Gemer (2414)
Podradené kategórie
Obrazy môjho života – už ôsma autorská výstava Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých milovníkov výtvarného umenia na výstavu domácej výtvarníčky Jany Kušnierovej. Výstava s názvom Obrazy môjho života bude sprístupnená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave od piatka 26. novembra 2021 až do 31. januára 2022.
Výstava bude v poradí už ôsmou autorskou výstavou tejto umelkyne, ktorá väčšinu života venovala výtvarnému vzdelávaniu detí a mládeže. „Sme radi, že v našej galérii máme tú česť vystaviť diela domáceho umelca. Najviac nás teší, že na obrazoch verejnosť uvidí miesta aj veci, ktoré dobre pozná aj zo svojho okolia, zachytené však budú v novom a inom svetle. Už teraz sa tešíme na ďalšie diela rodáčky z Betliara,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič.
„TVOJA OBÝVAČKA NA ULICI“ * Revúca sa stala slovenským Mestom kultúry 2022
Napísal(a) Juraj Ge
Mesto Revúca, aj s celým regiónom Gemer, sa definitívne stala historicky v poradí štvrtým slovenským Mestom kultúry po doteraz úspešne zrealizovaných projektoch miest Banská Štiavnica, Nové Zámky a tohtoročného Mesta kultúry Stará Ľubovňa.
„Mesto Revúca dlhodobo hľadá a potrebuje nový rozvojový impulz. V kultúre vidíme príležitosť na zásadnejšiu zmenu kvality života v meste a v regióne,“ hovorí Karin Kilíková, riaditeľka programovej rady projektu, ktorý súťažil o prestížny titul Mesto kultúry. A stalo sa! Revúca v súťaži Fondu na podporu umenia zvíťazila s programom, ktorý nesie názov Prepni na Revúcu, lebo cieľom je vytiahnuť obyvateľov a obyvateľky Revúcej a Gemera z vlastných obývačiek a zapojiť ich do verejného kultúrneho diania v meste. Stlačiť tak na pomyselnom TV ovládači v ich vlastnej obývačke tlačidlo „MESTO“.
„LITERATÚRA JE OBČAS TVRDÝ CHLEBÍK“ Obnovená literárna súťaž Cena Gustáva Reussa
Napísal(a) N.Durančíková
Mesto Revúca sa môže pýšiť viacerými významnými osobnosťami a jednou z nich je aj Gustáv Maurícius Reuss. Rodák z Revúcej, ktorý ako prvý napísal prvé sci-fi dielo Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava. Gustáv Reuss bol pre Revúčanov niečo ako druhý Jules Verne, alebo možno aj prvý, pretože Reussov rukopis vznikol o sedem rokov skôr ako prvý román od svetovo najznámejšieho fantastu Julesa Verna.
A práve preto bola na jeho počesť pomenovaná literárna súťaž v písaní sci-fi a fantasy poviedok. (Pozn. red. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav.) Po dvadsiatich rokoch bola súťaž obnovená a po predchádzajúcej prvej sérii jedenástich ročníkov má za sebou nový nultý ročník. S iniciatívou obnovenia súťaže prišla riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Revúcej Karin Kilíková: „Primárnym cieľom súťaže je hľadanie literárnych talentov. Súťaž má byť akýmsi odrazovým mostíkom pre začínajúcich, ale aj skúsených autorov, aby sa ich tvorba dostala do povedomia čitateľov.“
Uctění smrti padlého velitele partyzánského oddílu Jana Žižky, Jána Ušiaka v Čeladné
Napísal(a) V. Hýža
V Čeladné (Čechy) proběhl 3. 11. 2021 pietní akt k uctění smrti padlého velitele partyzánského oddílu Jana Žižky, Jána Ušiaka a dalších partyzánů.
Členové Oblastního výboru ČSBS Opava se každoročně vydávají uctít smrt Jána Ušiaka, velitele partyzánského oddílu Jana Žižky k jeho hrobu v Čeladné. Nejdříve jsme položili kytici u památníku na místě, kde byli popraveni Oldřich Machander a Karel Winkler. Oba dojeli v noci pro Jána Ušiaka, který se po přepadení u Čertova mlýna 2. 11. 1944 ukrýval v hostinci na Martiňáku. V noci ho dovezli do domku stařenky Macurové a posléze do domu Oldřicha Machandra, kde se Ušiak v obklíčení 3. 11. 1944 zastřelil. Pak jsme položili kytici u hrobu Jána Ušiaka. (Ján Ušiak sa narodil 5. októbra 1914 v Budinej, okres Lučenec.) S ním je tam pohřben také Jefim Pugačev, který zemřel 2. 5. 1945 na následky zranění v Čeladné a dva neznámí partyzáni, kteří padli při obklíčení na Kněhyni 3. 11. 1944.
Pani Mária Ferenčíková z Gemerskej Polomy sa dňa 19.7.2021 dožila úctyhodných 100 rokov svojho života
Napísal(a) D. Červenáková, J. Ciberajová
Vzdať úctu a česť v deň sviatočný, výnimočný. Zaznamenávame do histórie našej obce udalosť, aby sme spolu s Vami, pani MÁRIA FERENČÍKOVÁ, prežili pár krásnych sviatočných chvíľ a mohli sa poďakovať za roky Vašej usilovnej práce, kedy ste rozdávali múdrosť, trpezlivosť i láskavosť, tiež obetavosť a ľudskosť. S úctou sa skláňame pred Vašimi upracovanými rukami. Máme jediné želanie, aby ste v zdraví ešte roky žili a nech sú Vaše dni pokojné a pekné.
Pri návšteve pani Ferenčíkovej sa zástupkyňa starostky obce PhDr. Ivana Antalová poďakovala oslávenkyni za jej pracovitý život a zablahoželala k jej sviatku. Pridala sa aj členka Zboru pre občianske záležitosti v obci Bc. Eva Žúdelová a popriala veľa zdravia a ešte mnoho slnečných dní v ďalšom živote. Všetci sme sa úprimne tešili a jubileum pani Márii Ferenčíkovej sme považovali za skvost nielen pre jej rodinu, ale aj pre našu obec a pre mňa osobne. Nie je samozrejmé stretnúť každý deň človeka s toľkými spomienkami a skúsenosťami života, a tak sme sa na niekoľko okamihov v jej živote opýtali.
Stáročia na mňa dýchajú.
Dívajú sa a vzdychajú
za slávou, ktorá zašla
Postavy z fresiek nemými očami hovoria.
Otvoria naše srdcia, otvoria?!
Stenajú stáročné lavice,
keď do nich sadáš
Čo tu hľadáš?!
Biblia hovorí: Kto hľadá, nájde...
Kde sa ti srdce otvorí,
ak nie tu?!
a Božské ticho hovorí – Som tu,
som tu pre teba.
Plukovník vo výslužbe Ladislav Sládek si prevzal medailu Jozefa Gabčíka „Za zásluhy“
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Prezident Klubu vojenských výsadkárov SR pplk. Viktor Puchoň udelil medailu Jozefa Gabčíka „Za zásluhy“ plk. v. v. Ladislavovi Sládekovi 18. 10. 2021. Podľa želania mu medaila bola odovzdaná pri pomníku padlých hrdinov Červenej armády v Rimavskej Sobote. Na slávnosti boli, okrem manželky vyznamenaného, pani Ruženy Sládekovej, tiež prítomní: tajomník klubu plk. v. v. Ing. Jozef Pračko, Alexander Lilge, plk. Ing. Ivan Salaši, evanjelický farár PhDr. Marian Bodológ a predsedu ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala.
Ladislav Sládek, ktorý sa tohto roku dožil krásnych 93 rokov, bojoval v 2. svetovej vojne v zostave 2. ukrajinského frontu pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského.
Zajtra (28. októbra) si pripomíname deň vzniku prvej Československej republiky (1918). O tento náš spoločný demokratický štát Čechov, Slovákov a ďalších národností v jeho rámci sa zaslúžili domáci odboj v Čechách, na Morave a na Slovensku, a popritom tiež náš zahraničný odboj, predstavovaný najmä našimi vojenskými jednotkami – légiami bojujúcimi po boku spojeneckých krajín Dohody na všetkých frontoch Veľkej vojny (1914 – 1918). Tie aj po vojne museli brániť mladú republiku proti zahraničným výbojom na Těšínsku a severnom Slovensku proti Poľsku či na juhu Slovenska proti maďarským revolučným gardám.
Legionári stáli pri kolíske slovenskej slobody a česko-slovenskej štátnosti, teda aj našej súčasnej slovenskej štátnosti. Boli to tisíce Slovákov, ktorí s Čechmi bok po boku riskovali svoje životy v prvom odboji (1914 – 1920) i v druhom odboji (1939 – 1945). Bojovali v Slovenskom národnom povstaní a po februári 1948 boli prenasledovaní. Riskovali všetko a priniesli aj „daň krvi“.
MAS MALOHONT podporí spracovanie a predaj produktov
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Na podporu spracovania a predaja produktov má MAS MALOHONT vyčlenených 215 000 eur, ktoré sú určené pre poľnohospodárov a spracovateľov potravín. Ak sa chcete o podmienkach získania tejto podpory dozvedieť viac, príďte 2. novembra 2021 na informačný deň k tejto výzve.
Podpora spracovania a predaja produktov
Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí napríklad výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných prevádzok, skladov a predajní
- poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, nákup strojov, prístrojov a technológií či špeciálnych automobilov. O podporu vo výške od 10 000 eur do 100 000 eur na jeden projekt sa môžu uchádzať:
Vyšli dve nové publikácie o histórii obce Vlachovo
Napísal(a) M. Mikitová
V roku 2021 vyšli dve nové zaujímavé publikácie, pojednávajúce o histórii a osobnostiach obce Vlachovo. Ich autor doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc. (1952) je vlachovským rodákom. Od ukončenia štúdia práva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dlhé roky pôsobil v miestnej štátnej správe v Rožňave. Vedeckú ašpirantúru ukončil na Právnickej fakulte KU v Prahe. Absolvoval aj štúdium na Kráľovskej akadémii obranných štúdií v Londýne (RCDS). Pôsobil ako riaditeľ sekretariátu a protokolu v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a v ústredných orgánoch štátnej správy ako vedúci úradu Ministerstva obrany SR a v Úrade pre štátnu službu SR. V súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg.
Prvá z publikácií pod názvom Villa Lamperti analyticky, i s obrazovým materiálom, objasňuje stredovekú históriu obce Vlachovo, zameranú najmä na jej prvý názov a na určenie dátumu prvej písomnej zmienky o obci (1332).
Viac...
Novú knihu MURÁŇ – ĽUDIA A HORY ihličím pokrstil starosta obce Ing. Roman Goldschmidt
Napísal(a) -RS
V spoločenskej miestnosti podkrovia muránskeho múzea pozvaných hostí v piatok 3. septembra 2021 s pátosom privítala jeho riaditeľka pani Janka Spišáková a rovnako jej hrejivé slová v závere signalizovali radosť zo spoločensko-kultúrneho stretnutia po obmedzenosti v čase korony. Novú knihu MURÁŇ – ĽUDIA A HORY ihličím pokrstil starosta obce Ing. Roman Goldschmidt s jeho bývalým zástupcom Ing. Pavlom Kochjarom. Autori z ďalšieho viac ako 200 stranového diela z muránskeho prostredia sú tentoraz dvaja: Ing. PAVOL HLODÁK a Ing. DANIEL VRBJAR. Kapitolu DUCHOVNÁ KULTÚRA svojím pohľadom na ľudovú slovesnosť, na muránske nárečie obohatila Mgr. Ružena Svoreňová. Naši dvaja skvelí rodáci nás excelentne vtiahli do štruktúry a obsahu diela, ponúkli obraz práce na jeho príprave, na získavaní informácií a fotografií. Očividne pribudlo aj autorov aktuálnych záberov. Pozoruhodné sú aj iné prílohy, napr. mapy s patričným komentárom.
Pozvánka na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry do Klenovca
Napísal(a) SZ
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pozýva na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia:
1. Choreografická tvorba vo folklórnych kolektívoch, lektor doc. Mgr. art. Stanislav Marišler, ArtD., pedagóg VŠMU, v Kultúrnom dome v Klenovci, 16.10.2021 (sobota), od 16:00 hod. – Potrebné je priniesť si aj cvičný úbor a tanečnú obuv – OTP režim!
2. Chorovody na Slovensku, prezentácia publikácie Chorovody na Slovensku s autorkou Mgr. Katarínou Babčákovou z NOC, miesto: ZOOM, 18.10.2021 (pondelok), od 16:00 hod. Prihláseným zašleme prihlasovacie údaje na zoom.
Prihláste sa prosím mailom, alebo telefonicky na: , t. č. 0904875369.
Pozvánka na Zochovu divadelnú Revúcu, už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla
Napísal(a) Mgr. K. Lendvorská
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samoprávneho kraja v spolupráci s Mestským kultúrnym stredisko v Revúcej usporiada v MsKS Revúca v termíne 14. – 16. októbra 2021 v poradí už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Divákom a odbornej porote sa predstavia s piatimi súťažnými inscenáciami kolektívy z celého banskobystrického kraja. Súčasťou prehliadky je vernisáž výstavy Kataríny Molnárovej Dvadsať maľovaných rokov v priestoroch bývalého Prvého slovenského literárneho gymnázia – budúca LITERRA.
Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava (vyhlasovateľ súťaže) a Banskobystrický samosprávny kraj.
MAS MALOHONT podporí rozvoj komunitných sociálnych služieb
Napísal(a) M. Vargová
MAS MALOHONT vyhlásila v júni tohto roka aj dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj komunitných sociálnych služieb. Na podporu projektov obcí, mimovládnych aj cirkevných organizácií má k dispozícii 250 000 eur. Ak sa chcete o podmienkach získania finančného príspevku dozvedieť viac, príďte 6. októbra na informačný deň k týmto výzvam.
V skratke o výzvach
Výzva MAS v rámci aktivity C1 Komunitné sociálne služby – o dotáciu sa v nej môžu uchádzať obce, mestá, mikroregióny, občianske združenia, neziskové organizácie alebo cirkvi a náboženské spoločnosti. Podpora vo výške od 10 000 do 100 000 eur na jeden projekt môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov. Zvyšok musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Medzi podporované aktivity patrí zriaďovanie nových alebo rekonštrukcia a modernizácia existujúcich zariadení pre poskytovanie komunitných sociálnych služieb vrátane materiálno-technického vybavenia. Viac informácií o výzve nájdete v časti Vyhlásené výzvy.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-