Kultúra (3089)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Významný cirkevný sviatok - Popolcová streda otvára kresťanom predveľkonočný čas pokánia a kajúcnosti
Napísal(a) Eva Bombová
Dnešok nám prináša Popolcovú stredu a s ňou začiatok pôstu a tiež spomienku na svätého Valentína - patróna zaľúbených, snúbencov i mladomanželov. Mierumilovný a láskavý taliansky biskup chcel mladých mužov uchrániť od smrteľných rizík vojny a tajne, napriek cisárskemu zákazu ich sobášil s vyvolenými - ženáči totiž nemuseli narukovať. Zaplatil najvyššiu cenu, bol popravený sťatím. Dnešok je i štartom obávanej studenej valentínskej zimy. Práve okolo Valentína boli príšerné studené zimy a v roku 1929 ako v Česku, tak i na Slovensku namerané historicky najnižšie teploty (Vígľaš - časť Pstruša -41,0 a České Budějovice -42,2 stupňov Celzia) - bŕŕŕ.
Tvorivej dielne sa zúčastnilo takmer 40 žiakov, ktorí si mohli vyskúšať samotné tkanie
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
„UČÍME SA TKAŤ“, to bol názov tvorivej dielne, ktorú pripravilo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pre žiakov Evanjelickej základnej školy Zlatice Oravcovej z Rimavskej Soboty v utorok 13. februára 2017. Tvorivej dielne sa zúčastnilo takmer 40 žiakov, ktorí si mohli vyskúšať samotné tkanie pod vedením Ľubomíry Žilkovej a Martina Felbabu z Kokavy nad Rimavicou. Žiaci si dielňu chválili a tkanie ich veľmi zaujalo. Tí, ktorí práve netkali, si mohli upliesť náramky šťastia, tzv. cigánske tkaničky a švihadlá. Každý odchádzal spokojný a odniesol si okrem iného aj pekné momenty z tvorivej dielne.
Gemerské historické organy si zaslúžia našu pozornosť - hlasujme za ne
Napísal(a) Marta Mikitová
Nadácia VÚB opäť vyhlasuje hlasovaciu súťaž Poklady Slovenska. Prostredníctvom nej každoročne poukazuje na alarmujúci stav vzácnych kultúrnych pamiatok v našej krajine. Tentokrát sa zameriava na majestátne historické hudobné nástroje – organy.
Kráľ hudobných nástrojov
Organ má prívlastok aj „kráľ hudobných nástrojov“. Snúbia sa v ňom prvky umelecké s tými technickými a každý je jedinečný po zvukovej, výtvarnej aj konštrukčnej stránke. V našej krajine sa do dnešnej doby zachovalo veľké množstvo historických organov, čo nie je v Európe až také bežné.
Metodický deň v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnil metodický deň regionálnej výchovy pre učiteľov prvého stupňa ZŠ Ul. pionierov 1 v Rožňave. Výuka regionálnej výchovy sa na školách stáva čoraz väčšou prioritou, a preto medzi múzeom a školami, resp. pedagógmi, rastie aj záujem o tento typ spolupráce. Tentokrát sme pripravili pre pedagógov špeciálny program, ktorý sa viazal jednak na banícke tradície mesta, ako aj na tradície gemerského vidieckeho života. Tieto dva segmenty sú totiž vo výchove regionálneho povedomia viac než určujúce. Metodický deň pozostával z teoretickej a praktickej časti, ktoré pripravila a viedla múzejná pedagogička Gabriella Badin.
Gemerské osvetové stredisko vo februári ponúka tvorivé dielne pre školy, ale aj workshopy, kurzy a klub pre dospelych
Napísal(a) gos
Z Gemerského osvetového strediska v Rožňave sme dostali možnosť informovať zaujemcov o ľudovú tvorbu s ponukou využiia tvorivých dielní pre školy, ale aj workshopy, kurzy a klub pre dospelých.
Počas zimných dní februára sa takto pomocou rôznych odborníkov naučia, alebo tiež zdokonalia v niektorých svojich záľubách. Aj keď je pred nami ešte dosť dní, istotne túto ponuku využijete a prihlásite sa tam, kde sa budete najlepšie cítiť.
Kurz paličkovanej čipky
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v tomto roku pokračuje v organizovaní vzdelávacích aktivít pre verejnosť. V mesiaci február zahájime kurz paličkovanej čipky pre začiatočníkov.
Na Maska bále v Honciach vítali obyvateľov svojej obce a tešili sa aj z účasti priateľov z blízkeho okolia
Napísal(a) Mária Lukáčová
Fašiangy, fašiangy, čas zábav a veselenia sa. Spev, tanec, dobré jedlo. Práve takto sme sa my organizátori MO Matice slovenskej a Folklórnej skupiny Genšenky v Honciach snažili pripraviť 10. februára 2018 pre svojich priateľov. Vítali sme obyvateľov našej obce a tešili sme sa aj z účasti priateľov z blízkeho okolia. Naši predkovia ťažko pracovali na roliach, okolo dobytka, pozdejšie popri gazdovaní aj v iných zamestnaniach. Pracovali ako baníci, povozníci, honci, uhliari…, ale počas fašiangov si nenechali ujsť príležitosť zabaviť sa, pošpásovať, či posilniť sa dobrým výdatným jedlom. Rozhodli sme sa oprášiť zabudnutú tradíciu maškarných bálov, ktoré sa v našej obci tešili veľkej obľube.
Vydali už 13. ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT
Napísal(a) Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v roku 2017 podarilo vydať už jeho 13. ročník. Prinášame v ňom najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov.
Tematické zameranie príspevkov sa sústreďuje na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemera-Malohontu a blízkeho Novohradu. Obsahovo sa zborník člení na kapitoly podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia.
Rok 2018 zasvätí Rožňava svojej významnej osobnosti – Kálmánovi Tichymu
Napísal(a) P. Horváth
Rok 2018 bude Rožňava žiť Rokom Kálmána Tichyho, ktorý je významnou osobnosťou mesta 1. polovice 20. storočia.
Dňa 3. februára 2018 udelilo Mestské zastupiteľstvo v Rožňave v rámci svojho slávnostného zasadnutia Kálmánovi Tichymu titul Čestný občan Rožňavy In memoriam.
Počas celého roka sa v Rožňave v rámci Roka Kálmána Tichyho 2018 uskutoční viacero cyklov kultúrno-umeleckých a spoločenských podujatí, ktorých cieľom je priblížiť život a dielo Kálmána Tichyho obyvateľom a návštevníkom mesta. Na príprave a realizácii celoročnej akcie spolupracujú viacerí aktéri: OZ Pre partnerské mestá Rožňavy, Banícke múzeum v Rožňave – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Mesto Rožňava a Klub priateľov starej Rožňavy.
Január sa aj v našom regióne niesol v znamení osláv 73. výročia oslobodenia od fašizmu v druhej svetovej vojne
Napísal(a) MG od + mm
Koniec januára tohto roku sa aj v našom regióne niesol v znamení významného výročia oslobodenia od fašizmu v druhej svetovej vojne. Uplynulo už 73 rokov, čo na územie Gemera vstúpili vojenské jednotky Červenej armády podporované vojskami 4. rumunskej armády, aby očistili náš región od ustupujúcich nacistických jednotiek. O spomienkových oslavách oslobodenia, ktoré sa uskutočnili v spomínanom mesiaci v mestách Rimavská Sobota a Tornaľa, ale tiež v menších mestečkách a obciach, kde si občania uctili padlých hrdinov oslobodzovacích bojov, sme vás informovali v predchádzajúcich dňoch. Podobné oslavy boli aj v Revúcej a v Dobšinej.
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave so spisovateľkou Janou Pronskou sa premenila na útulný priestor
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave sa pod vedením prevádzkovateľky pani Tatiany Krškovej z Revúcej s prispením pani riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatky Halkovej, premenila na útulný priestor, do ktorého na besedu, zorganizovanú v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňave, zavítala jedna z najúspešnejších slovenských spisovateliek pani Jana Pronská. Jana Pronská pochádza z Gelnice a s rodinou žije a tvorí v Nálepkove. Bola vyhlásená za „Kráľovnú romancí“ a v r. 2016 v súťaži „slovenská spisovateľka roka“, vyhlásenej spoločnosťou Panta Rhei Awards, sa z viac, ako stovky spisovateľov umiestnila na 3. mieste. Je veľmi plodnou autorkou. Od r. 2008, kedy vyšiel jej prvý historicko-romantický román „Zlatníkova chovanica“, napísala ďalších 14 kníh
Viac...
Zvony zvonia aj nad Dobšinského rozprávkovými Slavošovcami
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obec Slavošovce, ležiaca asi 25 km severozápadne od okresného mesta Rožňavy, si tohto roku pripomenie 700. výročie prvej písomnej zmienky. Dozvedeli sme sa to od starostu obce Ing. Štefana Baštáka, ktorý sa o tomto podujatí zmienil v rozhlasovej relácii Zvony nad krajinou, odvysielanej v nedeľu 4. februára 2018 na stanici Rádio Regina. Redaktori tejto stanice Martina Bačová a Igor Michalčík venovali takmer hodinu vysielacieho času tejto hornogemerskej obci. Bolo príjemné pre nás Gemerčanov sledovať toto vysielanie. Slavošovce dnes majú 1850 obyvateľov a obec je známa aj ako rodisko Pavla Dobšinského. V obci sa nachádza aj najstaršia papiereň na území bývalého Rakúsko Uhorska, ktorej 200. výročie si pripomenuli vlani.
Rok 2017 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum navštívilo v roku 2017 spolu 13 835 návštevníkov. Oproti roku 2016 je to mierny pokles. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 3 883, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000, sme zaznamenali aj v iných bežných mesiacoch (marec, august, september), v júni to bolo až 1 930 návštevníkov. V mesiaci október bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho v roku 2017 múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy ako napríklad potápačská technika, vtáky gemerskej pahorkatiny, fajky a fajčiarske potreby, život ľudí odvlečených do lágrov po druhej svetovej vojne,
Obrázky z februárovej zimy na Gemeri po jej najnovšej nádielke
Napísal(a) MG od
Prvý deň tohto týždňa sa niesol na sociálnej sieti v znamení snehových nádielok. Horliví fotoamatéri sa predbiehali, kto sa preukáže najzaujímavejším záberom z miesta svojho bydliska. Na ich uverejnenie som však nemal veľký výber. Väčšinou sa takéto obrázky s veľkým množstvom snehu zamerali iba na dvory, alebo blízke okolia domov. Škoda. Chýbala ozajstná kvalita nielen záberu, ale aj jeho prevedenia. Ako keby sa autori snímok báli vyjsť ďalej od svojej parcely. Podľa našej centrálnej spravodajskej agentúry, ktorá iba stručne informovala o našom regióne a konštatovala, že "Snehová búrka zasiahla v pondelok (5.2.) od skorého rána do poludňajších hodín oblasť Silickej planiny v Rožňavskom okrese.
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región
Napísal(a) MG od
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región. A keďže práve čas, ktorý žijeme, patrí medzi fašiangové, priblížime vám prostredníctvom fotografií pána Petra Pobočeka jednu z takých udalostí aj na stránke Maj Gemer. Nebudem hádam nosiť drevo do lesa, keď pripomeniem, že fašiangy sa začínajú po Troch kráľoch a trvajú až do polnoci pred Popolcovou stredou. Tohto roku fašiangy budú trvať do 14. februára. Toto obdobie aj v minulosti predchádzalo štyridsaťdennému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou, kedy sa má, okrem iného, upustiť od požívania mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jedným z ich hlavných účelov bolo dosýta sa najesť. Tradície fašiangov sú navyše poznamenané ľudovými zábavami, sprievodmi v maskách a na záver pochovávaním basy.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.