Odboj (125)
Tragický príbeh Daniela Kaššaia z Muránskej Zdychavy
Napísal(a) Emil Matejka
Tento tragický príbeh so smutným koncom sa odohral 5. decembra 1944. V tento deň nemeckí esesáci zastrelili za Skalicou (pohorie v okrese Revúca) 21 ročného Daniela Kaššaia. Príbeh vyrozprával brat zastreleného Daniela Jozef Kaššai, dnes čulý osemdesiatnik. Vtedy mal 7 rokov a bol mladší od brata Daniela o 14 rokov.
Slovenské národné povstanie bolo krvavo potlačené do hôr. Vojaci slovenskej armády, ktorí sa postavili proti nemeckým okupantom, spolu so všetkými účastníkmi odboja, partizánmi i sovietskymi poradcami – veliteľmi, museli prejsť na partizánsky spôsob boja. 35 000 nemeckých vojakov a vlasovcov sa všemožne snažilo zlikvidovať SNP.
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa stretli na svojej hodnotiacej členskej schôdzi
Napísal(a) M. Kupčo
Ako už zvykom býva, začiatočné dni nového roku v mnohých spoločenských organizáciách sú dňami, kedy spoločne členovia hodnotia svoju uplynulú prácu. Tak to bolo aj v MO SZPB partizána Tótha v Rožňave, ktorí sa stretli na svojej hodnotiacej členskej schôdzi v priestoroch zasadacej sály Mestského úradu. Schôdzu viedol predseda MO SZPB pán Milan Malčok, ktorý privítal všetkých členov, ako aj zástupcov mestského úradu, zástupcov iných spoločenských organizácií a prizvaných hostí. Zároveň pán predseda predniesol správu o činnosti MO v uplynulom roku. V priebehu ďalšieho rokovania boli prednesené správy o hospodárení organizácie a pláne práce na rok 2018.
Tradične dňa 25.01. sa schádzajú občania Revúcej na Námestí slobody, aby si pripomenuli oslobodenie mesta spod fašistickej okupácie. Aj toho roku sme sa stretli, aby sme si zároveň zhodnotili výsledky práce našej ZO SZPB gen. Viesta. Pri pamätníku osloboditeľov sa v tento deň zhromaždilo asi 200 občanov mesta, v hojnom zastúpení mládež z miestnych škôl, aby si pripomenuli januárový deň, kedy do nášho mesta priniesli vojská Červenej a Rumunskej armády dlho očakávanú vytúženú slobodu.
Po úvodnej básni a hymne si prítomní vypočuli príhovor primátorky mesta pani Evy Cireňovej, ktorým pripomenula historické udalosti, keď do mesta vstupovali osloboditeľské vojská.
Dôstojné oslavy 73. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Po takmer šiestich rokoch okupácie dočkala sa slobody dňa 21.12.1944 aj Rimavská Sobota, centrum Gemera. Za obdobie okupácie z mesta odvliekli do koncetračných táborov 670 „židobolševikov“ z Rimavskej Soboty. Obyčajní obyvatelia mesta bez rozdielu národnosti boli proti fašistickému režimu a naviac okupantom. Svedčia o tom aj udalosti, kedy mladí muži radšej opustili „hortyovskú vlasť“ a ušli do zahraničia. Mnohí mladí muži, ktorí boli nasadení na východný front k maďarskej armáde, pri prvej príležitosti prebehli k Červenej armáde.
Devätnásty december je dňom, kedy si Tornaľčania každoročne pripomínajú oslobodenie spod fašizmu
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Devätnásty december 1944 bol dňom, kedy vojská 2. ukrajinského frontu, a v jeho rámci aj 4. armádny zbor rumunskej armády, v ranných hodinách ich prieskum prenikol do mesta Tornaľa a do večerných hodín bolo mesto oslobodené. Už na druhý deň 20.12.1944 do mesta presunul svoj štáb veliteľ 2. UF maršál ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovský.
Pri príležitosti 73. výročia zavlečenia 14 obyvateľov terajšej obce Čierny Potok a príľahlých osád nyilassiovskými fašistami do koncentračného tábora v Dachau usporiadala ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s Obecným úradom pietne spomienkové zhromaždenie občanov a hostí a položením vencov k pamätníku týchto obetí, ktorý je pred Obecným úradom v obci.
Z dôvodu konania volieb do VÚC dňa 4.11.2017 bol termín presunutý na skorší termín.
Pripomenuli si hrdinstvo mladých bojovníkov proti fašizmu v SNP
Napísal(a) Ondrej Doboš
Slovenské národné povstanie 1944. Pojem, na ktorý sa nezabúda ani na Gemeri. Najmä nie v malej hornogemerskej obci Rožňavské Bystré. Keď vyslovíte tieto slová, každý z pôvodných dedinčanov vie, že sú spojené s menami Štefan Kalický, bratia Pavol i Ján Belákovci a Ondrej Gallo Krajný. Všetci padli v boji za slobodu a nezávislosť Slovenska krátko po vypuknutí Povstania. Táto ľudská tragédia zasiahla tri rodiny, ktoré takmer v rovnakom čase stratili svojich najbližších. Dvaja z nich hrdinsky padli pri výbuchu muničného skladu v neďalekých Slavošovciach, ďalší na Pustom poli
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa zúčastnili centrálnych osláv 73. výročia SNP
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa zúčastnili aj centrálnych osláv 73. výročia SNP v Banskej Bystrici. Odchod autobusu bol už v skorých ranných hodinách smerom na Dobšinú, kde sme pribrali aj ostatných našich členov a cez Pusté pole, Telgárt a Brezno sme sa dostavili do Banskej Bystrice. Pred vstupom do múzea pri pamätníku SNP sme sa však trochu zdržali, nakoľko sme sa museli podrobiť osobnej prehliadke. Pred tribúnou už sedelo množstvo ľudí a my sme prakticky prišli na poslednú chvíľu, kedy sa začínal pietny akt kladenia vencov k súsošiu akademického
Za účasti predstaviteľov mesta Rožňava, MO SZPB partizána Tótha, spoločenských organizácií, zástupcov samosprávy, ako aj ostatných obyvateľov konali sa 28.8.2017 oslavy 73. výročia SNP. Po kladení vencov, zaznení štátnej hymny SR a básni sa prítomným prihovoril primátor mesta Pavol Burdiga, v maďarskej reči poslanec MZ Arpád Laco. Prítomným sa taktiež prihovoril aj
V Slovenskom národnom povstaní bojovala celá rodina
Napísal(a) Magdaléna Lavrincová
Ján Repáš ml., študent Obchodnej akadémie v Prešove, veľkonočné sviatky 1943 strávil v Klenovci, kde jeho otec Ján Repáš st. a mama mali obchod. Okrem rodičov v Klenovci bývali aj jeho starí rodičia so synom Milanom a dcérami Ľudmilou a Zuzanou, povolaním učiteľkou. V prírode prudko sa prebúdzala jar a počas sviatkov 17-ročný Janko Repáš trochu pozabudol na školské starosti a na vojnové udalosti. Počasie sviatkom prialo a veľkonočná šibačka sa vydarila. Bola veselá, aj dievčat v dedine bolo veľa a každej sa ušlo aj niekoľko vedier vody. Nechýbalo ani ich radostné výskanie a smiech.
Viac...
Čo napísal partizánsky veliteľ Karol Adler tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej
Napísal(a) MG od
Blíži sa ďalšie, už 73. výročie Slovenského národného povstania. Do jeho histórie sa zlatými písmenami zapísali aj hrdinovia z Gemera. A nie je ich málo. O mnohých sme písali, ďalších mená sú napísané na pomníkoch, ktoré im náš národ postavil na ich večnú pamiatku. Dnes si pripomenieme jedného z tých, ktorých fašisti surovo trápili, aby na výstrahu iných obesili na námestí v Dobšinej 20. decembra 1944. Aj keď históriu jeho pôsobenia poznáme, chcem vám pripomenúť málo známy obsah listu, ktorý napísal tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej.
PREČO V ČIERNOM POTOKU SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE OSLAVUJÚ UŽ ZAČIATKOM AUGUSTA?
Napísal(a) Ing. Veronika Rízová
V malebnej obci na juhozápade Gemera a na pokraji Cerovej vrchoviny je malá, ale dlhá obec Čierny Potok. Rozprestiera sa v údolí potôčika rovnakého mena a je dlhá 3,5 km. Má 77 domov a žije v nej 147 obyvateľov. Po Viedenskej arbitráži pripadla k horthyovskému Maďarsku. Po vypuknutí II. svetovej vojny slovenskí mládenci, ktorých rodičia aj s detvákmi prišli na Dolnú Zem po roku 1922, nechceli narukovať do Horthyho armády, aby bojovali proti bratom Rusom. Nuž, prebehli hranicu medzi Ožďanmi a Dolnými Honmi a prichýlili sa pri starých rodičoch a strýkoch na Podpoľaní.
Magdaléna Lavrincová: Florián Čatloš a gemerskí odbojári
Napísal(a) Mgr. Magdaléna Lavrincová
Do partizánskych bojov proti fašistom sa v roku 1944 zapojila veľká časť robotníctva a baníctva v Železníku, Sirku, Rákoši a Rákošskej Bani. Florián Čatloš už v júli 1944 zbehol od slovenskej armády k partizánom Alexejeva S. Jegorova. Partizánov, ktorí sa zoskupili pod jeho vedením, zaradili v Brezne 28. augusta 1944 do 8. oddielu. Oddiel bol v meštianskej škole v Brezne, kde sa nachádzal aj štáb Jegorovovej partizánskej brigády. Mal 6 rôt. Piatej rote velil 24 ročný Florián Čatloš.
Magdaléna Lavrincová: Mladý pomocník partizánov
Napísal(a) Magdaléna Lavrincová
Pavel Hruška z Klenovca kráčal s otcom dolu svahom kosiť lúku za domom v obci. Blížil sa koniec školských prázdnin. Ráno sľubovalo nádherný deň popretkávaný láskavým slnkom. Cestou stretli obľúbeného učiteľa meštianky Jána Kačániho a Jána Štefánika. Boli to ilegálni pracovníci, ktorí sa zapojili do príprav Povstania. Povedali im, že v Banskej Bystrici vypuklo povstanie proti nemeckým okupantom a že je vyhlásená mobilizácia.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.