Kultúra (3061)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Výsledky 19. ročníka Detskej divadelnej Revúcej a výtvarnej súťaže Divadlo očami detí
Napísal(a) Martina Urbanová
V utorok 22. marca 2016 sa v Mestskom dome kultúry uskutočnil 19. ročník regionálnej súťažnej prehliadky detských divadelných súborov – DETSKÁ DIVADELNÁ REVÚCA, ktorú zorganizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Žiaci z Rimavskej Soboty, z Jelšavy a zo štyroch revúckych škôl si pre spolužiakov a porotu pripravili 7 divadelných predstavení, ktoré boli rozdelené do štyroch blokov.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove ozvučili celú Slanskú dolinu
Napísal(a) Mgr. Martina Galová
V prvý jarný deň 20.3. 2016 už ako tradične OZ Stromíš v spolupráci s obecným úradom vo Vlachove zorganizovali folklórne podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy. Tieto zvyky sa tradujú z minulosti, kedy dievky a dievčatá z dediny chodili spievať „na Skavku“ pásmo jarných piesní, čo symbolizovalo rozlúčku so zimou a vítanie jari.
Slušné dievčatá sa nepozerajú - z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Vernisáž prvej výstavy štvrtého ročníka cyklu Rožňavských radiál sa uskutočnila vo štvrtok, 10. marca 2016, v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava je podujatím z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4. Ako už tradične, výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Pavol Lackanič.
V mrazivom počasí gočovskí folkloristi privolávali jar Jozefovskými spevmi a magickými chodovodmi
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
Zvyk vynášania Moreny, ktorú u nás na Gemeri Striga, Baba, Hana či Hejhana sa neuchoval v každej dedine. Túto prastarú pohanskú obyčaj prostredníctvom Folklórnej skupiny Gočovan predstavilo Gemerské osvetové stredisko v rámci folklórneho večera v programe „U nás taká obyčaj“ 16. marca 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V mrazivom počasí folkloristi privolávali jar
Profesionálni tanečníci zumby predviedli jelšavským deťom množstvo krásnych choreografií
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Pohoda, tanec, hudba ... Toto všetko čakalo deti zo ZŠ s MŠ v Jelšave v utorok, 15. marca, v priestoroch našej telocvične. Konal sa tu totiž 2. ročník zumba–párty pod vedením profesionálnych tanečníkov, Radky a Maroša. Deti sa na zumbu tešili, čo potvrdili aj svojou veľkou účasťou.
Skryté krásy divokej prírody na fotografiách
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
„Fotografia prírody je tichý žáner. Ticho a kľud. Tieto dve esencie musia byť prítomné už pri zhotovení snímky, jednak v našom vnútri, jednak v našom správaní sa v prírode. Ticho obklopuje aj hotovú fotografiu, nech je zavesená na stene alebo zobrazená na monitore.
Ako v Čiernej Lehote babky s vnúčatmi zhotovovali Morenu
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Morenu - strigu, ktorú potom upálili: FSk Lehoťanka a MO MS Čierna Lehota - členky, sa dňa 10.3.2016 venovali milej a krásnej činnosti, kedy sa zahrali mladšie ale aj staršie dievčatá, ženy. Tvorili si bábiky. Pripravovali a zhotovovali MORENU, ktorú budú vynášať v nedeľu 13.03.2016 (dva týždne pred Veľkou nocou), spolu s mladšími dievčatami a chlapcami z obce a hádzať do potoka upálenú.
Jarné spevy a zvyky v hornom Gemeri stále nás majú čím pripomínať
Napísal(a) MF
Keďže sa tohtoročná jar rozbieha veľmi rozpačito a slnko sa neustále skrýva za dažďové kvapky, rozhodlo sa ho Gemerské osvetové stredisko v Rožňave piesňami a zvykmi privolať.
Ďalší folklórny večer z cyklu „U nás taká obyčaj“ rozozvučí Dom tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v stredu 16. 3. 2016 o 18.00 hod.
Lehotou sa ozývalo: Ta nesemo, ta nesemo, tú klétu zimu...
Napísal(a) Darina Figúrová
Táto pieseň a ešte ďalšie, patriace do skupiny jarných chorovodov, sa rozliehali v nedeľu 13.3.2016 popoludní po Čiernej Lehote. To si členky FSk Lehoťanka spolu s deťmi pripravili Morenu a práve na smrtnú nedeľu chceli zrušiť jej jej kraľovanie.
Ale pekne po poriadku.
Beseda so slovenským spisovateľom Petrom Glockom, rodákom z Muráňa
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Mesiac marec sa spája nielen s príchodom jari, ale je i s knihami. V roku 1955 bol marec vyhlásený za mesiac knihy na počesť významného slovenského buditeľa Mateja Hrebendu, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Podľa jednej z verzií sa vraj marec stal mesiacom knihy i z komerčných dôvodov.
Viac...
O rožňavskej výstave, ktorá upriamila pozornosť na liečivé rastliny, ľudové liečiteľstvo a bylinkárstvo
Napísal(a) Gabriela Badin
„Tisícky rokov ľudia pozorovali účinky používania určitej rastliny alebo jej časti. Človek sa naučil zbierať, pestovať a využívať liečivé rastliny. Skúsenosti a poznatky sa dedili z pokolenia na pokolenie.“ „Človek už na najnižšom stupni svojho vývoja zistil,
Faleristika pre každého, pre zberateľov zvlášť
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Banícke múzeum v Rožňave, v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou, otvorilo vo štvrtok 3. marca 2016 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v poradí svoju druhú tohtoročnú vernisáž výstavy s názvom Faleristika pre každého. Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič;
Beseda so spisovateľkou Camille Labas, ktorá najradšej komunikuje s ľuďmi cez knihy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v priestoroch na Lipovej ulici spisovateľku žijúcu v zahraničí pani Camille Labas.
Životná púť vojnového veterána Ladislava Sládeka
Napísal(a) JUDr. Jozef Púpala
Počas kladenia vencov pri pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota sa v sprievode objavuje muž, už vo svojom veku, „hodnej postavy“ v uniforme v hodnosti plukovníka. Je to plk. vo výslužbe Ladislav Sládek, muž so
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.