Gemer (2432)
Podradené kategórie
Natália či Oliver – to boli najčastejšie mená, ktoré dostali novorodenci v rožňavskej nemocnici
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok (2020) uskutočnilo 576 pôrodov. Na svet prišlo 301 dievčat a 275 chlapcov. Piatim mamičkám sa zároveň narodili dvojičky. Najviac detí sa narodilo v mesiaci august – 61. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Natália, Laura a Nela. U chlapcov zase dominovali mená Oliver, Ján a Adam. Prvým bábätkom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Dárius. Na svet prišiel 1. januára 2021 o 19.00 h. Po narodení vážil 2560 gramov a meral 49 centimetrov. Jeho mamička Jana pochádza z Dobšinej a je to jej prvé dieťatko. Zaujímavosťou je, že mamička prvého novorodenca v rožňavskej nemocnici v predošlom roku 2020 sa volala Janka, bola tiež prvorodičkou a mala dokonca aj totožné priezvisko s tohtoročnou mamičkou. Nejde však, samozrejme, o tú istú osobu. Prvým Rožňavčanom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Attila. Na svet prišiel 8. januára o 13.20 h. Po narodení mal miery 3550 gramov a 51 centimetrov. Jeho mamička Izabela je druhorodička, doma teda malého Attilu čakal súrodenec. V rožňavskej nemocnici prebieha pôrod v intímnych a komfortných pôrodných izbách, ktoré nahradili pôrodné sály.
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1110 pôrodov
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok (2020) uskutočnilo 1110 pôrodov. V predošlom roku 2019 bol počet pôrodov porovnateľný ako vlani, a to 1105. V pôrodnici sa narodilo 596 chlapcov a 516 dievčat. Až osem mamičiek priviedlo na svet dvojičky. Nemocnica zvládla aj dva pôrody mamičiek, ktoré mali ochorenie COVID-19, novorodenci sa narodili zdraví. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Natália. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Michal a Dávid.
Mamičky spolu s oteckami majú v rimavskosobotskej nemocnici možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu. Dozvedia sa tak, ako zvládnuť tehotenstvo i samotný pôrod, aj ako sa následne starať o bábätko. Na jeho príchod sa tak dokážu oveľa lepšie pripraviť, získajú praktické návyky a zoznámia sa s priestormi i personálom oddelenia. Predpôrodné kurzy boli vlani ovplyvnené epidemiologickou situáciou, kurz sa podarilo absolvovať 77 mamičkám.
Na očkovanie v rimavskosobotskej nemocnici sa môžu určené skupiny prihlásiť online
Napísal(a) J. Fedáková
Na termín očkovania proti ochoreniu COVID-19 v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa môžu určené skupiny ľudí prihlásiť online prostredníctvom národného portálu www.korona.gov.sk. Prvé voľné termíny sú konkrétne definovaným skupinám v zmysle národnej očkovacej stratégie k dispozícii od pondelka 25. januára 2021.
Očkovanie v rimavskosobotskej nemocnici sa bude konať v areáli nemocnice. Pripravené sú dve ambulancie, v rámci ktorých sa bude očkovať na dvoch miestach. Vakcinačné centrum I je zriadené v detskej príjmovej ambulancii (blok A) s bezbariérovým vchodom priamo do ambulancie. Vakcinačné centrum II je zriadené v pavilóne oddelenia vnútorného lekárstva (blok C), vchod je po železných schodoch z vonkajšej strany budovy. Celková týždenná kapacita v počiatočnej fáze je približne 700 ľudí. Vakcinačné centrum bude v prevádzke počas pracovných dní od 9.00 do 15.30 hod., obedňajšia prestávka je v čase od 12.00 do 12.45 hod.
Ján Polomský – posledný hrebenár v Jelšave zomrel pred 40 rokmi
Napísal(a) Archiv Rožňava
Jelšava (Illswa, Jelssawa, maď. Jolsva, nem. Ilsau, Jelschau) leží na rozhraní Slovenského Rudohoria a Slovenského krasu v doline Muráňa. Staré banícke a remeselnícke mestečko, ktoré vyniká svojou historickou minulosťou, založená nemeckými baníkmi v roku 1061.
Staré porekadlo hovorí, že remeslo má zlaté dno. Už v 17. – 19. storočí bola Jelšava rozvinutým remeselníckym mestom. V 19. storočí sa obyvatelia venovali najmä garbiarstvu, súkenníctvu, obuvníctvu, gubárstvu, výrobe zvonkov, ovocinárstvu, kachliarstvu, ševcovskému remeslu a hrebenárstvu.
Nepostrádateľným predmetom u človeka je hrebeň. Výrobňu hrebeňov nebolo potrebné však hľadať ďaleko. V Jelšave takáto remeselnícka dieľňa fungovala. Jednoduchý dom, bez firemnej tabule, na Štefánikovej ulici číslo 278.
V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1947 uvádza:
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava už začnú očkovať proti ochoreniu COVID-19
Napísal(a) J. Fedáková
Od pondelka 18. januára 2021 začnú v Nemocnici Svet zdravia Rožňava očkovať proti ochoreniu COVID-19 určené skupiny ľudí, ktorí sa prihlásia cez národný portál na voľné kapacity v rámci dňa. Ide o konkrétne definované zdravotnícke pozície v zmysle národnej očkovacej stratégie.
Rožňavská nemocnica sa stala jedným z vakcinačných centier, ktoré stanovilo ministerstvo zdravotníctva. V sieti nemocníc Svet zdravia budú takéto vakcinačné centrá fungovať ešte v Humennom a Michalovciach.
Očkovanie v rožňavskej nemocnici sa bude konať vo vakcinačnom centre v poliklinike pre dospelých na nultom poschodí.
Pripravená je jedna ambulancia, v rámci ktorej sa bude očkovať na dvoch miestach, s celkovou dennou kapacitou v počiatočnej fáze približne 300 ľudí. Vakcinačné centrum bude v prevádzke od 9.00 do 15.30 hod., obedňajšia prestávka je v čase od 12.00 do 12.45 hod.
Rožňavské kúpele ležali v krásnom prostredí, vzdialenom 2 km severovýchodne od centra mesta, uprostred krásnych ihličnatých lesov a pod Skaliskom – Volovec. Zdobil ich park, umelé jazierko na člnkovanie a v údolí Čučmy tečúci potok Drázus plný pstruhov. Malebné prostredie okolitej prírody bolo v lete s rovnomernou priemernou teplotou 17 – 18 °C. Liečivé pramene mali blahodarné účinky na telo a bolo ich niekoľko, ako napr. „Amália forrás“, Bánya forrás, Antal kút, ako aj „Szép leány forrás“. Z prameňov „Antal kút“, „Amália forrás“ a „Bánya forrás“ vykonal rozbor v roku 1895 lekár budapeštianskeho chemického laboratória Mátray Gábor. V nich nachádzal, hlavne v prameni „Bánya forrás“, vysoký obsah síranu železitého. Tieto pramene s vysokým obsahom železa a ich liečivé účinky boli už oddávna známe blízkym i vzdialeným obyvateľom, ktorí si pravidelne každú nedeľu vychutnávali krásu prírody a ozdravné pôsobenie vody. Obsahovala aj mangán, kalcium, magnézium, chlór a iné minerálne látky. Bola odporúčaná na liečenie anémie, respiračných ťažkostí, pohybového aparátu, kardiovaskulárnych chorôb, ako aj liečenie ženských ochorení.
Pohrebné podporné združenie (PPS) v Betliari v archívnych dokumentoch
Napísal(a) Štátny archív
V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1938 okrem iného písalo:
8. mája toho roku oslávilo Pohrebné podporné sdruženie na Slovensku so sídlom v Betliari 10. výročie svojho založenia. V rámci tejto oslavy usporiadali sdružené spolky v Betliari 7. mája spomienkový večierok na tragickú smrť slovenského bohatiera Dra. Milana Rastislava Štefánika. Slávnostný prejav mal p. Eduard Filo, riaditeľ rožňavského gymnázia. Nasledovalo divadelné predstavenie Spolku divadelných ochotníkov v Betliari hra: Judáš, dráma zo svetovej vojny v 4 dejstvách s dohrou.
V nedeľu 8. mája hneď zavčas rána schádzali sa delegáti jednotlivých odbočiek, hostia z bližších i ďalších dedín a mestečiek a členstvo PPS v Betliari. Sama obec mala vzhľad dobrý, lebo obyvateľstvo na čele so starostom obce bolo si vedomé dôležitosti i významu tejto oslavy. O 8. hodine odchádzali všetci zúčastnení do kostolov, kde boli prítomní na slávnostných Službách Božích. O pol desiatej hodine začala na školskom dvore vlastná slávnosť, ktorú otvoril Spevokol zaspievaním piesne: Bože pod tvým slávnym nebem stojím. Po nej čestný predseda spolku br. Ján Macko otvára slávnosť predslovom. Jeho príhovor dokončený bol básničkou A. Rusňáka: Negáň od Svetozára Hurbana Vajanského.
Vitaj Žofka v novom roku 2021 na Gemeri a cíť sa dobre medzi nami!
Napísal(a) mg-od
Prvého januára 2021 prišlo na svet prvé dieťa aj v Gemeri. Dozvedeli sme sa to od komunikačného manažéra siete nemocníc Svet zdravia Tomáša Kráľa. Z jeho stručnej informácie sme sa dozvedeli, že prvým novorodencom, ktorého privítali v rimavskosobotskej nemocnici Svet zdravia je dievčatko, ktorému dali meno Žofia. Narodila sa 1. januára 2021 o 3:25 h.
Dievčatko sa narodilo mamičke Nikolete z Rimavskej Soboty s váhou 3 160 gramov a dĺžkou 50 cm.
Ako aj na pripojenej fotografii vidieť, obom prišlo popriať veľa zdravia vedenie nemocnice, ku ktorému sa pripojila aj vedúca sestra pediatrického oddelenia. Pri tejto príležitosti bol darovaný novej Gemerčanke plyšový medvedík.
Druhou nemocnicou spomínanej siete na Gemeri je rožňavská nemocnica. Zatiaľ o prvom jej tohtoročnom novorodencovi nevieme nič. Ale hneď ako sa o prvom tohtoročnom prírastku v tejto nemocnici niečo dozvieme, budeme vás o tom včas informovať.
Občania Čierneho Potoka vzdávali hold a vďaku svojim osloboditeľom
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 24.12.2020 obec Čierny Potok si v tme a tichosti spomínala na oslobodenie spred 76 rokov, kedy vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili obec od fašizmu.
Stalo sa tak v decembri 1944 v dopoludňajších hodinách a obyvatelia v tom čase tomu nechceli ani veriť. Veď ešte deň predtým museli kopať zákopy na príkaz Nemcov proti postupujúcej Červenej armáde a v jej zväzkoch aj rumunských vojakov.
Sloboda prišla od severozápadu od Husinej, cez samotu Kotlina a od Gemerčeka od osady Úsvit. Práve zo smeru, keď maďarskí fašisti odvliekli z osád Gemerček, Úsvit, Kaparovo, Hodoš a Durenda 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau.
Z nich bolo 12 popravených v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli popravení aj slovenskí generáli Rudolf Viest, Štefan Jurech, Ján Golian a Augustín Malár.
Aladár Wahlner – významná, ale málo známa osobnosť Betliara
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
V roku 2021 uplynie okrúhlych 160 rokov od narodenia významného, ale pomerne málo známeho Betliarčana, ktorý sa celý svoj život venoval problematike baníctva. Toto odvetvie ľudskej činnosti je, z viacerých aspektov, okoliu Betliara veľmi blízke.
Aladár Wahlner sa narodil 1. februára 1861 v Betliari. Jeho rodičmi bol Karol Wahlner a Julianna Ščavinská (Wahlner Károly a Csavinszky Julianna). Podľa záznamu o narodení a krste farnosti Veľká Poloma (dnes Gemerská Poloma) bol pokrstený ako Aladar Robert Victor Wahlner. Strednú školu skončil v Rožňave, právnickú akadémiu v rokoch 1879 – 1883 absolvoval v Košiciach a odborné vzdelanie v banských vedách absolvoval a ukončil v rokoch 1883 – 1886 v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdií nastúpil do zamestnania k štátnej správe banského práva ako praktický koncipient na úrade banského kapitanátu v Oravici (dnes Oraviţa, Rumunsko), kde 12. októbra 1886 zložil sľub. V roku 1887 bol menovaný za banského porotcu a v roku 1889 za banského komisára.
Viac...
Nový rok 2021 začala skupina Massriot novým videoklipom Bude to fajn
Napísal(a) B. Benőová
Nový zvuk, nový štýl, nové nástroje, toto všetko je ingredienciami pridanými do nového videoklipu skupiny Massriot – Bude To Fajn, v ktorom je obsiahnuté obrovské posolstvo a to z neho robí dokonalú harmóniu hudobných chutí pre uši širokého spektra poslucháčov, nie iba rockerov. Rockeri v skladbe Bude To Fajn výrazne zjemnili svoj doterajší rockový štýl, vo svojej hudbe využívajú iné, v rockovej hudbe nie až také tradičné nástroje, ako napríklad banjo, či husle, na ktoré hrá hudobný virtuóz a multiinštrumentalista z multižánrovej cimbalovky SilBand, Gabriel Silvay. Zo sviežosti a jedinečnosti ich hudby to ale neubralo. Nová zmes rocku, indie folku s jemnou príchuťou country na jedinečnosti naopak pridáva. To celé podčiarkuje profesionálny tanečný výkon Sophie Hurákovej, ktorá účinkovala už vo viacerých úspešných hudobno-tanečných projektoch.
„Je to niečo úplne nové,“ vyjadril sa Robo Šimko, „pre nás to znamenalo aj kus odvahy, takto výrazne zmeniť štýl, keďže sme sa stále motali okolo rockovej hudby, aj keď viacero singlov boli práve balady.
Až zvony ohlásia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite na všetky starosti a prežite ich v šťastí a radosti.
Napísal(a) Ondrej Doboš
* Hoc sú sviatky na blate, svetielka sú zažaté. Aspoň nemáme cencúle na nose, prajeme Vám šťastné a veselé Vianoce.
* Na stromčeku sviečka svieti, pokoj, šťastie nech k vám letí. A keď rozžiaria sa vaše tváre, by hojnosti ste mali stále.
* Radostné Vianoce, šťastný Nový rok, Božie požehnanie na každý krok, do duše milosti, do srdca radosti, do práce zdravíčka a na stôl chlebíčka.
* Vezmi dnes sviečku do dlaní, zašepkaj tisíc želaní, pozri sa hore do neba, svieti tam hviezda pre Teba, v svetle svet sa ligoce... želám Vám šťastné Vianoce.
Betlehemské svetlo nesie aj tohto roku posolstvo pokoja, lásky, mieru, jednoty
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo skauti priniesli na Slovensko v roku 2020 už po tridsiatyprvýkrát netradične, vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s koronavírusom.
Odpaľovanie Betlehemského svetla prebiehalo so zreteľom na všetky aktuálne platné bezpečnostné a hygienické opatrenia, vždy so snahou o bezkontaktnosť a bez zhromaždenia. Jedným z mnohých cieľov betlehemského plamienka je spájať ľudí a prinášať nádej. Musíme veriť, že nádej nám na Vianoce prinesie presne to, čo potrebujeme všetci – pokoj – a bude akýmsi svetlom na konci tunela v aktuálnej situácii.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa stotožnili s touto myšlienkou a v tomto roku už siedmykrát šírili plamienkom nádej a pokoj vo svojom okolí všetkým ľuďom.
Vo štvrtok 17. 12. 2020 jelšavskí dobrovoľní hasiči prebrali Betlehemské svetlo v Plešivci od pána Lászlóa Boholya – skauta z Rimavskej Soboty a doniesli ho do Jelšavy.
V piatok 18. 12. 2020 si ho na Mestský úrad v Jelšave mohli prísť prevziať obyvatelia nášho mestečka, odpálili sme svetielko aj pri soche sv. Floriána, patróna hasičov a odovzdali sme ho aj pani Mgr. Margite Mladšej z Revúckej Lehoty, ktorá toto s láskou odovzdávala v obci ďalším.
V REVÚCEJ SA TO PODARILO! MIKULÁŠ PRIFRČAL ZAS!
Napísal(a) J. Genčanský
Azda si niekto pomyslí, že to je predsa na začiatku decembra celkom prirodzená samozrejmosť, ibaže to by sa veľmi mýlil. V tomto roku sme vídavali skôr pracovníkov z Hygieny, ako dlhoročné tradičné podujatia. Všetko v tom veľkom svete je dnes totiž akési zamotané a postavené z nôh na hlavu! Vari by tým dospelým pomohlo aspoň trochu detského rozumu či rozprávkového nadhľadu...
Ale Mikuláš v Revúcej piateho decembra naozaj bol, a to je pre naše deti dôležité. A čo je dobré pre deti, to je dobré aj pre nás!
Neodmysliteľná decembrová postavička prifrčala do mesta pod Kohútom celkom moderne – čertovskou rýchlosťou na čertovsky dobrom aute. Pekelne červený kabriolet zdobil na sedadle bodygarda Anjel strážny a s volantom musel za trest krútiť Pekelník. Dobrácky starý ujo Mikuláš zo zadného sedadla zdravil zvedavé davy Revúčanov, schovaných v predpísanom bezpečí svojich domovov – v oknách aj na balkónoch. Cestoval podľa grafikonu riadne schváleného na tých najvyšších miestach, aby neobišiel ani jedno dobré decko...
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.