výroby charakteristickej pre región Gemer-Malohont bol zbierkový fond etnológie rozšírený o náradie a ukážku výrobkov gubárky Anny Galisovej zo Šivetíc.

Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...

Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.

Pre návštevníkov je  prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.

Sviatok výročia SNP futbalisti horného Gemera využili na dohrávky

V utorok 29. augusta sa niesol predovšetkým v znamení 79. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa do dejín slovenského národa v boji proti fašizmu zapísalo zlatými písmenami. A to aj napriek tomu, že stálo niekoľko predovšetkým mladých životov. Preto počas týchto dní vidíme na ich počesť zapaľovať vatry a klásť vence k hrobom našich hrdinov ako vďaku za našu slobodu a demokraciu. Pracovné voľno umožnilo najmä futbalistom hrajúcim v ligových súťažiach dohrať v tento deň začiatočné kolo nového ročníka, ktoré pre búrky v tomto regióne zapríčinili, že sa zápasy 7. ligy ObFZ Rožňava, až na jeden zápas, nehrali. Toto voľno využili aj účastníci Slovnaft cupu, a tak sme na niektorých trávnikoch videli stretnutia prvoligových mužstiev s nižšími účastníkmi líg. Rožňava tak mohla vidieť exkluzívny futbal, keď domácich prišiel preveriť prvoligový Zemplín Michalovce. Hlavná pozornosť v našom regióne sa však sústredila na dohrávky 1. kola 7. ligy. Nie každému však vyhovoval tento termín, a tak jeden zápas sa pre nedostatok hráčov neuskutočnil.

Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu  a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska

Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.

V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.

Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.

Synagóga v Rožňave, 1907.

K niekdajšej rožňavskej synagóge, postavenej v rokoch 1892 – 1893 významným rožňavským staviteľom Nándorom Szilvássym, sa viaže niekoľko výročí.

Po poškodení židovskej modlitebne požiarom, ktorý mesto zasiahol v roku 1890,  rozhodla sa židovská obec vzhľadom na rastúci počet židovského obyvateľstva postaviť v Rožňave reprezentatívnu modernú synagógu – dom modlitby, spoločné miesto stretávania sa a konania židovských náboženských zhromaždení a vyučovania. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. Stavba dvojpodlažnej budovy s ústredným sakrálnym priestorom, postavenej z tehál v historizujúcom štýle trvala viac ako rok. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica) za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta slávnostne otvorená. V tzv. Horváthovej záhrade stála 65 rokov. Po 2. svetovej vojne však opustená budova slúžila ako sklad nábytku a ako sa dozvedáme z Kroniky mesta Rožňava evidovanej v rožňavskom archíve: „v roku 1958 sa silne zmenil obraz Šafárikovej ulice. Zbúrala sa židovská modlitebňa...“

Strana 8 z 1640