Kultúra (3061)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Kovačická trojka opäť v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
"Kovačická trojka“ je názov zoskupenia troch renomovaných insitných maliarov – Pavel Hajko a Pavel Cicka z Kovačice a Martin Markov z Padiny. Všetci sú členovia Galérie insitného umenia v Kovačici, kde v roku 2000 vznikol impulz zoskupiť sa do tejto formácie. Nanešťastie, 21. januára 2013 „Kovačickú trojku“ navždy opustil Martin Markov. Aj napriek tejto strate si zoskupenie ponechalo svoj názov a naďalej sa prezentuje na výstavách doma i v zahraničí.
Výstavy insitných umelcov z Kovačice majú v Gemersko-malohontskom múzeu viacročnú tradíciu a stretávajú sa s veľkým úspechom. Prvá výstava sa konala v roku 1990 a dnes je to už v poradí ich šiesta výstava. Tento rok múzeum predstaví tvorbu kovačických insitných maliarov Pavla Hajka a Pavla Cicku. Vernisáž výstavy sa uskutoční 4. novembra (streda) 2015 o 14:00 hod. v priestoroch múzea. Vystavené diela sú predajné.
Zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obohatili aj vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rokoch 1981 a 2012 obohatili zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova. Spolu s plastikami, zachytávajúcimi pracujúci a zabávajúci sa dedinský ľud, sa v múzeu nachádza aj súbor fotografií, dokumentujúcich rezbára pri práci. Od 2. novembra 2015 si ukážku plastík a fotografií rezbára Juraja Mertuša môžete pozrieť v stálej expozícii múzea v rámci novembrového predmetu mesiaca.
Ing. Juraj Mertuš (1925 – 1994) sa narodil v obci Gočovo. Po štúdiách pracoval ako zootechnik na miestnom družstve, neskôr ako rezbár pre Komunálne služby v Dobšinej. Vzťah k práci s drevom získal od svojho otca - tesára, ktorému už v mladosti pomáhal.
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zažil pravú bystränskú svadbu i s "grajcärovým" tancom
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR organizuje raz mesačne vo svojich zrekonštruovaných priestoroch cyklus podujatí U nás taká obyčaj. V stredu 21. októbra 2015 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave (GOS) konala pravá bystränská svadba v podaní folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Svadobníci sa schádzali v átriu kde ich privítala moderátorka, družba s kmotrou ponúkali, družičky im pripli pierka a usadili ich v sále.
„Pani Dana Lacková uvádza naše folklórne večery od začiatku a vždy si pripraví pre návštevníkov zaujímavosti, ktoré sa dotýkajú témy. Aj teraz uviedla zvláštnosti a zabudnuté zvyky, bez ktorých sa v minulosti gemerská svadba neobišla,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska. S hlavným programom sa predstavili „Bystränky“, predviedli svadbu od príprav až po „grajcärový“ tanec, tak ako to v Rožňavskom Bystrom je zvykom. Ich výkony boli odmenené srdečným potleskom divákov, svadobčanov, ktorých sa tu zišlo viac ako osemdesiat.
Slovenská premiera svetoznámeho románu Vera Felscherinow: MY DETI ZO STANICE ZOO v Mestskom divadle Actores
Napísal(a) MDA
Mestské divadlo ACTORES ROŽŇAVA Vás srdečne pozýva na slovenskú premiéru Tatiana Masníková, Christiane Vera Felscherinow: STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE.
Svetoznámy autobiografický román MY DETI ZO STANICE ZOO na javisku divadla ACTORES. Skutočný príbeh trinásťročnej Christiane Very F.
Neutešené rodinné pomery vedúce k rozvodu rodičov privádzajú mladú Chris k drogovej partii. Následne postupne prepadáva svetu drog až k ťažkej závislosti na heroíne
a všetkému, čo s ním súvisí. Chris rozpráva svoj životný príbeh s obdivuhodnou presnosťou a až odzbrojujúcou otvorenosťou o osudoch mladistvých, o ktorých sa verejnosť dozvedá len z titulkov novín, či televízie, ktoré oznamujú ich smrť. V mnohých prípadoch sa o nich nedozvedá vôbec a hoci vieme, že sa to deje vôkol nás, nekladieme tomu "fenoménu" až takú pozornosť.
Vyšla nová zaujímavá kniha - Ratková v historických a archívnych retrospektívach
Napísal(a) Zora Váradyová
V týchto dňoch vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine vyšla nová zaujímavá kniha Ratková v historických a archívnych retrospektívach. Jej autori Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová sa zamerali na „zlatý vek“ tohoto kedysi prekvitajúceho mestečka - z obdobia 17. a s presahom až do 20. storočia. Nie je históriou Ratkovej, ona je pohľadom dozadu a reflektuje pozoruhodné skutočnosti z minula. Jej obsah vychádza z autentických historických dokumentov a zachovaných listín, z ktorých citované texty sú v prevažnej väčšine ponechané pôvodnej štylistickej podobe a neprepísané do súčasnej slovenčiny, pretože podľa vyjadrenia autorov „staré pôvodné texty zachovávajú charakter a ducha svojej doby a spôsob dávneho dorozumievania sa, čím je možné priblížiť si historický kolorit a naturel dávnych čias tak, akoby sa súčasník sám v ňom nachádzal. Písané v takomto autentickom dobovom podaní môžu zaujať mimoriadne pôsobivým sugestívnym dojmom a v obrazových ukážkach tiež autenticitou vlastného rukopisu pôvodcu a tvorcu zápisu.“
Jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi - Arne Dahl - prinesie do Bratislavy pravé Európske blues
Napísal(a) Drahoslava Mudrochová
Už 20. – 22. októbra 2015 príde do Bratislavy jeden z najlepších autorov škandinávskych kriminálnych románov, literárny kritik a redaktor, ktorý má na konte tucet vynikajúcich kníh – Arne Dahl, jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi. Do Bratislavy príde osobne predstaviť v poradí svoju štvrtú knihu, ktorá u nás vychádza pod názvom Európske blues. Škandinávske kriminálne príbehy sa tešia v posledných rokoch takej výraznej čitateľskej obľube, až sa z nich stal priam literárny fenomén.
Jedným z autorov, ktorý už vyše desaťročie žiari na nebi severského krimi, je aj Arne Dahl, nielen uznávaný spisovateľ, ale aj vážený švédsky kritik a redaktor novín Dagens Nyheter. Na konte má tucet románov, z ktorých dokonca päť s veľkým úspechom sfilmovala televízia BBC. Pozrieť si ich mohli diváci až v 40-tich krajinách po celom svete.
Na Slovensku zatiaľ vyšli tri jeho romány: Misterioso, Až na vrchol hory a Zlá krv. Všetky sú zo série, ktorá je venovaná Jednotke A – fiktívnej skupine švédskych kriminalistov, ktorí riešia závažné a spletité prípady. Do dnešného dňa sa z tejto série predali vo svete 3 milióny výtlačkov a Arnemu Dahlovi vyniesli niekoľko významných literárnych ocenení
Bystränská svadba s nevestou a ženíchom i pravými bystränskými koláčmi zo závíjänky v Rožňave pod platanom
Napísal(a) Mária Ferenczová
Priaznivci Folklórnych večerov pod platanom sa aj v októbri môžu tešiť na ďalšie stretnutie. V rámci cyklu U nás taká obyčaj, v stredu 21. októbra 2015 o 18.00 hodine, folklórna skupina Bystränky z Rožňavského Bystrého pozýva všetkých na Bystränskú svadbu, do sály Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V posledných rokoch sa skupina rozšírila i omladila a má perspektívu spracovať, zároveň aj oživiť všetky ročné zvyky či pracovné témy, ktoré sú súčasťou bohatej histórie ich obce.
Okrem tradičných úkonov, ktoré boli v minulosti dôležitou súčasťou každej svadby, členovia folklórnej skupiny pripravia aj svadobné pohostenie s pravými bystränskymi jedlami a koláčmi.
„Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ vytvára priestor folklórnym kolektívom prezentovať svoju tvorbu - zvykoslovné pásma i programové bloky v komornejších podmienkach. Zároveň ponúka verejnosti oboznámiť sa s činnosťou našich kolektívov v širšom kontexte,“
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.