Gemer (2432)
Podradené kategórie
Rožňavská nemocnica preventívne uskutočnila testy na COVID-19. Piati zamestnanci sú pozitívni
Napísal(a) MG od
Vo štvrtkovom večernom spravodajstve televízií na Slovensku sme sa mohli dozvedieť, že piati zamestnanci rožňavskej nemocnice Svet zdravia boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom. Boli sme z toho najviac prekvapení nielen diváci na hornom Gemeri, ale všetci, ktorí máme aký-taký vzťah ku Gemeru vôbec. Nepotešilo nás ani potvrdenie hovorcu siete Svet zdravia Tomáša Kráľa, ktoré poskytol pre slovenskú tlačovú agentúru 16. apríla 2020. Z nej sme sa mohli ďalej dozvedieť, že „Rožňavská nemocnica proaktívne testuje svojich zdravotníckych pracovníkov na nový koronavírus. Z celkového počtu 28 otestovaných zdravotníkov oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) bol potvrdený koronavírus u piatich z nich... Ďalších 21 zdravotníkov malo negatívne výsledky, na výsledky dvoch ešte nemocnica čaká.
GOSKA ZA ZATVORENÝMI DVERAMI (že sa nevídame, neznamená, že tu pre vás nie sme)
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pomáha spríjemniť dlhé chvíle všetkým, najmä škôlkarom, školákom, ich rodičom a starým rodičom, ktorí rešpektujúc opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR týkajúce sa zabránenia šíreniu nového koronavírusu ostávajú v pohodlí svojich domovov. „Uvedomujem si náročnosť súčasného obdobia, najmä psychickú záťaž, tak na dospelých ako aj na deti. Taktiež si uvedomujem, že čoraz viac nám chýbajú sociálne kontakty a zmysluplné tvorivé činnosti, ktoré prinášajú radosť a uspokojenie. Naša inštitúcia promptne na túto novú situáciu zareagovala. „GOS-ka online“ je leitmotívom našej aktuálnej kultúrnej ponuky, ktorú prostredníctvom nášho webového portálu a sociálnych sietí ponúkame širokej verejnosti. Ako úplnú samozrejmosť vnímam šitie ochranných rúšok na tvár, keďže textilná dielňa Domu tradičnej kultúry Gemera je na to priam stvorená. Tak po stránke technického a materiálneho vybavenia, ako aj personálneho obsadenia,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (4)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
V príspevkoch k 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, pokračujeme už štvrtým pokračovaním. Tentoraz sa naši návštevníci budú môcť oboznámiť najmä s fotografiami, ktoré vznikali v prvých rokoch po objavení. Na úvod ich preto doplníme textom, ktorý sme čerpali z časopisu Krásy Slovenska č. 5 z roku 1970, kde nás inšpiroval článok Dr. Jozefa Jakála pod názvom Vznik a geomorfológia Dobšinskej ľadovej jaskyne, napísaný k stému výročiu objavenia jaskyne. Výstižne dopĺňa fotografie, ktoré obsahuje prvá časť nášho prípevku, ktorý našim návštevníkom poskytli jeho vyššie spomínaní autori. Zo spomínaného príspevku Jozefa Jakála sme vybrali niekoľko častí, ktoré vám predkladáme.
Rimavskosobotská nemocnica má mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19
Napísal(a) J. Fedáková
Pred rimavskosobotskou nemocnicou je od 9. apríla 2020 v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote zriadené mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19. Zdravotníci rimavskosobotskej nemocnice realizujú výtery z hrdla a nosa indikovaným pacientom, ktorých na otestovanie určí RÚVZ. Testovanie bude zatiaľ prebiehať v režime trikrát týždenne, a to v pondelky, stredy a piatky. Dnes zdravotníci mobilne otestovali prvých šiestich pacientov.
Nemocnica dosiaľ ošetrila či hospitalizovala 28 pacientov s podozrením na koronavírus. U 25 pacientov výsledky testov ochorenie nepotvrdili a u troch sa na výsledky čaká. U jedného pacienta bol prvý test pozitívny, no pri opakovanom testovaní sa pozitivita výsledku nepotvrdila a evidujeme ho ako falošne pozitívny výsledok.
O aktuálnej situácii s koronavírusom v rožňavskej nemocnici
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnice siete Svet zdravia, vrátane rožňavskej nemocnice, po vyhlásení núdzového stavu pre lôžkové zdravotnícke zariadenia aktivovali svoje pandemické plány a reprofilizovali vybrané časti lôžkových oddelení na COVID oddelenia.
„Ide o takzvané červené zóny lôžkových častí oddelení, ktoré slúžia na hospitalizáciu pacienta s podozrením na koronavírus. Pacient je v tejto izolovanej časti oddelenia hospitalizovaný do okamihu finálneho výsledku testovania. Keďže naše všeobecné nemocnice sa stále musia postarať aj o neinfekčných pacientov, napríklad po cievnej mozgovej príhode či úraze, v maximálne možnej miere ich musíme oddeliť od rizikových pacientov,“ vysvetľuje medicínsky riaditeľ siete nemocníc a siete polikliník ProCare Svet zdravia Róbert Hill.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (3)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov, ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne. V roku 1877 na skalnej stene nad vchodom do jaskyne osadili pamätnú tabuľu s menami objaviteľov. V roku 1878 vybudovali od hotela ku vchodu do jaskyne chodník, pričom dbali na ochranu rastlinstva v okolí, zveľadili územie, a tak vznikol horský park. V roku 1881 začali práce na osvetlení jaskyne elektrickou energiou. Prvý raz sa tak stalo 24. júna 1881, ale iba pokusne. Od roku 1882 používali na osvetľovanie Bunsenove lampy. Na
Celý rok 2020 sa nesie v znamení 75. výročia víťazstva nad fašizmom. K dátumu 27. január 1945, keď bola na našom Gemeri oslobodená obec Muráň, to mal najbližšie Ing. ĽUBOMÍR ĎURČÍK, ktorý sa narodil 6. februára. Po ňom pred 75 rokmi o 5 dní neskôr (11. februára) v Muráni prišiel na svet pán JÁN LAURENČÍK a z terajších Muránčanov ešte ďalší piati: v máji MÁRIA TKÁČIKOVÁ (v Muráni) a MILAN LABOŠ (v Muránskej Lehote), v októbri MONIKA LAURENČÍKOVÁ (v Sirku), v novembri FRANTIŠKA PARAČKOVÁ (v Liptovskej Tepličke) a JÁN HAŠŠO (v Čičmanoch). Ing. Ľubomír Ďurčík sa do povedomia najmä staršej generácie zapísal azda najvýraznejšie. Ako poľnohospodársky inžinier mal ,,pod palcom“ živočíšnu výrobu na hospodárskom dvore v Muráni 43 rokov. Kolektív pracovníkov si odborne zdatného šéfa s ľudským prístupom veľmi rýchlo obľúbil a kvôli bohatým praktickým skúsenostiam sa tešil ich úcte a rešpektu.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (2)
Napísal(a) O a M Rozložníkovcí
Príbeh jaskyne sa začal, keď...
Pravda o dátume objavenia svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla, spolu s ich predákom Jánom Liptákom.
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota začala po dopyte pacientov poskytovať psychologické služby cez telefón
Napísal(a) J. Fedáková
Súčasná nepriaznivá situácia v šírení sa koronavírusu po celom svete zaberá mnoho miesta nielen v médiách na Slovensku. Prejavila sa aj v širokej pomoci ľudí navzájom v boji proti tejto nebezpečnej chorobe. Mnoho ľudí osobne čelí zdravotným i pracovným problémom a tak viacerí z nich sa obracajú i na odborníkom, ktorí sú pripravení pomôcť im po akejkoľvek stránke. Pani Janka Fedáková, komunikačný špecialista, nám poslala krátku informáciu o teraz najviac sledovnej službe pre pacientov s novou diagnózou, ale i ostatným, ktorí o tejto odbornej službe možu požiadať: "Ambulancia klinickej psychológie Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota začala po dopyte pacientov poskytovať psychologické služby cez telefón. Od 7.00 do 16.00 hod. počas pracovných dní je pacientom na telefonickej linke 047/56 166 12 k dispozícii klinický psychológ. Psychoterapiu cez telefón poskytne všetkým, ktorí v náročných časoch pandémie potrebujú pomoc.
Medaila 75. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne zdobí aj hruď 92-ročného veterána Artúra Szobonyu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 3. marca 2020 delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pod vedením tretej tajomníčky pani Mariji Vershinnovej a jej asistentky Olinky Borodnevovej, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, v obradnej sieni Mestského úradu v Tornali za prítomnosti primátorky mesta Mgr. Anny Szögedi, predsedu ZO SZPB maršála R. J. Malinovského v Tornali PaedDr. Mariana Zelinu, a syna oceňovaného Tibora a dcérky Vierky, odovzdali pamätnú medailu k 75. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, ktorú udelil prezident Ruskej federácie Artúrovi Szobonyovi, rozviedčikovi a spojke partizánskej brigády Rákoczi pod velením majora Kozlova. Pôvodný zámer odovzdania medaily pred pamätníkom vojakom Červenej armády a v jej rámci aj rumunským vojakom padlým pri oslobodzovaní mesta Tornale, pre nepriaznivé počasie bol realizovaný v obradnej sieni mestského úradu.
Viac...
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (1)
Napísal(a) Ondrej a Mikuláš Rozložník
Uplynie 150 rokov od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla spolu s ich predákom Jánom Liptákom dňa 15. júna roku 1870. V tomto roku si tak pripomenieme 150. výročie od udalosti, keď do týchto podzemných priestorov vstúpil prvý človek.
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne.
Nemocnice Svet zdravia na Gemeri hľadajú pre pandémiu koronavírusu medzi študentmi lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov dobrovoľníkov
Napísal(a) Jana Fedáková
Sieť nemocníc Svet zdravia vrátane rimavskosobotskej a rožňavskej nemocnice na Gemeri hľadajú pre pandémiu koronavírusu medzi študentmi lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov dobrovoľníkov na výpomoc. Pripojiť sa k tímu lekárov, sestier a ostatných zdravotných pracovníkov môžu na celkovo 18 pracoviskách po celom Slovensku. Registrovať sa medici môžu na webovej adrese www.procare.sk/dobrovolnici.
„Pre šíriacu sa nákazu COVID-19 očakávame aj zvýšené nároky na personálne kapacity jednotlivých nemocníc, preto by sme radi rozšírili tímy našich dobrovoľníkov z radov medikov. Už dnes na niektorých našich pracoviskách pôsobia študenti lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov a my sme im za ich pomoc v tomto náročnom období veľmi vďační.
Pamätná medaila aj pre 98-ročného odbojára Jozefa Špitáľa
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 navštívila delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka Marija Veršinina a jej asistentka Olina Borodneva, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a predseda redakčnej rady periodika ÚV SZPB Bojovník JUDr. Jozef Pupala – účastníka protifašistického odboja des. v. v. Jozefa Špitáľa v obci Veľké Teriakovce. Delegácia Veľvyslanectva RF v SR odovzdala J. Špitáľovi pamätnú medailu z príležitosti 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom, ktorú mu udelil prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Slávnostného odovzdania medaily vzhľadom k imobilite oslávenca sa v rodinnom dome vo Veľkých Teriakovciach zúčastnili jeho deti – dcéra Yvetka, synovia Jozef a Janko. Napriek krásnemu veku a zdravotného stavu sa ocenený snažil ruskej delegácii vykresliť svoju bojovú cestu.
Pred hlavným vchodom do rožňavskej nemocnice červený stan, kontroluje pacientom teplotu
Napísal(a) J. F.
Pre pacientov s podozrením na koronavírus Nemocnica Svet zdravia Rožňava zriadila samostatný vyhradený priestor. Ten sa nachádza v priestoroch infektologickej ambulancie na prízemí pavilónu C (budova polikliniky) so samostatným vstupom. Pracovisko je vizuálne označené.
Verejnosť môže do budovy rožňavskej nemocnice vstupovať len s rúškom či inou ochranou časti tváre, napríklad šatkou, ktorá zakrýva ústa a nos. Sprístupnený je momentálne len jeden vstup do nemocnice, a to hlavný vchod v pavilóne B.
V spolupráci so Slovenským Červeným krížom rožňavská nemocnica zriadila pred týmto vchodom stan pre triedenie pacientov.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.