Kultúra (3061)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Celoštátny festival divadla mladých – FEDIM TISOVEC 2016
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stane počas troch dní - 3. – 5. júna 2016 centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví dvanásť divadelných súborov s jedenástimi inscenáciami. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR a hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj.
Tri vzácne celodrevené formy z neznámej modrotlačiarskej dielne predstavia v júni v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa nachádzajú tri vzácne celodrevené formy zdobené rastlinno-figurálnym ornamentom, pochádzajúce z 18. storočia z neznámej modrotlačiarskej dielne. Do múzea ich daroval jeden z jeho zakladateľov, Ľudovít Hüvossy, v roku 1882. Súčasťou zbierok je tiež forma zhotovená z mosadzných plieškov v tvare rastlinného úponku, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia,
Slučka pre dvoch v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Bc. Lucia Koreňová
Tragifraška Ivana Bukovčana Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica patrí k najvtipnejším hrám z dedičstva slovenskej pôvodnej dramatickej tvorby. Ponúka výborné roly pre troch hercov a bizarný príbeh podivuhodného manželského trojuholníka. Naštudovanie tejto hry ochotníckym Divadelným súborom Daxner z Tisovca dokazuje, že divadelná zábava môže byť profesionálne i umelecky na úrovni.
O skvelej monografii Betliar s jej zostavovateľom a s krajanmi
Napísal(a) (ĽU, JŠ, OD)
Milé a veľmi srdečné stretnutie krajanov sa uskutočnilo dňa 17. mája 2016 v Roland Café v Bratislave, kde sa stretli dvaja Betliarčania - JUDr. Ľudovít Ján Šomšák a Mgr. Ľudmila Ulrichová s Dr. Ondrejom Dobošom. JUDr. Šomšák je zostavovateľom skvelej monografie o Betliari, priniesol ju ako darček Dr. Dobošovi a je len prirodzené, že sa priatelia rozprávali najmä o tejto publikácii a o Gemeri.
Aká bola Noc múzeí a galérií 2016 v Bratislave a v múzeách SNM?
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovensko počas uplynulého víkendu žilo kultúrou viac ako po iné dni. Desiatky múzeí a galérií v 65 mestách a obciach na Slovensku boli otvorené do neskorých nočných hodín a na ich návštevu sa vybrali desaťtisíce ľudí. Noc múzeí a galérií je udalosťou, na ktorú sa mnohí tešia po celý rok. Nielen preto, že uvidia zaujímavé výstavy, ale najmä preto, že sa opäť dozvedia niečo z „kuchyne“ kultúrnych stánkov. Deň a noc si podávali kľučku na ich dverách a zažívali neopakovateľnú atmosféru.
Výtvarné spektrum a AMFO 2016 v Rožňave pozná najlepších autorov
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby vyhlásené na jar tohto roka boli uzavreté slávnostnou vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov, ktoré sa uskutočnilo 18. mája 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera. Slávnostnú atmosféru umocnila hrou na akordeón Vlasta Bujnovská, zároveň súťažiaca vo výtvarnej tvorbe.
Folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej 1. júna vráti čas v GOS v Rožňave na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli
Napísal(a) Dana Lacková
Aj keď je 1. jún poväčšine venovaný deťom, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo v tento deň tohto roku ďalší „dospelácky“ folklórny večer z cyklu U nás taká obyčaj. Spoločne s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa o 18. 00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave prenesú diváci v čase, vrátia sa späť do polovičky mája, na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli, kedy nastáva nedeľa turíčna - Rusadľe.
Stavanie májov vo Vlachove sa zachovalo pod názvom Rusadlie. Tento sviatok patrí k veľmi významným sviatkom kresťanstva a má u nás dlhú tradíciu. Slávi sa na 50. deň po Veľkej noci
na oslavu zoslania Ducha Svätého. Tak ako kedysi sa chlapci už v sobotu ráno schádzajú s pílkami a sekerami, aby išli narúbať máje. Väčšinou sú to brezy, ktoré sa potom zdobia stužkami. Dievka, ktorá už má frajera, dostane červený smrek.
Stavanie májov je jedným z najstarších tradícií, ktorý sa až doteraz udržiava na Gemeri
Napísal(a) MG-OD
Stavanie májov je jedným za najstarších tradičných sviatkov, ktorý sa až doteraz udržiava na celom Gemeri. Počas svojej existencie prešiel všelijakými zmenami i spôsobmi stavania májov. Mohli by sme o ňom tiež povedať, že sa vyznačoval najmä osobnými vzťahmi medzi mládencom a dievčinou symbolizovanými práve mladými stromčekmi, ktoré predstavovali jednoduchosť, skromnosť a krásu. Keďže sa tradícia viazala k mesiacu máj, aj táto tradícia dostala názov Stavanie májov.
Niekoľko myšlienok ku komornej výstave EX LIBRIS EROTICIS
Napísal(a) Eva Lázárová
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila dňa 3. mája 2016 vernisáž výstavy EX LIBRIS EROTICIS. Návštevníkom galérie v týchto dňoch predstavujeme výstavu Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorej kurátorom je Mgr. Ivan Havlice – vedúci umelecko – historického odboru múzea. Slovo ex libris pochádza z latinčiny a znamená „ z knihy“. Je to knižná značka, ozdobný lístok, ktorý sa vlepoval do knihy a obsahoval názov ex libris, meno majiteľa knihy a nejaký výtvarný motív.
Viac...
Dve výstavy Natura excelenta a Špirhač, gacek, trúlelek otvorili v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) Gabriela Kolesárová
Vo štvrtok 12.5.2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo slávnostné otvorenie dvoch výstav s prírodovedným zameraním - Natura excelenta a Špirhač, gacek, trúlelek. Obidve výstavy boli prevzaté z Východoslovenského múzea Košice.
Výstava s tajomným názvom „Špirhač, gacek, trúlelek“ nám približuje život záhadných tvorov, akými sú pre mnohých z nás netopiere. Názov výstavy sa skladá zo slov, ktorými ich nazývajú v jednotlivých regiónoch Slovenska. Autorom výstavy je Miroslav Fulín z Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorý je zároveň aktívnym členom občianskeho združenia Spoločnosť na ochranu netopierov, zameraného nielen na ich ochranu a výskum, ale aj osvetu.
Pozvánka na podujatia Podtatranského múzea v Poprade a v Spišskej Sobote počas Noci v múzeách
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Informácia, ktorú uverejňhujeme, sa týka najmä návštevníkov z Gemera, ktorí v týchto dňoch navštívia Vysoké Tatry, už ako turisti, alebo rekreanti, alebo tiež ako naši krajania žijúci v tomto regióne a sledujú stránku Maj Gemer. Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 2016, Noci múzeí 2016 a 140. výročia založenia múzea, Podtatranské múzeum v Poprade nám totiž poslalo pozvánku na túto udalosť, ktorou srdečne pozýva verejnosť na pripravené podujatia:
V GMM sprístupnia výstavu Ladislav Mednyánszky: Kresba
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V rámci XII. ročníka Noci múzeí a galérií – v sobotu, 21. mája 2016 o 18.00 hod. – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Ladislav Mednyánszky: Kresba. Výstava predstaví výber diel - kresebných štúdií, náčrtov, skíc a denníkových ilustrácií, ktoré spravuje Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Spolu s nimi budú vystavené aj kresby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, ktoré sa k nám dostali z pozostalosti šľachtickej rodiny Gömöryovcov zo Širkoviec.
Múzeá, galérie i kaštiele po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené v noci 21. mája
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Brány slovenských múzeí a galérií po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené aj v noci – Noc múzeí a galérií 2016 je tu. Desiatky inštitúcií finišujú s prípravami na 12. ročník európskeho podujatia, ktoré tento raz padlo na sobotu 21. mája 2016. Noc múzeí a galérií je spojená s Medzinárodným dňom múzeí, ktorým je 18. máj. Počas tohto dňa a noci špeciálne programy a zaujímavé podujatia v múzeách a galériách doplní jedinečná možnosť nahliadnuť do ich depozitárov,
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.