Kultúra (3062)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára
Napísal(a) Gabriella Badin
V piatok 3. marca 2017 o 17.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára, Róberta Slíža, a vytvorili tak krásny zvukový úvod slávnostnej vernisáže k výstave Zachovanie dávnych remesiel v krajinách Vyšehradskej štvorky. Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič spolu s predsedom Združenia gemerských remeselníkov (ZGR) a poslancom KSK Jurajom Nagyom.
Prvým tohtoročným hosťom programu U nás taká obyčaj bol Pavel Ferdinandy
Napísal(a) M. Hlaváčová
V stredu 22. februára 2017 sa v rámci programu U nás taká obyčaj predstavil ľudový umelecký výrobca Pavel Ferdinandy z Revúcej a folklórny súbor Dubina z Rožňavy. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v roku 2017 pokračuje cyklom podujatí, počas ktorých v zmysle novej koncepcie predstaví divákom tradičné remeslá, remeselníkov, rôzne zručnosti, výrobky a ich výrobcov.
Týždeň slovenských knižníc začína v Rožňave krstom knihy Alberta Šmihulu „Neboj sa, som s Tebou“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a autor knihy „Neboj sa. som s Tebou“ Albert Šmihula pozývajú širokú verejnosť na uvedenie najnovšej literárnej zbierky do života v pondelok 13. marca 2017 o 17,00 hod. do priestorov knižnice.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Archelogický nález (5)
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na večer. Niežeby drevený domček, diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora, nemal svoje výhody: „Šlovek tam má furt šerstvý luft a výhled na hviazdy, ale ta artritída je artritída. A za to šicko dekujemo najmené oblúbenymu šloveku z dedyny. A ťjaž Európe, pravdažek,“
Rozbiehame projekt obnovy historického kina na Železníku
Napísal(a) MG od
Prišiel mi od nášho návštevníka stránky pána Ladislava Beneho krátky oznam. "Dobrý deň. Chceli by sme vás požiadať o zdieľanie nášho projektu na vašej stránke. Rozbiehame projekt obnovy historického kina na Železníku a cez projekt gesto pre mesto chceme získať dotáciu. Pomôže nám každý hlas, keďže rozhodujúci je konečný počet. Ďakujeme za pomoc. Náš projekt sa volá: Skrášlenie okolia historického kina Stachanov a zahlasovať sa dá na stránke:
Regionálne kolá celoštátnych súťaží Cineama, AMFO a Výtvarné spektrum aj v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko aj v roku 2017 vyhlasuje a organizuje tradične v jarnom období súťaže umeleckej tvorivosti pre neprofesionálnych výtvarníkov, fotografov a filmárov.
„Našim cieľom je podporiť nezávislých tvorcov umenia vo všetkých žánroch. Keďže sú súťaže bez tematického vymedzenia, vytvárajú priestor na umelecké stvárnenie skutočnosti, na vyjadrenie vlastných názorov, skúseností a videnia sveta autorov prostredníctvom fotografií, krátkych filmov, či výtvarných diel,"
Polomské matičiarky v obecnej knižnici medzi novými knihami
Napísal(a) D. Červenáková
Slnkom zaliate ráno druhého marca 2017 a členky Miestneho odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome si opäť obuli športovú obuv a vybrali sa za pravidelným športom do okolia našej obce. I keď je pod nulou a mráz stále poštipkuje, veď pani zima ešte kraľuje, naše ženy MATIČIARKY nič neodradí. Príroda je krásna, tak prečo nenasýtiť telo. Cesta späť vedie okolo Obecnej knižnice, prečo sa teda nezastaviť a nenakuknúť. Chuť pozrieť si ponúkané knižné novinky našej kultúrnej ustanovizne, o ktorých sa písalo v našich novinách,
V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pripravili 3. marca 2017 Deň otvorených dverí
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Zamestnanci Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja pripravili pre návštevníkov knižnice v piatok 3. marca 2017 Deň otvorených dverí.
Vynález kníhtlače Johannesom Gutenbergom veľmi zmenil celú históriu knihy. Dovtedy veľmi pomalé prepisovanie kníh stratilo zrazu opodstatnenie. Tlačené knihy sa stávajú
MAREC v Malohonte: V hlavnej úlohe divadlo
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Divadlo, divadlo a ešte raz divadlo. V marci nás čaká niekoľko zaujímavých divadelných predstavení v Hnúšti, v Rimavskej Sobote a v Tisovci, ale aj šou Miroslava Donutila v Revúcej, koncert saxofónového kvarteta a vážnej hudby či zaujímavé výstavy.
Plesová sezóna mladých tanečníkov štúdia Happy Dance
Napísal(a) Bc. I. Sviežená
Plesová sezóna je v slovenskom ponímaní obdobie FAŠIANGOV. Sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou, ktorých koniec však nemá pevný termín. Spravidla sa sezóna začína víkendom po Troch kráľoch a trvá až do Popolcovej stredy „škaredej“. V minulosti sa plesy nekonali iba počas fašiangov, ale boli aj neoddeliteľnou spoločenskou udalosťou šľachty.
Viac...
Ako sa dozvedáme aj prostredníctvom našich spolupracovníkov, v regióne Gemer-Malohont ožili v uplynulý piatok či sobotu ulice obcí i miest fašiangovými maskami. Dnes nás potešil náš neúnavný fotoreportér Peter Poboček, ktorý si zašiel do Ráztočného pri Klenovci, aby nám ukázal svoj fotografický úlovok. Aj tu oslavovali koniec fašiangov. Oslavovali aj v Hnúšti, kde sa v tento deň podieľali súbory pôsobiace pod MsKS, deti z CVČ, žiaci zo základných a stredných škôl v meste, detský domov a mnoho ďalších jednotlivcov.
Psychotesty v Jelšave absolvovali aj vodiči hasičskej techniky
Napísal(a) Gabriela Jakubcová
Podľa zákona 8/2009 o cestnej premávke musia vodiči vozidiel s právom prednostnej jazdy, teda aj vodiči hasičskej techniky (aj vodiči Dobrovoľných hasičských zborov) s výstražným znamením, absolvovať psychologické vyšetrenie. Pravidelné psychologické vyšetrenia je potrebné absolvovať každých 5 rokov. Nad 65 rokov každé 2 roky. Psychologickým vyšetrením sa posudzuje psychologická spôsobilosť. Psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti
Keď folklór naozaj ožije a ľudia sa aj na fašiangovej veselici z neho tešia
Napísal(a) Peter Poboček
Revúca zažila nezvyčajné podujatie, 1. krojovanú fašiangovú veselicu. Na rozdiel od plesov, ktoré sa pýšia honosnými róbami a smokingmi, 17. februára 2017 sa takmer 170 ľudí oblieklo do kroja a vyrazilo na tanečnú zábavu do Domu kultúry v Revúcej. Keďže nešlo len o nejakú ľudovú symboliku, folklóru sa podriadila tombola, výzdoba, do hudby celý večer hrala Ľudová hudba Dominika Václava, podávala sa kapustnica. O veľkom úspechu veselice už na 1. ročníku
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Sviniari chalupári (4)
Napísal(a) Zuzana Široká
Roku pána 1986 sa na druhý svet pobral Báči Sváčko. Jeho sliepky si po pohrebe rozdelili susedia a domček, ktorý susedil s dvorom tety Gitky tak tesne, že zadné steny kurínov sa dotýkali, ostal prázdny. Vzdialení dedičia bývali v krajskom meste a do domčeka prišli iba raz, na pohreb a po dedičstvo. Keď videli, že jediná použiteľná vec z pozostalosti ich prastrýčka je hliníkový rebrík bez dvoch spodných priečok, vzali nohy na plecia a rebrík do zberne železa a už nikdy nikto o nich nepočul.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.