Kultúra (3089)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave je pripravená Spoveď opatrovateľky
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na stretnutie s autorkou knihy Spoveď opatrovateľky - Angie Oravcovou v stredu 26. apríla 2017 o 17:00 hod. do priestorov knižnice na ul. Lipová č. 3.
Zachrániť rodinný rozpočet prácou opatrovateľky v zahraničí sa už roky snažia tisíce žien zo Slovenska, hlavne z oblastí, ktoré majú veľké percento
Zaujímavé keramické emblémy podľa návrhu Kolomana Tichyho
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Keramické emblémy alegorického zobrazenia poľnohospodárstva, baníctva, strojárenstva, priemyslu, vedy, hudby, tanca, literatúry, písomníctva, obchodu a dopravy a troch cností – viery, nádeje a lásky boli vyhotovené podľa návrhu Kolomana Tichyho, ktorý bol v roku 1957 poverený riešením interiéru veľkej sály Radnice v Rožňave.
Jedenásť emblémov je vyhotovených z glazovanej pálenej hliny. Štyri z nich – emblémy baníctva, priemyslu, strojárstva a poľnohospodárstva
Skvalitnenie uloženia zbierok v depozitoch Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Prostredníctvom Fondu na podporu umenia sa Gemersko-malohontskému múzeu podarilo zakúpiť účelový mobiliár na uloženie zbierkových predmetov z fondu histórie, etnológie, prírodných vied a historickej knižnice, čím sa skvalitní a rozšíri ich uskladnenie.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo v roku 1882. Je piatym najstarším múzeom na Slovensku.
Detské folklórne súbory predstavia svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla...
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 19. apríla 2017 sa na Radnici v Rožňave stretnú detské folklórne súbory z rožňavského okresu, aby predstavili svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla... . Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pravidelne organizuje súťažné prehliadky s cieľom konfrontovať a usmerňovať tvorbu folklórnych kolektívov.
„Sme veľmi radi, že sa nám do tejto súťaže prihlásilo až 6 kolektívov, a to aj menšie začínajúce. Prehliadka im dáva možnosť získať nové skúsenosti
Historické predpoludnie v múzeu so žiakmi ZŠ Pionierov
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Historického predpoludnia v múzeu navštívili dňa 5. 4. 2017 žiaci 5. ročníka ZŠ na Ulici pionierov v Rožňave priestory Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Okrem prehliadky expozície, ktorá prezentuje najkrajšie a najvzácnejšie zbierkové predmety Baníckeho múzea v Rožňave sa dozvedeli o jarnom zvykosloví, veľkonočných sviatkoch a rôznych spôsoboch zdobenia kraslíc, o ktorých im porozprával riaditeľ múzea Mgr. Pavol Lackanič.
Zázračný rozprávkový svet hradov prilákal deti z Materskej školy Plešivec do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na putovnú výstavu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom Hrady v Gemeri – Malohonte.
V rámci múzejno-pedagogických hodín sa deti najprv oboznámili s obsahom výstavy. Za pomoci Gabrielly Badin a Ingrid Liptákovej si pozorne popozerali archeologické
Do Mestskej knižnice Samuela Reussa v Revúcej pribudlo 122 exemplárov nových kníh
Napísal(a) Vladimír Oravec
Vďaka projektu Akvizícia knižného fondu (2016), ktorý z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia sumou 1000,- eur a spolufinancovaním Mestské kultúrne stredisko v Revúcej sumou 55,- eur, pribudlo do Mestskej knižnice Samuela Reussa 122 exemplárov nových kníh. Knižničný fond sa rozšíril o knižné novinky na oddelení beletrie, detskej a náučnej literatúry. Táto podpora z verejných zdrojov prispela k skvalitneniu služieb knižnice. Cieľom projektu bolo rozšíriť knižničný fond o nové tituly kníh.
Sedem hriechov civilizácie – premietanie dokumentárneho filmu a diskusia s autormi v Rožňave
Napísal(a) A. K.
Kino Apollo, ktoré premieta v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, okrem svojho obvyklého programu prináša aj výnimočné projekcie. Jednou z nich je premietanie dokumentárneho filmu Sedem hriechov civilizácie za účasti jeho autorov Ľubomíra Viludu a Ivana Kršiaka, ktoré sa uskutoční v kine Apollo v piatok 7. apríla 2017 od 18.00. Príležitosť zhliadnuť tento film v Rožňave je jedinečná, pretože dokument dokončený v roku 2016 zatiaľ putuje po svete a zbiera ocenenia na festivaloch.
S príchodom jari sa plní aj kalendár podujatí v našom regióne
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováPre lepšie spoznávanie vtákov Gemerskej pahorkatiny máte možnosť využiť pripravené prednášky
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 12. a 19. apríla 2017 uskutočnia prednášky, ktoré sú súčasťou výstavy Vtáky Gemerskej pahorkatiny. Výstava je výsledkom desaťročného terénneho výskumu a predstavuje vtáctvo tohto územia. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň aj hlavným partnerom výstavy.
Viac...
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Zabíjačka (9)
Napísal(a) Zuzana Široká
Novembrové víchrice niesli na svojich krídlach arómu bukového dymu, sviežosť kyslej kapusty, pokušenia maďarskej csípos papriky a prísľuby cesnakového všeholieku. Vo veľkých kotloch na zadných dvoroch to syčalo a bublalo, zo škár drevených udiarní sa linula vôňa slaninky, pánty na pôjdoch sa prehýbali pod ťarchou čerstvých klobások a údených rebierok. Bol čas zabíjačiek, čas všeobecnej štedrosti a veselosti.
Sošku Goskara na krajskej súťažnej prehliadke CINEAMA 2017 v Rožňave má záujem získať 31 amatérskych snímok
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) spolu s filmovým klubom Gemerfilm organizuje už 21. ročník krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2017. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v sobotu 8. apríla 2017 od 10.00. História súťaže vyhlásenej Národným osvetovým centrom však trvá 25 rokov. Súťaž pozostáva z časti prezentačnej a vzdelávacej. Prezentačnú časť tvoria projekcie súťažných aj nesúťažných filmov
Výsledky dvadsiateho ročníka súťažnej prehliadky detských divadelných súborov v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
V stredu 22. marca sa opäť rozozvučal revúcky Kultúrny dom detským džavotom. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja zorganizovalo v tento deň v poradí už dvadsiaty ročník súťažnej prehliadky detských divadelných súborov. V roku 2017 sa jej zúčastnili štyri kolektívy z okresov Rimavská Sobota a Revúca. V súťaži sa umiestnili nasledovne:
Gemerskí filmoví nadšenci uspeli aj na krajskom kole amatérskej filmovej tvorbe v Žiari nad Hronom
Napísal(a) MG od
Dvadsiaty piaty ročník krajského kola celonárodnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2017 sa uskutočnil 25. marca 2017 aj v krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella v Žiari nad Hronom. Jeho organizátorom bolo Pohronské osvetového strediska. Súťažilo v nej 31 autorov, 4 kolektívy s 34 snímkami z regiónov Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Zvolen a Žiar n/H. Je pre nás potešiteľné, že najvyšších ocenení sa dostalo aj zástupcom regiónu Gemera, keď diplom za 1. miesto udelili
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.