Kultúra

Kultúra (2888)

Podradené kategórie

Pranostiky

Pranostiky (0)

Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.

 

Zobraziť položky...
streda, 11 máj 2016 20:30

Grófku Žófiu Serédyovú priviezli do Betliara

Napísal(a)
Grófku Žófiu Serédyovú priviezli do Betliara

Nielen našich obdivovateľov histórie najmä v súvislosti vyhorením hradu Krásna Hôrka iste zaujala informácia o známej krásnohorskej múmii Žófii Šeredyovej, ktorá vyše 200 rokov ležala v kaplnke stredovekého hradu Krásna Hôrka, ktorý pred pár rokmi vyhorel. Mumifikované telo grófky po výskume v laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave previezli 11. mája 2016 do kaštieľa v Betliari. Telo bolo od októbra 2015 v Bratislave.

Preneste sa s nami do minulosti Gemera prostredníctvom Andrássyho dňa II

Dňa 20. mája 2016 od 9:00 hod. sa v areáli Baníckeho múzea v Rožňave (Šafárikova č.31) uskutoční už druhý ročník Andrássyho dňa. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu a v spolupráci so Združením Slovenskej železnej cesty a Združením baníckych spolkov a cechov Slovenska. Podujatie, ktoré Banícke múzeum v Rožňave pripravuje v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii,

Nerušte ma, čítam! Alebo: Tí, ktorí neveria na zázraky, ich nikdy neuvidia.

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 12.5.2016 v čase od 10:00 do 13:00 hod. uskutoční na Námestí baníkov v Rožňave pred malým pódiom hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti pod názvom „Nerušte ma, čítam“.

Vedomostná súťaž žiakov ZŠ z okresu Rimavská Sobota preverila vedomosti z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945

Dňa 6.5.2016 v dopoludňajších hodinách sa uskutočnil v centre voľného času RELAX v Rimavskej Sobote už V. ročník vedomostnej súťaže žiakov základných škôl z okresu Rimavská Sobota z histórie protifašistického odboja v rokoch 1938 až 1945. Súťaž tradične pripravuje Oblastný výbor SZPB v Rim. Sobote v spolupráci s Mestským úradom Rim. Sobota a Centrom voľného času RELAX v Rimavskej Sobote. 

V Kokave nad Rimavicou zorganizovali krajskú súťažnú prehliadku Detský hudobný festival

V piatok 6. mája 2016 Hontiansko - Ipeľské osvetové stredisko organizovalo v Kokave nad Rimavicou krajskú súťažnú prehliadku Detský hudobný festival. Za náš región z okresov Rimavská Sobota a Revúca nás reprezentovali v kategórii speváckych skupín DFS Hájik z Rimavskej Soboty, získali zlaté pásmo a DFS Zornička z Klenovca, získali návrh na postup na celoslovenskú súťaž do Habovky. V kategórii sólistov spevákov sa predstavili sólistky Barborka Ľutpáková z DFS Hájik z Rimavskej Soboty

O súčasnom vývoji vo svete, doma, objektivite informovanosti obyvateľov všeobecne s mesačníkom Zem a svet

Dňa 29. apríla 2016 od 16.00 hodine sa v Okresnej knižnici Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote uskutočnila prednáška a beseda so šéfredaktorom mesačníka ZEM a VEK Tiborom Eliotom Rostasom a redaktorom tohto mesačníka Marianom Benkom. Prednášky a besedy sú zúčastnila vyše päťdesiatka poslucháčov nie len z Rimavskej Soboty, ale aj širokého okolia. Prišli záujemci z Tornale, Hnčiarskych Zálužian, Čierneho Potoka a dokonca aj z Bratislavy, ktorí prišli tráviť víkend do nášho okresu a počas nákupov v Bille sa o prednáške dozvedeli.

Vernisáž o jednej tragédii... (Tragédia Lidíc)

Dňa 28.4.2016 sme v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave slávnostne otvorili ďalšiu výstavu zachytávajúcu špecifickú tému, ktorou sú tragické udalosti a ich hrozivé dôsledky, ktoré sa stali 10.6.1942 v stredočeskej obci Lidice. Túto zahraničnú výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič a PhDr. Andrea Ševčovičová, ktorá sa v posledných rokoch venuje téme životných a zdravotných podmienok väzňov v nacistických koncentračných táboroch počas 2. svetovej vojny.
Prezentovaná výstava je koncepčne uceleným súborom troch na seba nadväzujúcich výstav Památníka Lidice (Lidická tragédie, Návraty Lidických dětí, Návrat Lidických žen),

Odchádzajúce zvyky a obyčaje spoločne s bystränskými piesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom dávne tradície

Minule sa prostredníctvom stránky starostka obce Rožňavské Bystré pani Želmíra Gonosová pochválila najnovšou folklórnou akciu, ktorú pripravili v deň 1. mája 2016 pod názvom "Otváranie studniški". Ani netreba pripomínať, že sa tak stalo najmä zásluhou DFSk Bystränky, ktorá s pravidelnosťou pripravuje pomaly zabudnuté zvyky a obyčaje a spoloče s bystränskými pesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom tradície, ktoré v Rožňavskom Bystrom pretrvávajú do dnešných čias.

Na Prvého mája v Rožňavskom Bystrom otvárali "studniški"

Obec Rožňavské Bystré má bohatú históriu a nepochybne vzácne klenoty – kultúrne tradície, ktorými sa môžeme pochváliť. Pokračovateľom ľudových tradícií je DFS „Bystränky“, ktorá sa snaží verne zachytiť históriu bystranského folklóru. Má z čoho čerpať, lebo všetky zvyky sú autentické – bystranské, na ktoré sme právom hrdí. Folklór patrí v Rožňavskom Bystrom medzi najväčšiu pýchu obce, pretože obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, zvyky, tradície, tance a nárečie.

Autorská výstava fotografií Milana Slabeja v Revúcej

Súčasťou krajskej prehliadky Zochova divadelná Revúca bola aj vernisáž autorskej výstavy fotografií Milana SLABEJA, ktorá je otvorená vo výstavnej sále MsDK v Revúcej od 28. apríla do 27. mája 2016 v čase od 7:30 hod. do 19:00. Pán Slabej sa narodil v Tisovci, kde prežil celý doterajší život. Pracoval v závode Cestné stavby a mechanizmy až do svojho odchodu do dôchodku. Foteniu sa venuje od roku 1968, je fotograf – amatér – samouk. Ako sám hovorí k foteniu sa dostal úplne náhodou, keď mu kamarát doniesol starý „aparát“ na opravu. Ako vášnivý fotograf – amatér predkladá zo svojho repertoáru fotograficky zakonzervované chvíľky premenlivých podôb života