Odboj (125)
Základná organizácia SZPB v Poltári je životaschopná
Napísal(a) Veronika Rízová
Dňa 19.1.2019 od 14.00 hodiny sa konala v Kultúrnom dome v Poltári výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Malé okresné mesto s bohatou minulosťou aj tienistých období, ale predovšetkým v období po vyhlásení Slovenského národného povstania. V katastri okresu sa odohrávali kruté boje, jednak pri potláčaní SNP nemeckými divíziami Horst Wessel, za podpory nyillasiovských maďarských fašistov a po prekročení vtedy štátnej hranice pri Tomášovciach za aktívnej podpory kolaborantov a horlivcov z Hlinkovej gardy.
O spôsobe vypočúvania gardistov v Málinci svedčí aj osud Juraja Bystrianskeho z Myslín, ktorého mučili tak, že mu prikladali rozpálený „pigľajs“, (žehličku)
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná
Napísal(a) J. Pupala
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná. Snáď vlastenci v Čechách a na Slovensku vedia, že v Hroznatíne, v lone Českomoravskej vysočiny, uzrel svetlo sveta dňa 25.11.1895 Ludvík, syn miestneho sedliaka Jana Svobodu a jeho manželky Františky Chalupovej, ako tretí potomok po bratovi Jozefovi a sestre Márii. Osud mu nedoprial poznať vlastného otecka, ten zomrel po úraze, ktorý mu spôsobil kôň kopnutím. Mamička sa po troch rokoch vydala za Frantíška Nejedlého, ktorý do rodiny priviedol taktiež tri deti. V roku 1913 mu zomrel neočakávane aj otčim, a tak sa Ludvík vrátil do Hroznatína na rodinné hospodárstvo. Po vyhlásení vojny v roku 1914 mladý Ludvík aj so starším bratom narukovali na vojnu.
Rimavská Sobota si slávnostne pripomenula 74. výročie oslobodenia
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 21. decembra 2018 sa pred pamätníkom osloboditeľom mesta Rimavská Sobota konalo pietne zhromaždenie pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty. Na pozvanie primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimka sa pietneho aktu zúčastnil aj radca veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Andrej Vladimirovič Šabanov. Po úvodnej básni prednesenej Mgr. Erikou Juhászovou, venovanej padlým mladým červenoarmejcom, hymne Slovenskej republiky, slávnostný príhovor predniesol primátor mesta JUDr. Jozef Šimko. Osobitne privítal zástupcu Ruského veľvyslanectva pána A. V. Šabanova, prednostu Okresného úradu v Rimavskej Sobote, predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, študentov škôl mesta Rimavská Sobota,
V Rožňave bol Deň červených makov ako pietna spomienka na 100. výročie ukončenia 1. svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Pred pamätníkom padlých vojakov v 1. svetovej vojne na cintoríne v Rožňave sa uskutočnila pietna spomienka na sté výročie vypuknutia tragickej svetovej udalosti ako Deň červených makov, ktorý zorganizoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku chemického určenia ASR v Rožňave a Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave. Medzi pozvanými hosťami bol prítomný aj priamy účastník oslobodzovacích bojov Červenej armády v Maďarsku a južného Slovenska plk. v. v. Ladislav Sládek s manželkou Ruženou z Rimavskej Soboty, ktorých sprevádzal predseda ZO SZPB arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku (okres. Rimavská Sobota) JUDr. Jozef Pupala, prednosta Okresného úradu v Rožňave Ján Babič a iní.
Spomienka na slovenský holokaust v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s obecným zastupiteľstvom obce dňa 2.11.2018 o 16.00 hodine si pripomenula odvlečenie 15 občanov slovenskej národnosti z okolitých osád do koncentračného tábora nyilašovskými fašistami dňa 4.11.1944, z ktorých 12-ti zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg. Hlavným obvinením zo strany nyilašovcov bola skutočnosť, že stáli pred rímskokatolíckym kostolom v Hodejove a počas spievania maďarskej hymny, hoci stáli pred kostolom, si nesňali z hláv klobúky. V následných dňoch vodil maďarských fašistov po osadách, kde bývali Slováci, pán ctený notár a ukazoval, kto si klobúk z hlavy nesňal a hneď bol aj zatknutý.
Spoločné rokovanie českých a slovenských antifašistov v Plzni aj za účasti zástupcov z Gemera
Napísal(a) J. Pupala
V dňoch 19. - 21.9.2018 sa uskutočnilo v Plzni v priestoroch Sportovního gymnázia na ulici Vejprnickej spoločné rokovanie Výkonného výboru Českého zväzu bojovníkov za slobodu a Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky, 80. výročia Mníchovskej dohody hitlerovského Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska a o odstúpení sudetského pohraničia Nemecku. Delegáciu Výkonného výboru ÚV ČSBS viedol jej predseda Ing. Jaroslav Vodička a delegáciu Ústrednej rady SZPB jej predseda Ing. Pavol Sečkár.
Spomienkové zhromaždenie k 74. výročiu SNP v Rimavskej Sobote
Napísal(a) J. Pupala
Pri pamätníku vojakov Červenej armády v Rimavskej Sobote dňa 27.8.2018 si obyvatelia mesta a okolia položením vencov pripomenuli 74. výročie Slovenského národného povstania. Po skončení kladenia vencov a slovenskej hymne predniesla ďakovnú báseň ako prejav vďaky padlým osloboditeľom a partizánom za našu slobodu Mgr. Rika Juhászová. Po nej mal slávnostný príhovor predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote a člen Ústrednej Rady SZPB Ing. Pavol Brndiar. Vo svojom podrobnom príhovore účastníkov pietneho zhromaždenia podrobne oboznámil s vývojom od Mnichovskej zrady a Viedenskej arbitráže, ktoré znamenali rozpad ČSR a okupáciu južného Slovenska a Podkarpatskej Ukrajiny fašistickým
Aký je Chlieb každodenný partizánsky v básni Jána Brocku
Napísal(a) MG od
Výraznou osobnosťou Gemera v jeho novodobých dejinách, ale najmä v časoch oslodzovania našej vlasti spod jarma nemeckého faišizmu, je mladý povstalecký básnik Ján Brocko (1.3.1924 Revúca - 7.7.1946 Revúca).Práve v dňoch 74. výročia Slovenského národného povstania je jeho meno v našom regióne často spomínané. Istotne aj inde sa oceňuje jeho básnická tvorba, zrodená tesne pred touto udalosťou a recitujú sa verše napísané rukou mladého, sotva 20 ročného poeta. S ostrou zbraňou pera i vojenskej pušky sa postavil tam, kde ho volalo jeho presvedčenie i srdce. Ísť do hôr k partizánom. Pri zdôrazňovaní významu tejto osobnosti som si pripomenul vetu o Brockovi, napísanú autorom životopisnej novely Dušanom Mikolajom Stanem sa básnikom, ktorou nám približuje postavu básnika Ján Brocku: "Brocko je jeden z mála básnikov, ktorí sa vyjadrovali na povstaleckom území o najaktuálnejších udalostiach priamo, bezprostredne." Jednou z takých v
Na základe uznesenia predsedníctva ObV SZPB v Rimavskej Sobote sa dňa 15.6.2018 uskutočnil poznávací autobusový zájazd pre všetky súťažiace družstvá základných a stredných škôl okresu Rimavská Sobota, ktoré sa vedomostnej súťaže “Protifašistický odboj, II. svetová vojna a SNP“ zúčastnili aj so svojimi pedagogickými vedúcimi. Za ObV SZPB zabezpečovali zájazd tajomníčka ObV SZPB v Rimavskej Sobote Miriam Velochová, Mgr. Koloman Migra, Mgr. Ivan Gesko a JUDr. Jozef Pupala, ktorý pri jednotlivých pamätných miestach informoval o udalostiach v danej oblasti z obdobia druhej svetovej vojny.
Výročie oslobodenia spod fašizmu za účasti ministra obrany SR Petra Gajdoša si pripomenuli aj na Veľkej lúke pod Muránskym hradom
Napísal(a) J. Debnár
Sedemdesiate tretie výročie porážky fašistického Nemecka bolo na Gemeri oslávené v sobotu 19. mája 2018 na pamätnom záložnom letisku Veľká lúka pod Muránskym hradom. Pozvanie tradične prijal aktívny účastník výstupu do priestorov hradu Muráň minister obrany – reprezentant SNS p. Peter Gajdoš, ako aj poslanec NR SR Radovan Baláž. Oboch predstaviteľov, ako i početných účastníkov akcie privítal predseda OO SNS a viceprimátor mesta Revúca Július Buchta. Oslava začala položením vencov vďaky k pamätníku SNP najmladšou generáciou za sprievodu primátora Jelšavy Milana Kolesára, ako i príslušníkov armády SR. Za zvukov hymny SR a sprievodných farebných oslavných delových sálv a preletov leteckých modelov nasledovala priliehavá báseň „Poďakovanie“, ako aj prejavy
Viac...
Taký bol osud Artura Soboňu, skromného a nenápadného hrdinu, ktorý sa dožil deväťdesiat rokov
Napísal(a) J. Pupala
Krásneho veku 90 rokov sa dožil 17. 4. 2018 Artur Soboňa, skromný, nenápadný hrdina, ktorý v rokoch II. svetovej vojny robil cezhraničnú spojku medzi partizánskymi oddielmi brigády majora Vasila Michajloviča KOZLOVA. Jubilantovi dňa 21.4.2018 prišli okrem rodinných príbuzných zablahoželať aj primátorka mesta Tornaľa pani Mgr. Anna Szegedy v doprovode s prednostom mestského úradu p. Ladislavom Nagyom, predseda ZO SZPB v Tornali pán PaedDr. Marian Zelina a podpredseda Mgr. Miroslav Tabaček. Náš oslávenec bol nesmierne šťastný, že k jeho jubileu sa zišli jeho deti, najstarší syn Vladimír s rodinou, žijúci v zahraničnej Plzni, dcérka Vierka s rodinou z Tornale, syn Tibor s rodinou z Tornale a syn Peter, žijúci v zahraničnej Jihlave. Veľkú radosť okrem detí a hostí mu urobila účasť 7 vnúčat.
Rimavskosoboťania si pripomenuli 73. výročie ukončenia 2. svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.5.2018 o 11.30 hodine si obyvatelia Rimavskej Soboty a okolia pripomenuli 73. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe položením vencov pri pamätníku vojakov Červenej armády, ktorí položili svoje životy za oslobodenie mesta Rimavská Sobota. Ako prví položili veniec k pamätníku osloboditeľov žiaci ZŠ S. Vozára z Hrachova, ako víťazi dopoludňajšej vedomostnej súťaže ZŠ a stredných škôl v okrese na tému Protifašistický odboj a história SZPB, Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák a vedúci družstva Mgr. Ján Vaculčiak. Po nich nasledovali delegácie ObV SZPB, MÚ Rimavská Sobota, OR PZ Rimavská Sobota, Okresného úradu v Rimavskej Sobote. Pietneho aktu, ktorému dôstojnosť dodala účasť čestnej stráže z VÚ Rožňava sa zúčastnil aj zástupca Veľvyslanectva
Na spomienkovom zhromaždení k 73. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny si rožňavský vojenský útvar uctil aj priameho účastníka bojov proti fašizmu
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 2. mája 2018 popoludní sa priestoroch vojenských kasární Gemersko-malohontského pluku v Rožňave uskutočnil spomienkový nástup pluku RCHBO pri príležitosti 73. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Veliteľ pluku pred zahájením oficiálneho nástupu pozval hostí na slávnostný obed vo vojenskej jedálni. Pri tejto príležitosti zablahoželali pánovi plk. v. v. Ladislavovi Sládekovi a pani Ružene Sládekovej k 20. výročiu ich sobáša, ktorý pripadol práve na 2. mája a mjr. v. v. Ing. Milan Malček manželom odovzdal kyticu kvetov. Po skončení obeda osobne plk. v. v. L.Sládek poďakoval kuchárom a kuchárkam za výborne pripravený obed.
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk. v. v. Ladislav Sládek oslávil 90-te narodeniny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk.v.v. Ladislav Sládek 6. marca 2018 oslávil v Rimavskej Sobote svoje krásne 90-te narodeniny. Okrem príbuzných jubilantovi prišli zablahoželať aj vzácní hostia. Osobný pozdrav a dar mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca RF v SR Alexeja Leonidoviča Fedotova oslávencovi odovzdal plk. Alexander Vinogradov. Ústredná rada SZPB mu pri príležitosti životného jubilea udelila Rad gen. M. R. Štefánika, ktorý mu osobne odovzdal predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár a člen ÚR SZPB, predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar. Osobne prišiel jubilantovi zablahoželať aj primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, zástupcovia ZO SZPB, kde je oslávenec členom a ďalší pozvaní hosti. Nezvyčajný darček jubilantovi venoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku v Rožňave plk. Oliver Toderiška

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-