Gemer (2430)
Podradené kategórie
V Revúcej sa predstaví jubilujúci Folklórny súbor Železiar i Divadlo Astorka s Kartónovým oteckom
Napísal(a) J. Genčanský
Pozývame Vás na predstavenia v divadelnej sále Mestského domu kultúry v Revúcej, ktorá má 352 miest.
Už sobota 12. apríla 2025 o 18.00 bude vyhradená Folklórnemu súboru Železiar, ktorý spolu s vami oslávi šesťdesiat rokov. Predstaví sa aj revúcky Detský folklórny súbor Lykovček. Vstupenky v hodnote 10.- a 7.- eur si zakúpite v MsKS, alebo na https://www.msksrevuca.sk/akcia/1457.
* * *
streda 7. mája 2025 | 19.00
DIVADLO ASTORKA KORZO 90 *
István Tasnádi – KARTÓNOVÝ OTECKO
Dňa 26.1.2025 si Tisovčania pripomenuli 80. výročie oslobodenia mesta vojakmi Rumunskej kráľovskej armády. Pamiatku padlých osloboditeľov pripomenul v krátkej modlitbe námestný farár v CZ ECAV Rimavská Píla Mgr. Marián Bodolló, ktorý pripomenul aktuálnosť obetí nezmyselných vojen aj neďaleko našich hraníc. Zúčastnení osláv položili venček pri pamätnej tabuli v Rimavskej Píle, venovanej 21 obetiam 1. a 2. sv. vojny z radov miestnych obyvateľov. Motto na tabuli znie: "Mrtvy je ten, kto zabudol na hrôzy vojny, kto dovolí, aby vznikla nová!" Zásluhu na zhotovení a osadení tabule má Ing. Peter Mináč a zdokumentovanie obetí Mgr. Ľubomír Bagačka.
Stavanie mája v Rožňave bude spojené so Župnými dňami * Rožňavské nebo opäť rozžiari Vatra slobody
Napísal(a) R. Šimko
Stavanie mája v Rožňave bude spojené so Župnými dňami. Mesto Rožňava sa pripravuje na veľkolepú oslavu jari. V utorok 30. apríla 2025 o 16:00 hod. sa na Námestí baníkov uskutoční tradičné Stavanie mája. Podujatie, ktoré je súčasťou Župných dní KSK 2025, ponúkne folklórnu atmosféru a pestrý program. Máj, symbol mladosti, lásky a obnovy prírody, bude vztýčený za zvukov tradičnej hudby a spevu. O nezabudnuteľný kultúrny zážitok sa postarajú folklórne súborové zložky Haviar, Dubina a Borostyán, ktoré prinesú na pódium energiu autentických tancov a piesní.
Roľnícky život na hornom Gemeri a jeho premeny v priebehu času
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre záujemcov finisáž výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o prednášku pod názvom Roľnícky život na hornom Gemeri a jej témou bude život slovenského roľníka na hornom Gemeri a jeho premeny v priebehu času. Už od vzniku feudálnej spoločnosti až do prelomu 19. a 20. storočia boli na území dnešného Slovenska kultúrne i sociálne dominantnou skupinou roľníci. Ich spôsob života a kultúra vznikali v dobe, keď práve sebestačnosť bola existenčnou nevyhnutnosťou.
Pani Anna Kotzmanová z Muráňa oslávila krásnych stotri rokov
Napísal(a) Ružena Svoreňová
V spomienkach sme sa s pani Hankou ocitli až v roku 1922, keď sa pred 103 rokmi narodila. Jej mama – hrdá, pekne urastená slečna Johanka Lábajová pochádzala z Muránskej Dlhej Lúky. Vydala sa do Muráňa za Juraja Sklenárika (od Kuňáka). Im sa 19. marca 1922 narodila dcéra Hanka, ktorá sa práve dožila krásnych 103 rokov.
Huta na výrobu mosadze pri obci Gemerská Poloma
Napísal(a) Ondrej Rozložník
Huta pri obci Gemerská Poloma, národná kultúrna pamiatka, je deklarovaná ako Prícestný hostinec. Ide však o hutnícky objekt postavený pred 265 rokmi na výrobu mosadze. Hostinec, pôvodne huta, je technická pamiatka, naprojektovaná v roku 1760 v Banskej Štiavnici. Autorom projektu je Johan August Menigill, ktorý v tom čase bol šafárom medeného hámru na výrobu medeného drôtu v Banskej Bystrici. Huta si zachovala podstatnú stavebnú časť – zatiaľ najstaršieho murovaného objektu medenej huty z 18. stor. Po ukončení taviacich prác sa prebudovali vnútorné priestory huty na zájazdný hostinec s voziarňou.
Obnova strechy a veže evanjelického kostola v Štítniku v roku 1933
Napísal(a) Juraj Harmatha
Vzácny gotický evanjelický kostol v Štítniku za stáročia jeho existencie nahlodával zub času. A tak v roku 1933 bolo nutné pristúpiť k obnove jeho zatekajúcej strechy i jeho veže. A vtedy sa, okrem náročných prác, zrodila aj jedna veľká láska.
Tesárske a pokrývačské práce (drevenými šindľami) vykonali bratia Harmathovci z Dobšinej so svojimi stálymi pomocníkmi, a tiež s každodenne pridelenými pracovníkmi z miestnych, vtedy nezamestnaných ľudí, podľa podmienok dohodnutých s vtedajším štítnickým starostom Ladislavom Neupauerom.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje vo februári zaujímavé a kreatívne podujatia
Napísal(a) MG
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vstupuje do nového roka s pestrou ponukou podujatí. Či už ide o podporu amatérskeho umenia, zachovávanie tradičných fašiangových zvykov alebo zážitkové aktivity pre školákov počas jarných prázdnin, GOS ponúka priestor na kreativitu, učenie i zábavu. Či už ste nadšený fotograf, mladý filmár, milovník tradičných remesiel alebo len hľadáte príležitosť zažiť niečo nové, v GOS-ke si určite prídete na svoje!
Lanové dráhy v oblasti Gemera súvisiace s historickým baníctvom
Napísal(a) Mikuláš Rozložník
Horská, členitá oblasť Gemera, s výskytom bohatých a rôznorodých ložísk nerastných surovín, si počas histórie ich ťažby vyžiadala uplatňovanie čím efektívnejších metód, nielen v samotnej ťažbe, ale aj pri preprave surovín do spracovateľských prevádzok, pričom bolo nevyhnutné prekonať všetky ťažkosti spôsobené horským terénom s výskytom surovín. Koncom 19. storočia sa v banských prevádzkach v území začína využívať nové dopravné zariadenie – lanovky, ktorých prevádzka mala viacej výhod. Náklady na ich postavenie boli primerané a nezávislé od členitého terénu prekonávaného lanovkou, budovanie lanovkových trás si nevyžadovalo vyvlastnenie veľkých plôch, vplyv miestnych klimatických podmienok na ich prevádzku bol pomerne malý, nakladanie i vykladanie prepravovaných surovín bolo jednoduché a náklady na prevádzku relatívne nízke.
Najčastejšie mená, ktoré rodičia vybrali pre bábätká v roku 2024
Napísal(a) Bianka Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok uskutočnilo 536 pôrodov. Na svet prišlo 277 chlapcov a 261 dievčat. Až sedem mamičiek priviedlo na svet dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Ján a Jakub. U dievčat zase dominovali mená Ema, Viktória, Laura, Natália, Stela či Anna. Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Gedis, Nazira, Lorenzo, Sandžar, Miran, Larina, Nolen, Zente, Omer, Metehan, Sigrid, Chuan, Mirella, Amy, Ozan, Lussy, Nov či Daisy.
Viac...
Pietne spomienkové zhromaždenie k 80. výročiu oslobodenia Rimavskej Soboty
Napísal(a) Jozef Pupala
Dňa 20.12.2024 primátor mesta Rimavská Sobota Jozef Šimko zorganizoval pietne spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 80. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou a v rámci nej aj Rumunskej kráľovskej armády. Pietneho zhromaždenia sa napriek nepriaznivému počasiu zúčastnilo takmer 200 občanov aj zo širokého okolia. Spomienkového aktu sa zúčastnil aj mimoriadny splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku pán Igor Bratčikov. Po zaznení slovenskej a ruskej hymny nasledovali príhovory primátora a hostí.
Mesto Rožňava, pri príležitosti prvej písomnej zmienky z roku 1291, otvára svoje brány pre milovníkov histórie a kultúry v rámci podujatia Dni mesta 2025, ktoré sa uskutočnia od 5. do 9. februára. Tento ročník prinesie bohatý program plný prednášok, kultúrnych vystúpení, ocenení, či iných atraktívnych aktivít, ako sú tvorivé dielne či spomienky na bohaté dejiny mesta.
Nemennou súčasťou aj naďalej zostáva slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva, slávnostné stretnutie s Rožňavským mládežníckym parlamentom či privítanie začínajúcich pedagógov materských a základných škôl, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Okrem toho sa však účastníci dočkajú aj odovzdávania ocenení bezpríspevkovým darcom krvi za rok 2024, ako aj najlepším športovcom a športovým kolektívom Mesta Rožňava za rok 2024.
Novoročné bábätká roku 2025 v Rimavskej Sobote a v Rožňave
Napísal(a) Bibiána Ovečková
Začiatok nového roka vždy prináša nádej na lepšiu budúcnosť. Nový život, čistú stránku a nekonečný potenciál, ktorý nový rok môže priniesť, symbolizujú aj prvé bábätká roku 2025. Snáď práve tento moment bude predzvesťou krásnych vecí, ktoré nás čakajú.
Ako informovala marketingová špecialistka siete nemocníc Penta Hospitals SK Bibiána Ovečková prvé bábätko sa v Rimavskej Sobote narodilo 1. januára 2025 o 00:10 hod. Je to dievčatko, ktoré dostalo meno Mária. "Dievčatko dostalo meno Mária a narodila sa o 00:10 hod. mamičke z obce Janice. Jej pôrodná hmotnosť je 2550 gramov a meria 47 centimetrov. Mamička aj dievčatko sú zdravé a v poriadku," potvrdila Ovečková.
Gemerská Poloma usporiada začiatkom januára 2025 už 33. ročník stolnotenisového turnaja O pohár starostky obce
Napísal(a) MG od
Stolnotenisový turnaj O pohár starostky obce Gemerská Poloma už dlhé roky patrí medzi prvé novoročné turnaje svojho druhu na Slovensku a v sobotu 4. januára 2025 si zapíše už svoj 33. ročník. Vyplýva to z informácie uverejnenej na portáli obce gemerskapoloma.sk. Prvenstvo z 32. ročníka bude obhajovať popredný slovenský stolný tenista Alexander Valuch, štartujúci za nemecký klub TTC Bietigheim-Bissingen, ktorý na stupni víťazov tohto zápolenia stál už päťkrát. Spolu s Petrom Šeredom, ktorý je v súčasnosti stolnotenisovým trénerom slovenskej reprezentácie, sa tak stali najúspešnejšími hráčmi tohto turnaja v jeho histórii. V predchádzajúcich ročníkoch víťazili, alebo sa na ňom zúčastnili poprední stolní tenisti zo Slovenska, ale aj z Čiech.
Turnaj sa uskutoční v telocvični pri miestnej Základnej škole Petra Kellnera Hostinského od 9.30 hodiny. Jeho usporiadateľmi sú Obec Gemerská Poloma a agilný Stolnotenisový klub
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-