V tomto článku Ing. Štefan Tomášik opisuje futbalový ročník 1958/1959 na Hornom Gemeri. V 1. A triede pôsobili Rožňava a Plešivec, v 1. B triede – sever Dobšiná a viaceré družstvá zo súčasného revúckeho okresu a v 2. triede účinkovali Slavošovce, Kunova Teplica, Betliar, Rožňava B a Štítnik a opäť niektoré družstvá z okresu Revúca, ktorý vtedy patril k okresu Rožňava. K dispozícii sú približné kádre, tabuľky, výsledky a fotografie. Na záver patrí poďakovanie Ladislavovi Székelymu, Ľubomírovi Zatrochovi, Martinovi Markovi a Ladislavovi Zagibovi.
Slavošovce privítali Prehliadku spevokolov z horného Gemera
Napísal(a) M. Terrai
Rožňavská Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku zorganizovala 11. novembra 2025 v hornogemerských Slavošovciach za spolupráce s Obcami Čierna Lehota a Slavošovce Prehliadku spevokolov z celého okresu. Prehliadky sa zúčastnilo spolu 7 speváckych skupín okresu – ZPOZ Slavošovce, FSk Radzim Vyšná Slaná, SSk Dobšinky z Dobšinej, SSk z Gočova, FS Bučina z Pače, FS Bysträné z Rožňavského Bystrého, Cirkevný spevokol AGAPE z Vlachova. Spolu s nimi vystúpili aj chlapci, ktorí reprezentovali spevácku skupinu Pekná dolinka z Vlachova. Jedna zo skupín, podľa najvyššieho počtu hlasov poroty bude zastupovať okres aj na krajskej prehliadke spevokolov. Na akcii sa osobne zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Bc. Peter Pamula, zástupcovia SHP Slavošovce, riaditeľ Ing. Jozef Revúcky, ako aj bývalý riaditeľ Ing. Milan Hadač
Rok na Gemeri oslavuje 30 rokov * Pocta tradíciám, tvorivosti a Gemerčanom
Napísal(a) A. Kleinová
Jubilejný 30. ročník Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera – ROK NA GEMERI prinesie do Rožňavy pestrú mozaiku remesiel, folklóru, hudby a zážitkov pre všetky generácie. Festival sa uskutoční od 18. do 22. novembra 2025 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v ďalších festivalových priestoroch, pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
Festival vznikol v novembri 1995 z iniciatívy Gemerského osvetového strediska v Rožňave a miestnych folklórnych skupín. Jeho cieľom bolo uchovať v pamäti tradičný rok na dedine – od zimných sviatkov až po jesenné práce – a dať priestor na prezentáciu gemerských zvykov a obyčají nositeľom ľudovej kultúry z celého Gemera. Počas troch desaťročí sa podujatie stalo jedinečnou kronikou regiónu, ktorá každoročne ožíva v príbehoch, piesňach, tancoch a remeselných zručnostiach.
Pripomenuli si 40 výročie existencie folklórneho súboru Haviar z Rožňavy
Napísal(a) MG od
Je tomu už 40 rokov, čo si Folklórny súbor Haviar z Rožňavy v sobotu 8.11. 2025 pripomenul okrúhle výročie svojho založenia slávnostným galaprogramom s názvom Tradícia v pohybe. Miesto na toto výročie si vybrali priestor Mestského divadla Actores, ktorého zaplnená sála pozorne sledovala jednotlivé folklórne vystúpenia.
Súbor sa zameriava predošetkým na folklórny materiál najmä z oblasti horného Gemera, no vo svojom repertoári prezentuje aj tance z iných regiónov Slovenska. Vedenie súboru teší najmä to, že počas existencie súboru sa v jeho radoch vystriedalo už množstvo tanečníkov, spevákov a hudobníkov, ktorí pochádzajú nielen z Rožňavy, ale aj z jej blízkeho okolia. Aj preto sa môže pochváliť vekovým rozsahom členov, ktorý siaha od troch až do 82 rokov.
Obrázky z Gemerskej podkovičky 2025 v Revúcej, ktorá detským prejavom chytila za srdcia starších
Napísal(a) MG od
Plagáty v regióne Gemera-Malohontu, najmä v Revúcej, si dali záležať trefnou pozvánkou na nadchádzajúci detský folklórny festival Gemerská podkovička, ktorú po 15. raz usporiadalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej dňa 7. novembra 2025. Dom kultúry v Revúcej sa rozospieval a roztancoval detskými folklórnymi súbormi, a to: Čížiček z Tisovca, Hájiček z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Mladosť z Klenovca a Zrkadielko z Hnúšte. Zaplnená sála privítala tiež detský súbor Matičiarik z Banskej Bystrice, ktorý bol hosťom podujatia. Môžeme povedať, že to bolo naozaj zaujímavé predstavenie, kde sa detské súbory predstavili tým, čo najnovšie nacvičili pre toto vystúpenie. Zazneli krásne ľudové piesne z rôznych kútov Gemera-Malohontu, ale tiež náročné cifrovačky mladých tanečníkov a tanečníc. Najmä také, ktoré charakterizujú ten-ktorý región spolu s ľudovými krojmi.

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-