Gemer (2414)
Podradené kategórie
Obrázky z Gemerskej podkovičky 2025 v Revúcej, ktorá detským prejavom chytila za srdcia starších
Napísal(a) MG od
Plagáty v regióne Gemera-Malohontu, najmä v Revúcej, si dali záležať trefnou pozvánkou na nadchádzajúci detský folklórny festival Gemerská podkovička, ktorú po 15. raz usporiadalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej dňa 7. novembra 2025. Dom kultúry v Revúcej sa rozospieval a roztancoval detskými folklórnymi súbormi, a to: Čížiček z Tisovca, Hájiček z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Mladosť z Klenovca a Zrkadielko z Hnúšte. Zaplnená sála privítala tiež detský súbor Matičiarik z Banskej Bystrice, ktorý bol hosťom podujatia. Môžeme povedať, že to bolo naozaj zaujímavé predstavenie, kde sa detské súbory predstavili tým, čo najnovšie nacvičili pre toto vystúpenie. Zazneli krásne ľudové piesne z rôznych kútov Gemera-Malohontu, ale tiež náročné cifrovačky mladých tanečníkov a tanečníc. Najmä také, ktoré charakterizujú ten-ktorý región spolu s ľudovými krojmi.
Detský folklórny festival Gemerská podkovička po pätnástykrát v Revúcej
Napísal(a) MsKS Revúca
Divadelná sála Domu kultúry v Revúcej bude v piatok 7. novembra 2025 miestom 15. ročníka detského folklórneho festivalu v regióne Gemer-Malohont známeho ako Gemerská podkovička. Jeho organizátormi sú Gemersko malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Revúca. V hlavnom večernom programe od 17:00 hodine sa účastníkom festivalu predstaví šesť detských folklórnych súborov z regiónu – Lykovček z Revúcej, Hájiček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca. Špeciálnym účastníkom bude Matičiarik z Banskej Bystrice.
Predpoludním sú naplánované sprievodné aktivity – tvorivé dielne pre deti a vedúcich súborov, oboznamovanie sa s tradičným tancom, spevom, krojmi a zvykmi regiónu. Tentoraz to bude výstava ábelovských krojov zo zbierky Gréty Ivaničovej, ktorá návštevníkom priblíži bohatstvo tradičného ľudového odevu z obce Ábelová.
V sobotu 18. októbra 2025 sa Kongresová sála na druhom poschodí rožňavskej radnice zaplnila detským smiechom, krojmi a energiou mladých tanečníkov. Konal sa 4. Medzinárodný festival detských folklórnych súborov, ktorý priniesol pestrú mozaiku hudby, spevu a tanca z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia.
Publikum si mohlo vychutnať vystúpenia detských ľudových hudieb – nechýbali Lúčka z Rožňavy, Vadgesztenyék, Tücsök a Cinegék, Kis Sajó, Mrzukanti či Haviar. Pôvodne ohlásená Pouhorčanka z Pohronskej Polhory sa, žiaľ, pre vysokú chorobnosť nezúčastnila.
Jedným z vrcholov programu bol zahraničný hosť – DFS Kisvirgonc Táncegyüttes z Báčky Topoľe v Srbsku. Mladí tanečníci z Maďarska predviedli temperamentné tance z oblasti Hajdúságu a svojím výkonom doslova strhli publikum.
Baníctvo vo výtvarnom umení v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Túto jeseň Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša pre verejnosť výstavu Baníctvo vo výtvarnom umení. Výstava spája v sebe dva hlavné tematické okruhy reprezentované zbierkami baníctvo (a hutníctvo) a výtvarné umenie.
Baníctvo ako súhrn prác zameraných na vyhľadávanie, dobývanie a úpravu úžitkových nerastov pritom stálo v centre pozornosti umelcov už od svojich počiatkov a v čase budovania socializmu bolo dokonca štátom preferovaným zamestnaním. Banský priemysel bol hlavným ťahúňom plánovaného socialistického hospodárstva. „Na Gemeri existovalo mnoho významných lokalít, pre ktoré sa baníctvo stalo hlavným zdrojom obživy, a teda aj objektom záujmu nielen regionálnych umelcov.
Štvrtý medzinárodný festival detských folklórnych súborov víta Rožňava
Napísal(a) R. Šimko
Rožňava sa už čoskoro stane centrom radosti, hudby a tanca v podaní najmladších folkloristov. V sobotu 18. októbra 2025 o 14.00 hod. sa v kongresovej sále Radnice na Námestí baníkov 32 uskutoční 4. ročník Medzinárodného festivalu detských folklórnych súborov. Organizátorom je Mesto Rožňava a podujatie sa koná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Festival si za krátky čas našiel pevné miesto v kultúrnom kalendári mesta. Predchádzajúce ročníky ukázali, že detský folklór dokáže naplniť sálu energiou, autentickými piesňami, tancami a veselou atmosférou. Rožňava sa stala miestom, kde sa stretávajú detské súbory nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Práve medzinárodný rozmer festivalu robí z tohto podujatia unikátnu udalosť, ktorá spája kultúry a podporuje priateľstvá medzi deťmi.
Pri obci Jablonov nad Turňou v okrese Rožňava dňa 13. októbra 2025 predpoludním sa na železničnej trati Košice – Zvolen zrazili dva oproti idúce rýchliky s množstvom cestujúcich. Smerom z Košíc išlo o rýchlik s odchodom o 9:22, smerom do Košíc o rýchlik s odchodom z Rožňavy o 9:48. Jeden z vlakov zostal po zrážke na koľajniciach, druhý vlak visí zo zrázu. Prvé informácie potvrdili, že zhruba 100 ľudí je ľahko zranených, dvaja ľudia sú v kritickom stave, traja ľudia sú zakliesnení. Šokujúca správa, ktorá zasiahla všetkých občanov Slovenska, ale najmä horného Gemera. Z prvých informácií sme sa dozvedeli, že "Na mieste zasahujú všetky zložky Integrovaného záchranného systému. Cestujúci postupne opúšťajú vlakové súpravy, rozsah zranení nie je zatiaľ známy," uviedla polícia. Polícia zabezpečuje miesto nehody, koordinuje prácu záchranných zložiek a usmerňuje pohyb osôb v okolí.
Prvá analógová vesmírna stanica na Slovensku štartuje v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
V Rožňave štartuje unikátny projekt Cosmic Region – Kozmický región. Hvezdáreň v Rožňave, organizačná súčasť Gemerského osvetového strediska – kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja – 17. októbra 2025 slávnostne otvorí Analógovú stanicu simulovaných vesmírnych misií s centrom riadenia, prvé zariadenie svojho druhu na Slovensku.
Tento prelomový projekt, podporený Košickým samosprávnym krajom sumou takmer 50 000 eur v rámci výzvy Tradície inšpirujú inovácie, mení rožňavskú hvezdáreň na tréningovú a výskumnú základňu analógových astronautov.
Mestské kultúrne stredisko Revúca Vás pozýva na pestrú sériu podujatí až do konca tohto roka – od workshopov maľovania cez koncerty až po divadlá, výstavy a vianočné trhy...
Najbližšie:
11.10. – Zážitkové maľovanie „POST-IMPRESIONIZMUS“ s akad. maliarom Štefanom Galvánkom
17.10. – Koncert gitarového kvarteta VIBRANS (ZUŠ Rožňava)
22.10. – Neskoro večer s Petrom Marcinom a hosťami
30.10. – ZAHRAJKO A MYŠKA ELIŠKA – veselé popoludnie so Zahrajkom, plné hudby a zábavy
Mikuláš Rozložník: Ako sa v baniach osvetľovalo
Napísal(a) M. Rozložník
Osvetľovanie pracoviska v podzemí je nevyhnuteľnosťou. Práca v podzemných banských priestorov sa teda neobíde bez ich osvetľovania, ktoré, rovnako ako aj ostatné operácie v baníctve, prešlo v priebehu času podstatnými zmenami. Najstarším spôsobom získavania svetla bolo rozloženie ohňa.
Z hľadiska spôsobu použitia možno rozlíšiť osvetlenie prenosné, keď baníci nosia so sebou svetlo, alebo stále, ktoré môže byť nainštalované v na náraziskách šachty, v chodbách so strojovou dopravou, podzemných strojovniach, prípadne v iných podzemných priestoroch.
Z hľadiska bezpečnosti rozoznávame osvetľovanie otvoreným plameňom ako napr. karbidové lampy v rudných baniach a osvetlenie bezpečnostnými lampami používaných v uhoľných baniach s možným výskytom výbušných plynov. Každý spôsob otvoreného osvetľovania má nevýhodu, že odoberá zo vzduchu kyslík a znečisťuje ho splodinami horenia, prípadne môže zapáliť náhodne prítomný horľavý materiál.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota majú nového námestníka
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 26. september 2025 – Do funkcie námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota od 1. septembra 2025 nastúpil MUDr. Dávid Ádám. V nemocnici pôsobí od roku 2014 ako lekár na chirurgickom oddelení. Na poste vystriedal MUDr. Jána Zachara, ktorý bude naďalej v nemocnici pôsobiť ako lekár špecialista v gastroenterologickej a hepatologickej ambulancii.
„Novému námestníkovi by som rád poprial veľa pracovných úspechov, dostatok síl, odhodlania a vytrvalosti pri riešení každodenných výziev. Som presvedčený, že dokáže dať nemocnici nový impulz a prinesie konštruktívne riešenia pre množstvo situácií, ktoré prináša nielen externé prostredie, ale aj vnútorné fungovanie našej nemocnice,“ uviedol Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Viac...
Slovanská kvapka krvi SNP tiekla v Čiernom Potoku už devätnástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Pred Kultúrnym domom v Čiernom Potoku dňa 18.8.2025 už od 07.30 hodine čakalo niekoľko bezplatných darcov krvi, ktorí sa ponáhľali aj do práce, aby mohli včas darovať krv. Túto akciu nazvanú Slovanská kvapka krvi SNP, už po 19.-krát zorganizovala miestna ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu. Medzi prvými boli Ing. Mária Lakotová, Zuzka Tóthová, Marian Hukel, Slavomír Skalák zo Včeliniec, Mgr. Barnabáš Cselényi, Milan Porubiak a Robert Gál z Rimavskej Soboty, Ing. Miroslav Hukel z Jesenského, Jaroslav Baran z Košíc, Renáta a Nikoleta Kovácsová z Tornale, Štefan Kapec a Adriana Kapcová z Pohorelej. Okrem nich pri tejto príležitosti darovala krv aj Renáta Kovácsová z Tornale, ktorá pracuje v Nemecku, Katarína Kuncz, ktorá býva v mestečku Rikwill, darovala krv vo švajčiarskom Berne, manželia JUDr. Miroslav a JUDr. Jana Bérešovci z Trebišova, Viktor Vincej zo Svinice a a Peter Dúbrava, ktorý študuje, daroval krv v Prahe.
II. Dožinky Banskobystrického samosprávneho kraja budú v Rimavskej Sobote
Napísal(a) K. Lendvorská
Po minuloročnej premiére v Banskej Bystrici budú 2. Krajské dožinky v Rimavskej Sobote. V sobotu 27. septembra 2025 sa pod záštitou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera uskutoční podujatie venované poďakovaniu za úrodu v areáli Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote.
Inšpiráciou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pre podujatie tohto charakteru boli dožinkové slávnosti v partnerskom Královohradeckom kraji. Návštevníkov 2. Krajských dožiniek Banskobystrického kraja čaká vystúpenie slovenských i maďarských folklórnych kolektívov, obradové odovzdávanie dožinkového venca, ale aj ocenenie najlepších poľnohospodárov, chovateľov a pestovateľov.
Hudobné leto v Brdárke uzatvorí skvelé duo Dominika Gurbaľová a Peter Tóth
Napísal(a) L. Kormošová
(Brdárka, 11. septembra 2025) - Tohtoročnú sériu letných hudobných podujatí v malebnej gemerskej Brdárke zavŕši v nadchádzajúcu sobotu 13. septembra 2025 interaktívna hudobná dielňa Dominiky Gurbaľovej o kreatívnej tvorbe piesní. Hudobná dielňa vyvrcholí večerným koncertom pre verejnosť v brdárskom kostole, na ktorom sa popri tejto talentovanej slovenskej worshipovej a gospelovej speváčke, skladateľke a multiinštrumentalistke predstaví aj skvelý slovenský gitarista, skladateľ a pedagóg Peter Tóth. Toto úžasné hudobné spojenie nesie v sebe potenciál vzniku unikátnej syntézy improvizácie a autorského prejavu, ktorý sa určite oplatí zažiť naživo.
Brdárka je malebná obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj" vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. V tejto malebnej obci v lone nádherných ovocných sadov a okolitej prírody sídli aj občianske združenie Alter Nativa, ktoré sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života.
Turistické atraktivity mesta Jelšava a jeho okolia predstavuje nový informačný bod
Napísal(a) J. Ulický
Jelšava, 22. august 2025 – Mesto Jelšava v okrese Revúca predstavilo nový záujmový bod, ktorého cieľom je predstaviť atraktívne miesta v meste Jelšava a jeho okolí. V spolupráci s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja (RA BBSK) a Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) GEMER vznikol v centre mesta unikátny informačný priestor, ktorý prepája umenie s modernými informačnými technológiami a zároveň spracovanie odkazuje na nerastné bohatstvo tohto regiónu.
„Zámerom mesta bolo priniesť obyvateľom i turistom nové miesto, ktoré sa stane prirodzenou súčasťou ich spoznávania mesta a jeho okolia. Veríme, že takto posilnená infraštruktúra zatraktívni Jelšavu, podporí návštevnosť, čo prispeje k rozvoju ekonomickej aktivity miestnych. Samospráva mesta doplnila chýbajúce služby občerstvenia a v pamiatkovej zóne prevádzkuje cez svoju príspevkovú organizáciu Bistro na námestí, kde sme postavili letnú terasu. Za pomoci a v spolupráci s partnermi RA BBSK a OOCR GEMER bol na tomto mieste umiestnený informačný panel, “ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-