Kultúra (3061)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Pre priaznivcov dobrej gemerskej muziky a ľudových piesní
Napísal(a) Dana Lacková
Pre priaznivcov dobrej gemerskej muziky a ľudových piesní pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave 22. júna 2016 o 18.00 hodine ďalší zo svojich úspešných folklórnych večerov. Tentokrát sa ľudovou hudbou nerozozvučí Dom tradičnej kultúry Gemera, ale sála mestskej radnice, na Námestí baníkov v Rožňave. „Účinkujúci v rámci ďalšieho cyklu folklórnych večerov tentokrát budú súťažiť,“
Pred XXXIII. ročníkom Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Okresnú vlastivednú súťaž „PRAMENE“ organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov ZŠ (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. Súťaž každoročne prebieha v jednom kole.
Výstava Poézia kameniny sa prezentuje v Jelšave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Výstavou Poézia kameniny sa Banícke múzeum v Rožňave prezentuje v týchto dňoch v rámci Dní mesta Jelšava 2016. Výstava je zameraná na ukážku sortimentu výrobkov niekdajšej rožňavskej manufaktúry na výrobu kameniny – džbánov, krčahov, mís, predovšetkým však tanierov – úžitkových i dekoračných, ktoré sa vyrábali v najväčšej miere. Ich krásu a rozmanitosť budú môcť návštevníci Mestského múzea v Jelšave obdivovať do 27. júna 2016.
V Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. v Rožňavskom Bystrom prijali nových a oslávili jubilujúcich konfirmandov
Napísal(a) Marta Lajčáková
Dve milé udalosti sa v uplynulých dňoch udiali v Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Rožňavskom Bystrom. Najprv v 1. nedeľu po Svätej Trojici - 29. mája 2016 bola konfirmácia piatich mladých ľudí, kedy slávnostne potvrdili svoju krstnú zmluvu v miestnom evanjelickom kostole a to: Ján Ertl, Peter Holmok, Patrik Kaššai, Dominika Koštialová a Paula Urbanová.
Festival Janka Plichtu sa koná v Tisovci už dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) Kristína Lendvorská
Rok 2016 je venovaný hudbe. Leto je čas dlhých teplých večerov, posedení a zábav. Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mesto Tisovec Vám ponúka nápad, ako skombinovať tieto fakty, aj keď už máte o niečo (a možno aj oveľa) viac ako dvadsať.
Pozývame všetkých do dvora Daxnerovho domu v Tisovci, kde si môžete tento piatok podvečer príjemne oddýchnuť, ale aj zatancovať na regionálnej prehliadke dychových hudieb Gemera a Malohontu – Festivale Janka Plichtu.
Prvé miesto z FEDIM-u TISOVEC 2016 si odniesol súbor Uložiť ako z Bratislavy za inscenáciu Pojednávanie vo veci Genesis
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stalo počas troch dní 3. – 5. júna 2016 centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstavilo dvanásť divadelných súborov s jedenástimi inscenáciami. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR a hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty,
Prvý jún 2016 nebol len dňom detí, ale aj dňom, kedy sa priaznivci regionálneho folklóru stretli na ďalšom folklórnom večere organizovanom Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave. V Dome tradičnej kultúry Gemera postavila folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej tradičný „máj“ - veľkú brezu ozdobenú farebnými stužkami a za spevu a tanca návštevníkom predstavila “Vyšnoslanské Rusadľe“.
Práce detí z rožňavského okresu prihlásené do 31. ročníka celoslovenskej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí sú vystavené
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Srdečne pozývame na výstavu výtvarných prác žiakov prevažne rožňavského okresu v sále Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava), ktorú otvárame 6. júna 2016. Ako vyplýva z názvu súťaže, témou prác sú objekty blízkeho aj vzdialeného vesmíru, kozmonautika, či predstavy malých autorov o mimozemských bytostiach a kontaktoch s nimi.
38. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka sa blíži
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Posledný júnový víkend je už neodmysliteľne spojený s tradičným podujatím Gemersko – malohontskými folklórnymi slávnosťami, ktoré nesú názov po typickom klenovskom tanci Rontouka. Regionálne folklórne slávnosti sa po 38. krát realizujú v obci Klenovec v čase 24. – 26. júna 2016. Pre návštevníkov pripravila programová rada množstvo scénických programov, sprievodných podujatí, čím chceme spríjemniť chvíle pri tradíciách našich predkov od najmenších, až po tých skôr narodených.
Unikátna zbierka mortuárií z 18. až 20. storočia v SNM v Bratislave
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici 7. júna 2016 otvára v sídelnej budove na Vajanského nábreží 2 v Bratislave výstavu jedinečnej zbierky mortuárií. Návštevníkom bude sprístupnená od 8. júna do 11. septembra 2016.
Latinské označenie mortuárium sa všeobecne zaužívalo pre pamiatky spojené s pohrebom a miestom pochovávania.
Viac...
Premiéra hry Medveď v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Lucia Koreňová
To či odhodlanie mladej vdovy stráviť zbytok života o samote, keď do jej domu vpadne neotesaný mladý muž, ste mohli sledovať v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnáziav Revúcej 26. mája 2016 o 17.00 hod. Inscenáciu hry Medveď, v ktorej vzťah muža a ženy formovaný cez prekonávanie banálnych a nezmyselných prekážok nakoniec vyvrcholil vzájomnou náklonnosťou
Júnová ponuka kina Apollo začína Oskarovým pondelkom
Napísal(a) A. Kleinová
Kino Apollo v Rožňave začína júnový program Oscarovým pondelkom - premietaním na mnohých filmových festivaloch oceneného filmu Saulov syn 6. 6. 2016 (pondelok) o 19.00 hodine. Projekcia sa uskutoční na pripomenutie 7. júna 1944 - dňa deportácie Židov z Rožňavy do Osvienčimu pred sedemdesiatimi dvoma rokmi. Túto smutnú udalosť z minulosti nášho mesta si môžete pripomenúť aj na pietnej spomienke 5. júna 2016 o 15.00
Využite nastávajúci víkend na dvojdňovú Slávnosť ruží v kaštieli v Dolnej Krupej
Napísal(a) Gabriela Brisudová
Už 9. rok po sebe budú mať milovníci ruží svoj sviatok – v záhradách SNM-Hudobného múzea, v kaštieli v Dolnej Krupej bude počas nadchádzajúceho víkendu dvojdňová Slávnosť ruží na počesť Márie Henriety Chotekovej, pestovateľky ruží a zakladateľky rozária v Dolnej Krupej zo začiatku 20. storočia.
JÚN: Podujatia venované deťom a tradíciám u našich susedov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Mesiac jún ponúka na výber z podujatí rôzneho druhu - cesta rozprávkovým lesom pre deti, stretnutie heligonkárov, výstup na rozhľadňu či folklórny festival v regióne, ale aj zaujímavé koncerty, divadlo či oslava blížiacich sa prázdnin v blízkom okolí.
Oslavy dňa detí a letných prázdnin
Prvé podujatia v júni sú spojené s Medzinárodným dňom detí. Pri tejto príležitosti sa v sobotu 4. júna 2016 už tradične koná v Klenovci
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.