Kultúra (3061)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Banícke múzeum v Rožňave zavedie návštevníkov do zázračného sveta starých hračiek
Napísal(a) Pavol Horváth
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrna inštitúcia Košického samosprávneho kraja, a Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň predstavia vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25, unikátne staré hračky. V dňoch od 16.11.2016 do 20.01.2017
V novembri vás potešia filmy, divadlá aj koncerty
Napísal(a) Mirka Vargová
V novembri 2016 sa môžete tešiť na zimný filmový festival v Hnúšti, kurzy ovocinárstva v Babinci, divadelné predstavenie v Rimavskej Sobote, galaprogram FS Vepor v Klenovci, koncert v Kokave nad Rimavicou či na muzikál v Revúcej.
V hlavnej úlohe film
Pozvanie na slávnostný galaprogram pri príležitosti 45. výročia vzniku FS VEPOR „KOŤ SA KĽENOVŠAŇE …“
Napísal(a) Stanislava Zvarová
FS VEPOR pri obci Klenovec a o. z. RODON Klenovec, Vás srdečne pozýva na slávnostný galaprogram „KOŤ SA KĽENOVŠAŇE…“pri príležitosti 45. výročia svojho vzniku. Program uvedieme v dňoch 11.11.2016 (piatok) o 18,00 v Kultúrnom dome v Klenovci – pre verejnosť, vstupné 4,00 EUR a 12.11.2016 (sobota) o 16,00 v Kultúrnom dome
Digitálne kino Apollo zavŕšilo rok svojej existencie
Napísal(a) A. Kleinová
Digitálne kino Apollo zriadené v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) zavŕšilo rok svojej existencie. Za obdobie od otvorenia si stihlo získať pravidelných a verných divákov, ktorým ponúklo vo svojom programe takmer stovku filmov všetkých žánrov. Do ďalšieho roka vstupuje s ambíciou získať nových priaznivcov
V Mesiaci fotografie fotoklub Pix-XL oslavuje 6. výročie založenia výstavou
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa). Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho srdečne pozývajú milovníkov fotografie v piatok 4. novembra 2016 o 17:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
Ing. Michal Pridala – spisovateľ s krídlami
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenský Exupéry – prívlastok, ktorý právom patrí píšucemu letcovi, Ing. Michalovi Pridalovi, generálmajorovi letectva in memoriam. V deň 100. výročia narodenia tohto výnimočného modranského rodáka bude na jeho počesť otvorená výstava. SNM-Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, pri príležitosti storočnice narodenia Ing. Michala Pridalu,
V Betliari sa podarila ďalšia dobrá vec - pokrstili Slovník betliarskeho nárečia
Napísal(a) Ľ. J. Š.
V sobotu 29.10.2016 bol v Betliari malý sviatok, verejná prezentácia – krst Slovníka betliarskeho nárečia, za prítomnosti obyvateľov obce, členov obecného zastupiteľstva, starostu a členov kultúrnej komisie. Akt krstu vykonali vodou z Betliarskeho potoka Mgr. E. Kušnierová a Ing. I. Špilda za asistencie autora Ľ. J. Šomšáka a starostu Ing. Ľ. Zatrocha.
Organizujú dva zaujímavé kurzy prírodného ovocinárstva s Ľudovítom Vaššom
Napísal(a) Jaroslav Hric
Budúci víkend portál Farmička.sk a občianske združenie Gemerské grúne, o. z. organizujú dva zaujímavé kurzy prírodného ovocinárstva. Organizátori podujatia si dali za cieľ zmapovať a spropagovať ovocinársku unikátnosť regiónu Malohont a položiť základy k jej zachovaniu. Formou atraktívnych workshopov
(1) MY..., spoločná výstava umelcov rôznymi väzbami spätých s brezovsko-myjavským regiónom
Napísal(a) Bc. Alena Vašková
(1) MY... Pod týmto názvom sa skrýva spoločná výstava umelcov rôznymi väzbami spätých s brezovsko-myjavským regiónom (rodisko, pôsobisko, inšpiračný zdroj...). Zúčastňujú sa na nej autori z oblasti profesionálneho výtvarného umenia, ktorí sa radia k rozdielnym generačným i žánrovým vrstvám, aj k odlišným estetickým koncepciám.
Elektrický fén na vlasy z roku 1982 je v GMM predmetom mesiaca november
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Predmetom mesiaca november Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je elektrický fén na vlasy, staršieho typu, ktorý mladšia generácia už pravdepodobne ani nepozná. Vyrobený bol v roku 1982 v Československu. Vystavený bude do 30. novembra 2016.
Viac...
Prijmite pozvanie na návštevu nevšednej výstavy diel talentovaného výtvarníka Rolanda Neupauera
Napísal(a) Pavol Horváth
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára v priestoroch Galérie Baníckeho múzea autorskú výstavu malieb Rolanda Neupauera s názvom Internácia. Výstava bude sprístupnená v dňoch 3.11. – 20.12.2016. Otvorenie výstavy autorom sa uskutoční 25.11.2016 o 17:00 hod.
Sychravosť jesenného večera zmenili zavíjankové piesne a tance
Napísal(a) Dana Lacková
Priaznivci folklórnych stretnutí si v stredu 19. októbra 2016 mohli v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave vychutnať svadobnú zavíjankovú atmosféru pod názvom „U nás taká obyčaj...." Zavíjanka odjakživa patrila k vrcholom svadobnej hostiny. V minulosti bola spojená s rôznymi obradnými zvykmi a úkonmi, ktoré mladomanželom
Priaznivcov spevu a hudby pozývame do Krásnohorskej Dlhej Lúky na spevácky workshop
Napísal(a) Mgr. Hlaváčová Mária
27.10. 2016, Kultúrny dom, Krásnohorská Dlhá Lúka - Organizátor Gemerské osvetové stredisko po druhýkrát pozýva priaznivcov spevu a hudby do Krásnohorskej Dlhej Lúky na spevácky workshop. Spevácky dom je zameraný na vokálne techniky a prípravy, taktiež spracovanie piesňového materiálu a jeho samotnú interpretáciu.
V Baníckom múzeu v Rožňave pokračuje Halloween v novembri výstavou voskových figurín
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
V dňoch 7.11. – 13.11.2016 bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25 sprístupnená výstava voskových figurín s názvom Zvláštni ľudia. Katastrofy ľudského tela. Výstava realizovaná v spolupráci s Výstavou voskových figurín – Rostislav Stoklásek bude počas 7 dní v Baníckom múzeu v Rožňave,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.