Kultúra (3089)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Betlehemské svetlo lásky svieti už aj v našom Gemeri
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Jedenásťročný Niklas Lehner z Vorchdorfu v okrese Gmunden je tohtoročným Dieťaťom svetla. Už 32 rokov Betlehemské svetlo pripomína posolstvo vianočného pokoja. Skauti tento rok rozdávajú Betlehemské svetlo už po 30-tykrát (na Slovensku po 29-tykrát). Preto ich rakúska stanica ORF teraz oslovila, aby práve oni nominovali Dieťa svetla. Voľba padla na Niklasa Lehnera, ktorý sa na rozdávaní svetla podieľa už roky a čo sa týka lásky k blížnemu, je pre mnohých vzorom. „Dôležitosť pokoja vnímam už od ranej mladosti,“ povedal. V roku 2018 prišlo na Slovensko Betlehemské svetlo 15. decembra, kedy ho po 14-tej hodine na slávnostnej ekumenickej ceremónii v Linzi odpália zástupcovia Slovenského skautingu.
Milí čitatelia!
Opäť sú pred nami Vianoce, čas, na ktorý sa väčšina z nás teší po celý rok, akoby sa práve tu ponúkal jedinečný priestor pre stíšenie, kľud a nefalšovanú radosť v kruhu blízkych, aspoň na krátku chvíľu. S tými, ktorých milujeme a ktorí milujú nás, chceme počas týchto dní zažívať atmosféru harmónie, pokoja, lásky a radosti. Chceme prežívať teplo rodinného krbu. Zvykli sme si akosi tradične spájať Vianoce s takouto rodinnou pohodou. Avšak Vianoce by nemali byť len o týchto emóciách, pocitoch napriek tomu, že z rozličných médií sa nám každoročne podsúva akosi jednosmerne práve tento aspekt, možno aj kvôli každodennému zhonu a stresu počas roka.
Fond na podporu umenia podporil v roku 2018 aj tri projekty Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gejza Hermélyi
Rok 2018 bol, z hľadiska projektov podporených z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia (FPU), pre Banícke múzeum v Rožňave veľmi úspešný. V oblasti ochrany zbierkových predmetov, objektov múzea, ktoré patria medzi národné kultúrne pamiatky, ako aj ochrany zamestnancov a návštevníkov, boli v roku 2018 podporené tri projekty (Nedáme si spapať zbierky! III., Strážne oči a Nekazme si dojem) z verejných zdrojov FPU celkovou sumou 8 910 €.
Vianoce - krásny sviatok roka - sú oslavou návratu svetla – v kresťanských cirkvách narodenia Ježiška, s ktorou začali okolo roku 354 prví kresťania v Ríme.
Oslavy začínajú svitom prvej hviezdy na podvečernej oblohe, pokračujú v chrámoch, ale aj v intimite rodín.
Magická je sila Vianoc - nie div, že ľudia si navzájom želajú Božie požehnanie, zdravie, lásku, šťastie i prosperitu. Naši predkovia odpradávna istili šťastie aj dávnymi zvykmi. Na štedrovečernom stole býva dodnes až dvanásť jedál, ktoré majú zabezpečiť kvalitu života v jednotlivých mesiacoch. Štedrá večera sa začína prípitkom otca rodiny, ktorý urobí medom členom večere na čelá krížik a okrúhlou oplátkou s medom,
Jednou zo stálych expozícií Baníckeho múzea v Rožňave je Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, zameraná predovšetkým na prezentáciu živej a neživej prírody Národného parku Slovenský kras a jaskyniarstva. Jaskyne predmetného územia boli v roku 1995 zaradené do svetového prírodného dedičstva Unesco. V expozícii sa nachádza množstvo kvalitných preparátov živočíchov, rozdelených podľa biotopov (fauna tečúcich a stojacích vôd, biotop kultúrnej stepi, biotop intravilánov miest a dedín, lesné biocenózy, fauna škrapových polí). Napriek tomu, že prírodovedná expozícia je našou najstaršou, preparáty sú vo veľmi dobrom technickom stave.
Maľby na skle – predmet mesiaca január 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas januára 2019 budú v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea vystavené maľby na skle pochádzajúce z okolia Rimavskej Soboty zo začiatku 19. storočia. Obrázky maľované na skle sa začali na naše územie šíriť z oblasti Talianska približne v 17. – 18. storočí, pričom zo začiatku našli uplatnenie najmä v prostredí šľachty, meštianstva a cirkvi. Keďže zobrazované námety mali prevažne náboženský charakter boli blízke i cíteniu dedinského človeka, a tak už koncom 18. storočia prenikli aj do ľudového prostredia. Tieto maľby sa medzi širšie vrstvy obyvateľstva masovejšie rozšírili v 20-tych rokoch 19. storočia prostredníctvom podomových obchodníkov, pútí a jarmokov.
Svet fotografií, farieb a života Maroša Detka
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca – TIC
Fotografovanie chápeme ako schopnosť, pri ktorej sa sami realizujeme. Fotografovanie je teda sebavyjadrenie, sebarealizácia, aktualizácia nášho potenciálu v zmysle vymyslieť, vytvoriť niečo nové a hodnotné, pretvárajúc tak niečo čo je, na niečo lepšie. A to sa veľmi dobre darí revúckemu rodákovi a známemu fotografovi Marošovi Detkovi, ktorého som poprosila o rozhovor.
Kto alebo čo Ťa priviedlo k fotografovaniu?
Keď som mal dvanásť – trinásť rokov k fotografovaniu ma priviedol otcov starý
Oľga Bodorová – Ľudmila Pulišová: Dezider Fertő. Rómsky rezbár. Katalóg ku výstave.
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Dňa 25. októbra 2018 bola v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote slávnostne otvorená výstava prezentujúca tvorbu neprofesionálneho výtvarníka – rezbára Dezidera Fertőa (1921 – 1996), s názvom Dezider Fertő. Rómsky rezbár, s trvaním do 31. januára 2019. Múzeum k výstave pripravilo tiež rovnomenný katalóg, ktorý je zároveň súpisom zbierkových predmetov, plastík a reliéfov rezbára, nachádzajúcich sa v súčasnosti vo fondoch troch múzeí. Pre záujemcov je dostupný v pokladni Gemersko-malohontského múzea, v cene 3 €.
Úvod katalógu je venovaný výtvarnému umeniu Rómov, ktorého dokumentovanie sa viaže už ku vzniku múzea v roku 1882.
Vyhlásenie vojny a mobilizácia
Dňa 28. júla 1914 vypukla I. svetová vojna. V tom čase žilo v obci (Nižná Slaná, pozn. OD) 582 obyvateľov. Bola vyhlásená všeobecná mobilizácia a do radov rakúsko-uhorskej armády narukovali muži vo veku 20 – 37 rokov.
V ďalších mesiacoch a v priebehu vojny narukovali všetci odvedení muži vo veku od 18 – 50 rokov. Zo zápisu v Pamätnej knihe obce: „Dňa 26. júla 1914 v noci bol veľký ruch v našej obci. Vyhlásená bola mobilizácia. Všetci vojaci do 37. roku boli povinní ihneď nastúpiť vojenskú službu.
Prišla poďakovať zasahujúcim hasičom, ktorí jej zachránili rodinný dom v Chyžnom
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej vykonalo dňa 14. 12. 2018 odborno – metodické zamestnanie veliteľov dobrovoľných hasičských zborov revúckeho okresu. Toto zamestnanie sa uskutočnilo v priestoroch OR HaZZ v Revúcej. Zamestnanie začalo výkladom vyhlášky MV SR číslo 611/2006 o hasičských jednotkách s vysvetlením jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky. Ďalej bolo usmernenie k vykonávaniu zásahovej činnosti Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) v prípade samostatného zásahu a v prípade zásahu s jednotkou HaZZ. Táto téma rozprúdila živú debatu medzi prítomnými. Najviac sa rozoberala spojovacia služba – spojenie a komunikácia počas zásahu.
Viac...
Poznáme víťazov fotosúťaže Malohont mojimi očami za rok 2018
Napísal(a) M. Vargová
Mená autorov víťazných fotografií sme spoznali v stredu 12. decembra v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti na otvorení výstavy, ktorá bola vyvrcholením tohtoročnej fotosúťaže Malohont mojimi očami. Výber súťažných fotografií si tu budete môcť pozrieť až do konca marca, potom výstava poputuje do Rimavskej Soboty, Lučenca a Tisovca. Do 6. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 4. júna do 30. septembra 2018, bolo doručených 132 fotografií od 27 autorov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z miest Rimavská Sobota, Tornaľa, Brezno a Banská Bystrica.
Viac ako stovka účinkujúcich na javisku a takmer päťkrát toľko v hľadisku – to bola naozajstná ľudová manifestácia úcty k národným tradíciám a všeobecná podpora folklóru v našom meste. Rastúca priazeň fanúšikov, živý súzvuk hľadiska s javiskom a početné nadšené ohlasy po programe sú všeobecným aklamačným prejavom podpory tomu, ako sa to v Revúcej s folklórom robí. Folklórny rok a jeho tradície v našej časti Gemera, tance, spevy i zvyky v podaní Detského folklórneho súboru Lykovček a Folklórneho súboru Lykovec za striedavého sprievodu ľudových hudieb oboch kolektívov – to bol úchvatný zážitok na javisku Domu kultúry v Revúcej 15. decembra 2018. Celý program vyvrcholil ondrejskými, lucijnými a vianočnými hrami, zavŕšenými vinšovaním a živým betlehemom.
Tvorcovia filmu o Prvom slovenskom gymnáziu využili tentoraz dokumenty z expozície a archívu múzea
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
V dňoch 12. decembra a 13. decembra 2018 prebiehalo pokračovanie v tvorbe filmu o Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Tentokrát sa tvorcovia filmu zamerali na archívne dokumenty uložené v expozícii a archíve múzea. Točenie sa odohrávalo priamo v expozičných priestoroch múzea. Jednotlivé archívne materiály v obrazovej skladbe dokumentárneho filmu výrazne sprítomnia atmosféru doby, budú ilustrovať časti hraných sekvencií, výpovede pozvaných odborníkov a časti komentárov. Tvorcovia filmu sa zamerali na dokumenty týkajúce sa vlastnej činnosti školy, zošity žiakov, učebnice, klasifikačné listy žiakov, vysvedčenia, zápisnice konventov, dokumenty týkajúce sa zrušenia školy, matriku gymnázia a školské časopisy.
Stručná história obce Nižná Slaná do roku 1914
Prvá písomná zmienka o obci je z 22. novembra 1363. Jej zakladateľmi boli Ákossovci-Bubekovci a nemeckí baníci, ktorí do týchto miest prišli dolovať železnú rudu a drahé kovy.
V roku 1434 prichádzajú na územie Gemera husiti, ktorí v Nižnej Slanej vybudovali na neďalekom kopci Muránčok strážnu vežu s opevnením. Vybudovali tak malé hradisko, ktoré slúžilo husitom 18 rokov.
Roku 1474 dostal šľachtický rod Bebekovcov od kráľa Mateja právo na slobodné dolovanie železnej rudy a drahých kovov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.