Kultúra (3061)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Vydali sa po stopách príbehov staršej generácie
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Múzeum socialistických kuriozít v Hnúšti je takmer na konci svojho originálneho projektu „STOPY“, ktoré realizuje Agentúra pre rozvoj Gemera. Nie je náhodou, že názov projektu je totožný práve s jednou z najpopulárnejších knižných edícií socializmu. Vydali sme sa totiž po stopách príbehov staršej generácie, ktoré sú zaznamenané
V Revúcej na Festivale detských folklórnych súborov "Gemerská podkovička" bolo vyše 150 účinkujúcich
Napísal(a) Mgr. Kristína Lendvorská
V piatok 14. októbra 2016 sa v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej stretli detské folklórne súbory z celého regiónu na Festivale detských folklórnych súborov Gemerská podkovička. Hlavným organizátorom projektu Gemerská podkovička, ktorého tradícia začala už v roku 2009, je Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Beseda s historikom Pavlom Mičianikom o knihe vojaka rakúsko-uhorskej armády – Samuela Činčuráka Vojna
Napísal(a) M.P.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na besedu s historikom Pavlom Mičianikom - 20. októbra 2016 (štvrtok) o 16.00 hod. Predstaví knihu Samuela Činčuráka „Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914-1918“, ktorá obsahuje spomienky vojaka rakúsko-uhorskej armády Samuela Činčuráka.
Presne pred 150 rokmi sa v Revúcej zrodilo ochotnícke divadlo
Napísal(a) Vladimír Oravec
Do revúckych análov sa 14. október 1866 zapísal ako rok, kedy sa v Revúcej zrodilo ochotnícke divadlo. Hoci samozrejme nešlo o nejakú stabilnú profesionálnu scénu (v Čechách v tom čase už štyri roky fungovalo Prozatímní divadlo, teda akási dočasná scéna, kým nebude postavené Národní divadlo), pre taký národne cítiaci kraj
Šlabikár zdravia alebo Ako sa uzdraviť bez liekov a lekárov
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – V stredu 19. októbra 2016 o 17:00 hod. sa pre širokú verejnosť uskutoční v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja na Lipovej ul. č. 3 prednáška Dr. Jána Zbojeka na tému Ako sa uzdraviť bez liekov a lekárov.
Drienčany dejiskom celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Obec Drienčany, OZ VALGATA, ECAV Drienčany, Dom Matice Slovenskej v Rimavskej Sobote Vás srdečne pozývajú na XIII. ročník regionálnej súťaže a XI. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky, na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Súťaž sa uskutoční 18. - 19. októbra 2016 v obci Drienčany.
Kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje návštevníkmi obľúbenou rodinnou nedeľou 16. 10. 2016 o 16.00 s dobrodružným animovaným príbehom Robinsona Crusoe, ktorý spolu so svojimi zvieracími kamarátmi poteší a zabaví malých aj veľkých.
V stredu 19. októbra 2016 o 18-tej hodine si priaznivci Gemerského osvetového strediska v Rožňave a jeho folklórnych stretnutí pod názvom „U nás taká obyčaj ...“ vychutnajú polnočnú svadobnú atmosféru. Medzi najkrajšie ľudové zvyky a tradície patria tie svadobné. Snímanie venca – party z hlavy mladej nevesty, zavíjanka,
Na mitrovaní aj tento rok fakľový sprievod bačov a valachov
Napísal(a) Mirka Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk, na ktorý pred piatimi rokmi nadviazali v obci Veľké Teriakovce podujatím Slovenské mitrovanie, počas ktorého čaká na verejnosť odborný program, ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a viaceré sprievodné aktivity ako jarmok, výstava či drevené atrakcie pre deti.
Na Námestí Štefana Marka Daxnera v Rimavskej Sobote odhalili busty troch národných dejateľov
Napísal(a) MG od
Všimli sme si, že v Rimavskej Sobote 6. októbra 2016 pribudli v Aleji dejateľov na Námestí Štefana Marka Daxnera v Rimavskej Sobote busty troch národných dejateľov, ktorých život a dielo sú späté s regiónom Gemer-Malohont. Portál teraz.sk pri tejto príležitosti pripomenul, že k doterajším 13 sochám, bustám a skulptúram
Viac...
Život hraboša severského panónskeho odtajnený pomocou interaktívnych prvkov
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
„Život hraboša severského panónskeho“ je názov výstavy, ktorej slávnostné otvorenie sa uskutoční 12. októbra 2016 o 15.00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Prostredníctvom interaktívnych prvkov (model hrabošej nory, hľadanie pachovej stopy alebo určovanie drobných cicavcov
Agentúra pre rozvoj Gemera spúšťa projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region i v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Po úspešnom úvodnom podujatí v Revúcej spúšťa Agentúra pre rozvoj Gemera svoj jedinečný projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region i v Rimavskej Sobote. V rimavskosobotskom okrese projekt slávnostne otvoríme dvojdňovou konferenciou 11.10. a 12.10.2016 od 9:00 hod v MsKS v Rimavskej Sobote. V spolupráci s organizáciou CESC
Čarovná studnička priblížila vývoj tradičných materiálov na výrobu tradičného ľudového odevu
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v rámci projektu Čarovná studnička organizovalo 10. septembra 2016, v meste Jelšava vzdelávanie v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Odborný seminár na tému tému: Vývoj tradičných materiálov na výrobu tradičného ľudového odevu viedla lektorka Mgr. Ľudmila Pulišová
Banícke múzeum v Rožňave organizuje seminár v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) Pavol Horváth
V Andrássyho obrazárni, na ulici Lipovej 122 v Krásnohorskom Podhradí, v piatok 14.10.2016 o 17:00 hod. privítame verejnosť na seminári s názvom „Dionýz Andrássy a jeho obrazáreň“. Podujatie pre záujemcov histórie, kultúry a umenia vo svojich priestoroch pripravuje Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.