Gemer (2432)
Podradené kategórie
KONTRABAS V REVÚCEJ JE DIVADELNÝ SVIATOK STOROČIA
Napísal(a) J. Genčanský
Martin Huba má 79 rokov.
Pre herca, ktorý ovláda telo, znamenajú pribúdajúce roky rastúce umelecké skúsenosti. Zrelý umelec v takom veku, obnažujúc na javisku svoje vnútro, vydáva divákovi napospas svoju dušu.
Tak ako múdry starý človek nás môže poučiť a v mnohom dovzdelať, tak starý umelec na javisku sa vyzlieka donaha a o každom odovzdanom pocite svedčí vlastným životom. Nota bene, ak je na tej bíne celkom sám!
Huba je synom dvoch národných umelcov. Otec Mikuláš pochádzal zo Spiša, bol jedným z prvých profesionálnych hercov Slovenského národného divadla v Bratislave a tam sa aj oženil so Záhoráčkou, sopranistkou v opere SND. Syn Martin teda celkom prirodzene vyrastal v umeleckej atmosfére a po absolvovaní herectva na VŠMU prvé roky pobudol v košickom Štátnom divadle.
Svetový deň cestovného ruchu aj na Gemeri
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota – Dňa 27. septembra 2022 (utorok), pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 9.00 do 18.00 hod. Okrem prehliadky múzea je pripravený aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu zahájime o 15.00 hod. príhovorom Oľgy Bodorovej, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Jaroslava Hrica, riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Rožňavská kalvária bola dlhé roky opustené a zarastené miesto, ktoré upadalo do zabudnutia. V súčasnosti sa jej aj vďaka podpore mesta Rožňava a Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER prinavracia život a stáva sa čoraz vyhľadávanejším miestom obyvateľov mesta i turistov.
Dňa 14. septembra 2022 sa na Rožňavskej kalvárii konalo slávnostné predstavenie a požehnanie zrekonštruovanej zvonice, vstupnej brány do areálu kalvárie.
Za prítomnosti zástupcov mesta Rožňava, Biskupského úradu v Rožňave, Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja i ďalších zúčastnených hostí a partnerov, bolo odprezentované znovuzrodenie kedysi hojne navštevovaného pútnického miesta.
Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány, najnovšia kniha Ondreja Rozložníka a Mikuláša Rozložníka
Napísal(a) MG
Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány je názov najnovšej publikácie spoluautorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka, ktorá vyšla tohto roku v ich vydavateľstve. Má 202 strán.
V publikácii nájdeme informácie o životnom osude jedného významného mešťana, zároveň aj podnikateľa v banskom a hutníckom odvetví, Pavla Lányho, ktorý v 18. storočí tú činnosť aktívne vykonával aj v okolí banského mesta Dobšinej.
História osady je prezentovaná mapovými a písomnými dokumentami (preloženými do slovenského jazyka) a archívnymi, ako aj aktuálnymi fotografiami. Paul Lány založil aj banícku osadu Lányiho hutu. V tejto osade vystaval úpravárenské pece, v ktorých sa upravovala železná a medená ruda. Žiaľ, fotografie z doby, keď P. Lány pôsobil neexistujú, pretože fotografia bola vynájdená až v roku 1839, teda o 104 rokov po jeho úmrtí.
Bohatú históriu mesta Hnúšťa pripomína nové banské múzeum
Napísal(a) V. Brádňanský
Hnúšťa, 12. september 2022 – História ťažby nerastných surovín v blízkosti mesta Hnúšťa siaha až do čias uhorského kráľovstva.
Severná oblasť Rimavskej doliny bola kedysi bohatá na nerastné suroviny, o ťažbe ktorých je v dnešnej dobe prezentovaných minimum informácií. Poukázať na túto skutočnosť a udržať odkaz baníckej histórie sa rozhodli v Hnúšti, kde v miestnej časti Mútnik slávnostne zriadili nové banské múzeum.
Mesto Hnúšťa predstavilo projekt, ktorého cieľom je vytvoriť atraktívny turistický produkt založený na slávnej baníckej histórii regiónu. K industriálnym a v minulosti aktívnym lokalitám Likier a Maša v sobotu 10.9.2022 pribudla ďalšia lokalita Mútnik, kde bolo slávnostne otvorené nové banské múzeum.
Deň, keď sa pred 100 rokmi narodil významný básnik Ctibor Štítnický
Napísal(a) L. Vranová
Šiesty september 2022 nás privítal až prekvapivo teplými lúčmi slnka. Postupne sa však zamračilo a vzduch hustol ako pred dažďom... V tom prítmí zatiahnutej oblohy sa o to viac vynímalo tiché svetlo sviečok pripomínajúce nastávajúcu spomienku na nášho rodáka zo Štítnika - spisovateľa, prekladateľa, hlásateľa, redaktora, publicistu, i riaditeľa Československého filmu v Bratislave Ctibora Štítnického. Zišli sme sa o 16. hodine v Obecnej knižnici v Štítniku, nesúcej jeho meno. Príjemné prostredie, pokojná atmosféra po celodennom pracovnom zhone a známe tváre dávali tušiť, že strávime príjemný podvečer.
O pár minút už pani Adriana Oláhová, vedúca knižnice a hlavná organizátorka tejto akcie v spolupráci s obcou Štítnik, Základnou školou a MO MS v Štítniku, mohla privítať všetkých prítomných, no najmä vzácnych hostí, ktorí merali cestu až z Bratislavy - dcéru Ctibora Štítnického pani Ing. Katarínu Kadlečíkovú a jej syna Richarda Kadlečíka. Vrúcne privítanie doplnil pán starosta obce Štítnik milým slovom a kyticou kvetov.
Výstava historických pohľadníc mesta Rožňava
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v roku osláv 120. výročia svojho založenia výstavu s názvom Pozdrav z Rožňavy. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. 9. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Výstava predstavuje verejnosti historické pohľadnice mesta Rožňava. ,,Cieľom výstavy je prezentovať pestrosť a rôznorodosť historických pohľadníc mesta, s dôrazom na pohľadnice vydané do roku 1945 a prostredníctvom nich priblížiť historickú podobu mesta a jeho architektonických skvostov,“ informovala autorka výstavy Sylvia Holečková.
V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidujeme veľký súbor rožňavských pohľadníc. Okrem vlastných zbierok múzea budú vystavené pohľadnice, ktoré zapožičali inštitúcie – Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava,
Primátor mesta Revúca Július Buchta zozbieral 1600 podpisov a predstavil tím kandidátov do zastupiteľstva
Napísal(a) L. G.
Július Buchta sa bude v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách opätovne uchádzať o post primátora ako nezávislý kandidát a rovnako aj post poslanca do BBSK. Vyzbieral dovedna 1600 podpisov a podporu mu vyjadrili strany HLAS-SD, Sme rodina, Strana moderného Slovenska a hnutie Republika.
„Za každý jeden podpis úprimne ďakujem a všetky sú pre mňa záväzkom, aby som vo svojej práci pre Revúcu pokračoval s rovnako vysokým nasadením ako doteraz,“ povedal Július Buchta.
Primátor Revúcej chce nadviazať na úspešné výsledky z končiaceho sa volebného obdobia, ako bola napríklad rekonštrukcia mestského kúpaliska (do rekonštrukcie mestského kúpaliska bolo doposiaľ investovaných spolu 256 724, 22 €,
V Hnúšti otvoria banské múzeum s hlbinnou expozíciou, ožívajú aj banícke tradície
Napísal(a) R. Lebeda
HNÚŠŤA – Banské múzeum s hlbinnou expozíciou, odkazujúce na bohatú banícku históriu regiónu, sa už čoskoro stane novým turistickým lákadlom mesta Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu. Oficiálne otvorenie sa uskutoční v sobotu 10. septembra 2022 o 10:00 v lokalite Mútnik medzi Hnúšťou a jej mestskou časťou Hačava.
„Myšlienka otvoriť takéto múzeum je pomerne mladá, v podstate sme na tom začali pracovať pred 2,5 rokom. Najprv sme kúpili budovu pri areáli Gemerskej nerudnej spoločnosti (GENES). Následne sme od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie dostali vďaka úspešnému projektu peniaze na jej rekonštrukciu,“ priblížil primátor Hnúšte Roman Lebeda.
Názvy revúckych ulíc a námestia do roku 1990
Napísal(a) S. Oravcová
Pomenúvanie ulíc a námestí bolo stále ovplyvnené spoločensko-politickou situáciou. V období socializmu boli preferované názvy pripomínajúce udalosti alebo osoby, ktoré úzko súviseli s dejinami KSČ. Tieto vymenili názvy predchádzajúceho režimu Slovenského štátu. Pre pomenúvanie ulíc a námestí sú potrebné odborné vedomosti najmä z histórie mesta, jeho regiónu a z jeho historického vývinu.
Pri navrhovaní názvov ulíc by sa malo vychádzať približne z týchto aspektov:
Chotárne názvy (Budovateľská ulica – Pod Úkorovou)
História mesta – remeselná výroba (Muránska únia)
Bývalé názvy ulíc (Muránska ulica)
Osobnosti, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Revúcej (Škultétyovci, Nandrássy, Lojko, Maliakovci, R. Homola a pod.)
Osobnosti republikového významu (M. R. Štefánik)
Viac...
Leto v Hnúšti zavŕši obľúbené podujatie pre deti Hnúšťankovo
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Rozlúčkou s letom v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu bude podujatie pre deti s názvom Hnúšťankovo. Uskutoční sa v sobotu 27. augusta od 10:00 do 14:00 v Záhrade Máriássy v Hnúšti. Vstup je bezplatný.
„Hnúšťankovo sme pôvodne plánovali uskutočniť počas Dní mesta, avšak pre nepriaznivé počasie sme sa ho rozhodli presunúť a koniec augusta nám prišiel ako vhodný termín. Veríme, že prídu všetky deti, zabavia sa, veselo zavŕšia letné prázdniny, a ostanú im nezabudnuteľné spomienky na leto možno práve aj vďaka Hnúšťankovu,“ uviedla na margo akcie riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti Diana Vojenčiaková.
Deti v sprievode rodičov dostanú na začiatku podujatia mapku Hnúšťankova. Do nej budú môcť na jednotlivých stanovištiach zbierať pečiatky za plnenie rôznych úloh. Ak ich nazbierajú všetkých osem, ako odmenu dostanú pamätný hnúšťanský groš a balíček s prekvapením. „Na stanovištiach budú deti čakať rôzne úlohy, pri ktorých sa nielen zabavia, ale možno aj čosi naučia,“ dodala riaditeľka.
Cyklobus a požičiavanie bicyklov sa v Hnúšti osvedčili, samospráva ich prevádzkuje naďalej
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Požičiavanie bicyklov a premávka cyklobusu sa v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu počas uplynulých šiestich rokov osvedčili. Samospráva preto v poskytovaní týchto služieb pokračuje aj v roku 2022 s cieľom ďalej rozvíjať turizmus v meste i okolí.
Hnúšťanský cyklobus jazdil počas uplynulých letných sezón na Muránsku planinu, vrch Klenovský Vepor a vlani skúšobne začal voziť cyklistov aj k takzvaným Gemerským spojkám, teda k úsekom nikdy nedokončenej železničnej trate medzi Tisovcom a Slavošovcami. Podľa Diany Vojenčiakovej, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska (MsKS), ktoré službu zastrešuje, samosprávu s možnosťou takejto spolupráce oslovila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Košickí špivaci s Ondrejom Behúňom spiavajú aj bystränskia piasne
Napísal(a) Ondrej Doboš
Doteraz som sa na internete nestretol, aby rodák z Rožňavského Bystrého, žijúci v inom regióne ako je Gemer, sa mi ozval, že je členom niektorého folklórneho súboru na Slovensku, v ktorom spievajú aj gemerské piesne a poslal mi o tom aj video. A teraz sa to stalo. Ozval sa mi v týchto dňoch Ing. Ondrej Behúň, ktorý sa narodil práve v malej bývalej baníckej dedinke Rožňavské Bystré na hornom Gemeri.
Prečo ho spomínam?
Mužské hlasy zo spomínanej dediny v minulosti boli známe aj na širokom okolí, ktoré prikrášľovali naše spevy spolu so ženskými hlasmi. Nechcem sa chváliť, ale spomeniem príklad: Ján Tomko starší, na Záhumnu mal nenapodobiteľný hlas. Bolo ho rozoznať medzi ostatnými mužskými hlasmi kdekoľvek spieval. Môj otec mi vravel, že keď kdesi po bystränsky zaspieval, možno ako vojak, ponúkali mu, aby prišiel spievať do bratislavského rozhlasu, istotne by sa uplatnil. Samozrejme, že nešiel. Časy cez vojnu i potom sa zmenili a už nebolo kedy.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-