Kultúra (3088)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Anketa dobrovoľní hasiči roka 2024 Slovenska
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Anketa dobrovoľní hasiči roka 2024 Slovenska je celonárodná súťaž, kde hasičské dobrovoľné zbory na Slovensku môžu prezentovať svoju činnosť a úspechy. Tento významný projekt si kladie za cieľ vyzdvihnúť a oceniť nezištnú prácu dobrovoľných hasičských zborov na celom Slovensku, budovať verejné povedomie o práci dobrovoľných hasičských zborov a vytvoriť tradíciu prestížneho galavečera na počesť všetkých dobrovoľných hasičov na Slovensku.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči sa pracovne stretli s kolegami v Tótkomlóši. A prázdninový deň strávili s mladými hasičmi – plameniakmi na Hrebienku
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po roku sa opäť stretli v Tótkomóši v sobotu 1. marca 2025 dobrovoľní hasiči – z rumunského Nadlaku (traja členovia), zo slovenskej Jelšavy (štyria členovia) a z maďarského Tótkomlóša – na výročnej členskej schôdzi. Počas oficiálnej časti sme si vypočuli: hodnotiacu správu za uplynulé obdobie, správu o hospodárení, správu revíznej komisie, plán práce na rok 2025. Bola vykonaná voľba predsedu zboru, výboru a členov revíznej komisie.
AMFO a Výtvarné spektrum. Vyhodnotenie regionálnych talentových súťaží
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu obrazov a fotografií z regionálneho kola súťaží Výtvarné spektrum a AMFO, ktoré už mnoho rokov predstavujú dôležitú platformu pre neprofesionálnych autorov. Príďte objaviť tvorbu neprofesionálnych umelkýň a umelcov z rožňavského regiónu, ktoré/ktorí vo svojich dielach zachytili jedinečné príbehy, okamihy, emócie a osobité pohľady na svet okolo nás. Rozmanitosť vizuálnych prác odzrkadľuje pestrosť nápadov, štýlov a inšpirácií, a tým sa tvorí možnosť nielen nájsť si niečo svoje, ale aj rozšíriť si obzory. Množstvom početnejšie maľby sprevádza niekoľko fotografií.
Vlastnícke záznamy významných osobností z Gemera-Malohontu v knižných dokumentoch
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sú vlastnícke záznamy významných osobností z Gemera-Malohontu v starých tlačiach z knižnice Gemersko-malohontského múzea. Vlastnícke záznamy v knižných dokumentoch sú prameňom pre poznanie osudov každej konkrétnej knihy v spojitosti s jej majiteľmi. Môžeme povedať, že spoločným menovateľom všetkých predchádzajúcich vlastníkov starých tlačí bola ich vzdelanostná a kultúrna vyspelosť, vďaka ktorej si knihy cenili ako duchovné bohatstvo hodné uchovávania. A keďže knihy „žijú“ častokrát dlhšie ako trvá priemerný ľudský život, genéza osudov historických knižničných dokumentov v spojitosti s ich viacerými, vekmi sa meniacimi majiteľmi, je prinajmenšom zaujímavá.
Pripomíname si výročia gemerských osobností, pripadajúce na marec 2025
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti nielen miestneho, ale aj celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na marec 2025.
História čistoty a hygieny v šľachtických sídlach
Napísal(a) Múzeum Betliar
SNM – Múzeum Betliar srdečne pozýva na špecializovanú prehliadku, ktorá vás pod názvom Hygiena modrej krvi zavedie do histórie hygieny a kúpeľňovej kultúry v šľachtických sídlach. 7. marca 2025 o 17.00 hodine v kaštieli Betliar spoločne objavíme fascinujúci vývoj sanitárnych priestorov, spoločných toaliet, nočníkov, kláštorných latrín, hygienických zvykov a technológií od staroveku až po moderné obdobie.
Výstava výtvarnej tvorby rodiny Rešovských
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.
26. ročník Týždňa slovenských knižníc prinesie pestrý program pre všetky vekové kategórie aj v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Knižnice po celom Slovensku sa aj tento rok zapoja do tradičného Týždňa slovenských knižníc, ktorý sa uskutoční od 3. – 9. marca 2025 pod spoločným mottom Knižnice pre všetkých. V dnešnej digitálnej dobe je dôležité nezabúdať na klasické knihy, ktoré prinášajú jedinečný zážitok a hodnotu, ktorú digitálne médiá nemôžu plne nahradiť. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila bohatý program plný inšpiratívnych stretnutí, tvorivých aktivít a zaujímavých výziev, ktoré oslovia malých aj veľkých čitateľov.
Spomíname na vynikajúceho gemerského folkloristu, speváka a hudobníka Miroslava Barana
Napísal(a) Marta Mikitová
Koncom februára 2025 si pripomíname nedožité 75. výročie narodenia folkloristu, speváka ľudových piesní, hráča na kontrabas, spracovateľa ľudových piesní, pedagóga, redaktora – Miroslava Barana (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča), ktorý sa narodil na Gemeri a celý život Gemer ospevoval. Zanechal nezmazateľnú stopu v oblasti slovenského folklóru, jeho originálny a jedinečný hlas v spojitosti s gemerským nárečím si podmanil celé Slovensko. Dlhé roky bol dôstojným pokračovateľom a nositeľom ľudovej kultúry Gemera na Slovensku a uctieval krásu gemerských ľudových piesní, ktoré približujú minulosť, zachovávajú kultúrny odkaz našich predkov a hovoria príbehy o živote slovenského ľudu. Venoval sa aj gemerským nárečiam a bol naozaj skutočným Gemerčanom.
Ukážky gemerských nárečí ako príspevok k Medzinárodnému dňu materinského jazyka
Napísal(a) Marta Mikitová
Medzinárodný deň materinského jazyka vyhlásila 30. generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999 a od roku 2000 si ho 21. februára pravidelne pripomína celý svet. Aj tento deň je jedinečná príležitosť pripomínať si význam, hodnotu a dôležitosť materinského jazyka a zároveň príležitosť na zvyšovanie povedomia v oblasti jazykovej kultúry, ktorej cieľom je pripomenúť, poznávať, uchovávať a rozvíjať materinské jazyky ako vzácnu súčasť svojej identity. Pripomíname si v tento deň dôležitosť vlastného jazyka, zároveň ale aj menšinových jazykov a kultúrnych čŕt malých aj väčších národov.
Viac...
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v sobotu 8. februára 2025 v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie zástupca primátora Attila Žilka, zahraniční hostia z maďarského Tótkomlósa a rumunského Nadlaku, Ladislav Jakab, ako zástupca Územnej organizácie DPO SR (ÚzO DPO SR). Primátor mesta MVDr. Milan Kolesár sa ospravedlnil zo schôdze. Po privítaní hostí predsedom DHZ Ing. Pavlom Zapletalom, MBA bola pustená prezentácia činnosti za rok 2024.
Po gemerskej stope, tentokrát najmä za včelárstvom, sa vo februári vydá Banícke múzeum v Rožňave spolu so Vzdelávacím centrom Včielka
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, od 10. februára 2025 začína s ďalšou sprievodnou aktivitou k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Je ňou múzejno-pedagogická aktivita určená žiakom základných škôl pod názvom Po gemerskej stope... Samotná aktivita začína komentovanou prehliadkou výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Múzejníci sa počas nej budú snažiť upriamiť pozornosť žiakov na život ľudí na Gemeri od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny, na spôsob ich obživy a na najrozšírenejšie remeslá daného obdobia.
Prednáška Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ďalšie sprievodné podujatie k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o prednášku pod názvom Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea, ktorá bude spojená s komentovanou prehliadkou výstavy. Počas nej kurátor múzea Norbert Mogyorósi podrobnejšie záujemcom predstaví vybrané zbierkové predmety múzea z fondov Militárie, Numizmatika a História 2, viažúce sa k obdobiu medzivojnovej Československej republiky a k 2. svetovej vojne.
Gemerská svadba vo fašiangovom období
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, bude počas fašiangov skutočne veselo. Dôkazom toho je blížiace sa podujatie pod názvom Gemerská svadba vo fašiangovom období. Pôjde o aktivitu pre žiakov základných škôl, ktorá bude prebiehať počas celého mesiaca. „Kedysi vo fašiangovom období sa konalo najviac svadieb na dedinách. Preto aj naše múzeum v tomto roku pripravilo na fašiangové obdobie ukážku tradičných svadieb inšpirovanou svadbou z Rejdovej. Deti sa môžu nielen oboznámiť so svadobnými zvykmi, ale aj vychutnať si ozajstnú svadobnú náladu so živou hudbou,“ uviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin.































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.