Ocieľka so zoomorfným držadlom * Predmet mesiaca máj
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Rimavská Sobota, 29. 04. 2022 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum zaujímavý predmet uložený v zbierkovom fonde archeológia – železnú ocieľku s mosadzným zoomorfným držadlom v tvare psa. Ocieľka pochádza z neznámej lokality Gemera-Malohontu a môžeme ju chronologicky zaradiť do 18. až 19. storočia. Predmet bude vystavený v stálej expozícii múzea od 3. mája do 31. mája 2022.
Celoželezné ocieľky bez držadla sú v Európe známe už od doby halštatskej, najčastejšie boli v tvare kvapky, lýry alebo obdĺžnikového rámčeka. Prvé ocieľky s ozdobným držadlom začali používať už Rimania. Oba typy ocieľok s držadlom i bez boli používané pravdepodobne až od polovice 19. storočia, keď ich vytlačil nový druh zapaľovacieho náčinia – zápalky.
Príbeh nevesty * Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 27. 04. 2022 – Počas osláv Dní mesta Rimavská Sobota Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výstavu „Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej“. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. mája 2022 o 15.00 hod. Výstava prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov predstaví vývin svadobnej módy v období bývalého Československa. Autorkou a kurátorkou výstavy je Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD., majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. rokov až 90. rokov 20. storočia, ako aj reflexie svadobnej módy v bývalom Československu a jej pretavenie do československej podoby a vtedajšieho textilného priemyslu, ktorý limitoval možnosti budúcich neviest.

Futbalový klub Sokol Pača sa po obnove prebojoval do 6. ligy ObFZ Rožňava a momentálne sa nachádza v tabuľke na 12. mieste. V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o účinkovaní klubu v tejto sezóne, pričom k dispozícii je káder, príchody, výbor a rôzne štatistiky. Text dopĺňa fotografia mužstva z jarnej časti.
Káder do odvetnej časti: Mikuláš Štefánik, Ladislav Harhovský, Denis Zakhar – Marcel Lopata, Lukáš Lapoš, Ivan Demján, Marek Kollárik, Jakub Drenko, Miloš Zagiba, Radovan Dlugoš, Juraj Mikolaj, Peter Jágerský, Ladislav Fabian, Radovan Farkaš, Milan Cmorik, Jozef Liška, Gabriel Ongyik, Marián Szilágyi, Stanislav Grančák, Roman Bubenčík, Michal Tóth, Bohuslav Rupp,
Župné dni v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Rozprávkový futbalový výsledok Dobšinej so susedom z Vyšnej Slanej
Napísal(a) Mg od
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 22. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – 1. ŠK Tatran Spišské Vlachy 0:1 (0:1). G: P. Terpaj. ŽK: P. Džačár, J. Fatľa – V. Soloviov, N. Jochman, R. Jano. R: M. Turcsányi – J. Galik, E. Revák. DS: P. Mriglot. Div.: 100.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Štefan Dorkin (C), Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár (46´ J. Benedik), Roland Fabián (33´ M. Kozák), Matej Gelda, Jakub Fatľa, Daniel Tisza, Dávid Vozár, Norbert Luko (46´ Š. Kun).
VLACHY: Matej Fabini – Matúš Sater, Erik Labanc, Róbert Jano, Adam Kuľha, Peter Terpaj, Artem Bardetskyi. Zdeno Horváth, Norbert Jochman (C), Vadym Soloviov, Klimentsi Haurylau.
Eugen Pavol Bohuš – 130. výročie narodenia
3. máj – Eugen Pavol Bohuš (3.5.1892 Brezno – 19.4.1977 Poprad) – právnik, politik, archivár a publicista.
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Rimavskej Sobote, právo študoval v Kluži a Budapešti. V rokoch 1927 – 1930 pracoval ako komisár Okresného úradu v Rožňave. Od roku 1945 pracoval ako notár, úradník a archivár v Poprade. Pôsobil ako vedúci úradu a tajomník ONV, neskôr ako okresný archivár v Poprade. Počas tohoto obdobia usporiadal archív a spracoval históriu niektorých podnikov (Vagónka, pivovar, Tatrasmalt). Vypracoval tiež návrh na územné osamostatnenie Vysokých Tatier, admistratívne pripravoval podmienky založenia TANAP-u a pričinil sa o založenie Podtatranského múzea v Poprade, ktoré do roku 1949 aj spravoval. V rôznych časopisoch publikoval príspevky s historickou, múzejníckou, archívnickou a knihovednou tematikou. -MM-
Štefan Terray – 110. výročie úmrtia
7. máj – Štefan Terray (13.1.1847 Lučenec – 7.5.1912 Rimavská Sobota) – archeológ.
Pôsobil ako pokladník Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Hnúšti. V roku 1882 bol jedným zo zakladateľov župného múzea v Rimavskej Sobote (teraz Gemersko-malohontské múzeum) a odkázal mu svoje zbierky archeologických predmetov. Zúčastnil sa na rôznych archeologických výskumoch, o. i. aj žiarového pohrebiska pilinskej kultúry z 15. – 12. storočia pred n. l., v roku 1903 sa zaslúžil o získanie bronzových pokladov zo Včeliniec. Bol členom výboru Uhorského karpatského spolku a priekopníkom horolezectva a turistiky. -MM-
Vojtech Benický – 115. výročie narodenia
12. máj – Vojtech Benický (12.5.1907 Pavčina Lehota – 17.9.1971 Pavčina Lehota) – speleológ a múzejník.
Priekopník slovenského jaskyniarstva, speleológie i ochrany anorganickej prírody, dlhoročný tajomník Speleologickej odbočky Slovenskej geografickej spoločnosti SAV, významný fotograf, publicista a organizátor, ktorý dlhé roky združoval dobrovoľných jaskyniarov. V r. 1931 – 1939 bol správca jaskyne Domica v Slovenskom krase, neskoršie Belianskej jaskyne a riaditeľ Múzea Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne, jaskyne Milada (Brezovská jaskyňa) a Kečovskej jaskyne. Redaktor časopisu Krásy Slovenska. Napísal okolo 280 odborných článkov, je autor prác Slovenské jaskyne, Domica, jaskyňa pravekých tajov a ďalších odborných, propagačných a obrazových publikácií. -MM-
Ján Bystrický – 100. výročie narodenia
13. máj – Ján Bystrický (13.5.1922 Levoča – 3.6.1986 Bratislava) – geológ, paleontológ, mineralóg.
Zaoberal sa stratigrafiou – vrstvami sedimenotv a zvrstvenými vyvretými horninami, rozborom vápencov, keramických materiálov, sadrovca, fosílnych rias. Bol autorom okolo stovky vedeckých prác. Podieľal sa na zostavovaní geologických máp Slovenského krasu, Muránskej planiny a Spišsko-gemerského rudohoria. V rokoch 1959 – 1964 pôsobil v Rožňave. -MM-
Ján Ladislav Bartolomeides – 160. výročie úmrtia
15. máj – Ján Ladislav Bartolomeides (Bartholomaeides) (6.1.1787 Ochtiná – 15.5.1862 Uhorské) – historik, náboženský spisovateľ.
Do školy chodil v Ochtinej, Štítniku a Gemeri, teológiu, filozofiu a históriu študoval vo Wittenbergu. Pôsobil ako kaplán a farár v Ochtinej, Kameňanoch, Hnúšti-Brádne a v Ratkovskom Bystrom, potom v Uhorskom. Záujem o históriu a literárnu tvorbu nadobudol u otca Ladislava (1754 – 1825) a na bratislavskom lýceu. Najdôležitejšie dielo napísal o účinkovaní uhorských študentov na univerzitách vo Wittenbergu a Krakove, založil ho na dôkladnej znalosti prameňov a literatúry. Usiloval sa o zlúčenie uhorských kalvínov a luteránov do jednej protestantskej cirkvi. Jeho náboženská spisba, písaná v v bibličtine, zahŕňa výlučne kázne. -MM-
Pavel Beblavý – 175. výročie narodenia
16. máj – Pavel Beblavý (16.5.1847 Vrbovce – 18.5.1910 Sobotište) – spisovateľ, ev. farár.
Študoval na viacerých gymnáziách, o. i. v Revúcej, neskôr teológiu vo Viedni. Pôsobil ako evanjelický kaplán vo Vrbovciach a farár v Sobotišti. Na revúckom gymnáziu redigoval rukopisný časopis Svit, do ktorého aj prispieval. V časopisoch uverejňoval svoje verše, historické povesti, črty, poviedky i preklady zo srbčiny. Jeho najrozsiahlejšou prácou je historicko-dobrodružný román Jánošík. V sérii čŕt Obrázky zo života zdokumentoval svoju biografiu i pomery na revúckom a iných slovenských gymnáziách. Gemera sa dotýka jeho historická povesť Dedič Muráňa. -MM-
August Horislav Škultéty – 130. výročie úmrtia
21. máj – August Horislav Škultéty (7.8.1819 Veľký Krtíš – 21.5.1892 Kraskovo) – pedagóg, spisovateľ a folklorista, ev. farár.
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Michal Bubnič – 145. výročie narodenia
22. máj – Michal Bubnič (22.5.1877 Borinka – 22.2.1945 Rožňava) – cirkevný hodnostár, biskup.
Študoval na gymnáziu v Ostrihome, kde v roku 1896 ukončil aj Vysokú školu bohosloveckú. Pôsobil ako farár v Svätom Jure, Maduniciach a Topoľčanoch. V roku 1925 bol menovaný za apoštolského administrátora Rožňavskej diecézy, v roku 1939 sa stal sídelným rožňavským biskupom. V Rožňave podstatne pozdvihol náboženský život, zaviedol slovenské bohoslužby, slovenčinu v školách, dal do poriadku biskupské sídlo, zháňal peniaze na opravu kostolov, na rozvoj katolíckeho školstva, finančne podporoval rôzne katolícke aktivity i spolky. Vypracoval stanovy Katolíckej akcie a dlhé roky stál na jej čele. V roku 1941 založil Spolok svätého Vojtecha pre Slovákov v Maďarsku. Osobitnú pozornosť venoval práci s mládežou. -MM-
Ondrej Laciak – 20. výročie úmrtia
23. máj – Ondrej Laciak (31.3.1920 Sirk – 23.5.2002 Bratislava) – učiteľ, osvetový pracovník a publicista.
Absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi a FF UK v Bratislave. Od roku 1941 učiteľ v Kyjaticiach, potom na meštianskej škole v Rimavskej Sobote, počas SNP spolupracoval so Slobodným slovenským vysielačom, v rokoch 1949 – 1952 osvetový inšpektor v Rimavskej Sobote, kde redigoval týždenník Národný front. Od roku 1952 pracovník Čs. rozhlasu v Bratislave a Košiciach, potom pracovník Kancelárie SNR a Čs. televízie v Bratislave. Autor mnohých rozhlasových a televíznych relácií, článkov a štúdií, aj o osobnostiach Gemera (Dobšinský, Bachát, Kubáni, Lašán a i.), prispieval do časopisu Obzor Gemera a Malohontu, bol členom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti. -MM-