Gemer (2414)
Podradené kategórie
Zomrel Ing. Marian Slavkay, člen „Gemerského baníckeho spolku“
Napísal(a) Gemerský banícky spolok
S hlbokým zármutkom oznamujeme najmä baníckym spolkom a všetkým, ktorí v baníctve a hutníctve pracovali, že dňa 27.11. 2019 zomrel po zákernej chorobe člen „Gemerského baníckeho spolku“ Ing. Marian Slavkay vo veku 85 rokov. Rozlúčime sa s ním v sobotu 30.11.2019 o 13.00 hod v Dome smútku v Rožňave.
Ing. Marian Slavkay ako 15-ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa u Rudných baní Kišovce - Švábovce. V rokoch 1951-1953 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. Na umiestenku nastúpil 6.7.1953 za revírnika v OKD Ostrava – Karvinské doly, na závod Peter Bezruč.
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (2)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Na webovej stránke Maj Gemer sme 23. novembra 2019 uverejnili prvú časť historického dokumentu Ing. Mikuláša Rozložníka pod názvom Z dejín baníckeho školstva v Rožňave. V uvedenom príspevku, ktorý sme rozdelili na dve časti sa autor zaoberá predovšetkým historickými predpokladmi k tomu, aby ešte za čias Rakúsko-Uhorska vzišla požiadavka prípravy kvalifikovaných baníkov, ktorí pracovali v našom regióne ako nekvalifikovaná pracovná sila. V dnešnom článku pokračujeme ďalšími cennými poznatkami, ktoré autor prvýkrát predkladá našej čitateľskej verejnosti školským rokom 1914-1915. Veríme, že aj keď banícka činnosť na našom Gemeri takmer zanikla, je čo o jej zdokonaľovaní sa v podobe výchovy mladého baníckeho dorastu cenné vedieť i v dnešných, pre utlmujúce sa baníctvo, neľahkých časoch.
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (1)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr po dlhú dobu s ťažbou železnej rudy.
Základnej škole udelili čestný názov po národovcovi Jankovi Jesenskom
Napísal(a) J. Pupala
Priznám sa, že s menom Jesenské som sa prvý raz zoznámil v apríli 1959, keď som prišiel do obce Čierny Potok, kde sa moji rodičia presťahovali z Pertoltice pod Ralskem v Čechách. Nevedel som, že ešte po 2. svetovej vojne sa vyššie spomínaná obec volala Feledince a bola dokonca okresným mestom. Vo svojej profesii po absolvovaní strednej a vysokej školy som chodil na prednášky aj na základné školy v Jesenskom. Čas plynul a na chvíľku zastal dňa 29.10.2019. Ráno som vstal a chystal som sa na lekársku prehliadku do Rimavskej Soboty, kde som mal byť na 10.00 hod. Prichystal som sa a pri kontrole vecí a odchode som otvoril obálku.
Čo sa vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?
Napísal(a) J. Pupala
Nedalo mi a pri dnešnom stretnutí s mladými ludmi vo veku do 30 rokov a študentov stredných škôl (a gymnázia) som im položil otázku: „Čo sa Vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?“ Študenti odpovedali: „Štátny sviatok, tak nejdeme do školy." Ďalší mladý pár odpovedal: „Pri demonštráciiach v Prahe strieľali komunisti do demonštrujúcich študentov a niekoľkých zastrelili!“. Na otázku koľkých a v ktorom roku, odpovedali, že niekoľkých a v roku 1989.
Keď pobadali na mojej tvári ironický úsmev, predložili otázku mne: „Nemáme pravdu?“
Obyvatelia obce Čierny Potok si pripomenuli 75. výročie zavlečenia svojich spoluobčanov do koncentráku
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Obyvatelia obce Čierny Potok a okolitých obcí na Gemeri si dňa 8.11.2019 pripomenuli 75. výročie zavlečenia pätnástich obyvateľov obce a priľahlých osád maďarskými fašistami do koncentračného tábora. Bolo to takto: Dňa 4.11.1944 v skorých ranných hodinách soldateska „honvédskych vitézov“ pod vedením hodejovského notára prečesávala osady, kde bývali Slováci. Na ktorého ukázal pán notár, toho hneď odviedli. Razie sa uskutočnili v rovnaký čas.
Z Gemerčeka odvliekli Matúša Bechera, jeho príbuzných z osady Úsvit: Juraja Bechera staršieho a Juraja Bechera mladšieho. Z osady Gortva-Hajnáčka Pavla Kulicha, z osady Kôprovo-Hodejov Pavla Gondáša, Ondreja Ostrihoňa,
Pani Helenka Beňová, rod. Mauerová, sa narodila v období druhej svetovej vojny, presnejšie mesiac po vypuknutí SNP (1944). Má dvoch starších súrodencov – sestru Blaženku Fabovú a brata Milana Mauera. Mladší brat Ľubomír zomrel pomerne mladý. Helenka je po mame Júlii, rod. Spišákovej, Muránčanka, a jej otec, Robert Mauer pochádzal z Kokavy. Od detstva som ju vnímala ako svoju príbuznú, veď naši starí rodičia (Ján a Katka Spišákovci) boli súrodenci a spolu s bratom Štefanom vyrastali v malebnom Pastovníku. Tam zostal bývať iba on s manželkou Máriou (rodenou Vrabcovou), ale brat Ján (starký Helenky) sa usadil na nižnom konci s manželkou Karolínou (Vrbjarovou od Vendeľa) „u Čoríka“ a sestra Katka s manželom Jánom Sojákom na vyšnom konci (v Prídeľu).
Neočakávané udalosti stredajšieho tragického večera v Revúcej prinášajú množstvo klamlivých správ a obvinení, ktoré pomáhajú manipulovať verejnú mienku
Napísal(a) MsÚ Revúca
Dňa 13.11.2019 o 14:00 hod. bol vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity pre územie mesta Revúca na vodnom toku Muráň. Monitorovanie aktuálnej situácie vodných tokov v rámci celého územia mesta prebiehalo už v skorých ranných hodinách, a to v súčinnosti so správcom povodia Slanej a Hasičským a záchranným zborom Revúca.
Na miestach (vrátane útulku), ktoré si vyžadovali záchranu, pracovali zamestnanci MsÚ v súčinnosti s Hasičským a záchranným zborom Revúca a Rimavská Sobota, dobrovoľnými hasičmi z Jelšavy a príslušníkmi OR PZ Revúca, pričom koordinácia záchranných prác zo strany mesta bola zabezpečená koordinátorom krízového štábu. Zamestnanci mesta, ktorí vykonávali opatrenia postupovali v zmysle odporúčaného postupu obcí pri povodniach a v zmysle zákona o ochrane pred povodňami.
Pripomenuli sme si Deň vojnových veteránov
Napísal(a) Katarína Kvetková
Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu.
Pred 101 rokmi, 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte vstúpila na západnom fronte do platnosti dohoda o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami. Po štyroch rokoch, troch mesiacoch a trinástich dňoch sa skončila najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Zapojilo sa do nej 38 štátov zo všetkých obývaných kontinentov. Do zbrane bolo zmobilizovaných 115 miliónov mužov, z ktorých 10 miliónov zahynulo. Ďalším 20 miliónom zostali trvalé následky v podobe zmrzačenia, psychických porúch a iných zdravotných problémov. Medzi civilným obyvateľstvom si konflikt z rokov 1914 – 1918 vyžiadal sedem miliónov obetí. Zo slovenských vojakov mobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády padlo až 69 700. Pre malý národ to bola obrovská tragédia.
Dedinka Drienčany opäť rozdávala zlaté podkovy, zlaté perá i zlaté vlasy
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Dedinka Drienčany na chvíľku opäť ožila aj tento rok slovenskými rozprávkami. V dňoch 23. a 24. októbra 2019 sa tam konal už XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súčasťou obidvoch dní bola aj spomienka venovaná spisovateľovi Jonatanovi Dobroslavovi Čipkovi, ktorého 200-té výročie narodenia si tento rok pripomíname, a ktorý podobne ako Pavol Dobšinský žil a pôsobil ako farár v obci Drienčany. Po ukončení spomienkového pásma, súťaž oficiálne otvorili starosta obce Drienčany Peter Švoňava a riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Darina Kišáková. Regionálneho kola sa zúčastnilo 31 súťažiacich z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Súťažili v troch kategóriách, pričom výsledky regionálneho kola sú nasledovné:
Viac...
Aj samospráva Revúcej sa zaujíma o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov
Napísal(a) BBSK, odd.
Zahraniční experti zo Svetovej banky a Európskej komisie sa počas uplynulého týždňa stretli so zástupcami obcí a miest z menej rozvinutých regiónov Banskobystrického kraja. V rámci iniciatívy Catching-up Regions (Dobiehajúcich regiónov) sa zaujímali o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov. Experti okrem Revúcej zavítali aj do okolia Rimavskej Soboty a Veľkého Krtíša. Cieľom stretnutí bolo vytypovať obce a vytvoriť mikroregión, v ktorom by si obce vzájomne pomáhali v oblasti služieb pre seniorov. Malé samosprávy často nemajú kapacitu ani finančné prostriedky zabezpečovať pre svojich obyvateľov tieto služby samostatne.
„Z niektorých okresov nášho kraja mladí ľudia odchádzajú za prácou preč a obyvateľstvo nám starne. O pár rokov reálne hrozí, že sa o seniorov nebude mať kto postarať.
Výstavu Bjørnstjerne Bjørnson – Hviezda zo severu otvorili v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Katarína Kvetková
V utorok popoludní 15. októbra 2019 sa v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej konala vernisáž výstavy Bjørnstjerne Bjørnson – Hviezda zo severu, ktorú otvorili nórsky veľvyslanec na Slovensku Terje Theodor Nervik, veľvyslanec s osobitným poslaním pre granty Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho a Švajčiarskeho finančného mechanizmu a bývalý slovenský veľvyslanec v Nórsku František Kašický a primátor mesta Július Buchta. Vzácnych hostí na pôde mesta privítal Július Buchta, neskôr po krátkom stretnutí a rozhovoroch v kancelárii primátora ich kroky smerovali k historickej budove Prvého slovenského gymnázia.
Mestské lesy Jelšava oslavovali štvrťstoročnicu
Napísal(a) O. Dúdorová
Od vzniku spoločnosti Mestské lesy Jelšava, s. r. o., ktorá sa svojou činnosťou zameriava na lesníctvo, ťažbu dreva a piliarsku výrobu, uplynulo už 25 rokov. Štvrťstoročnicu si pripomenuli 10. a 11. októbra 2019.
Oslavy začali vo štvrtok slávnostnou recepciou pre pozvaných hostí. V kaštieli Coburgovcov v Jelšave bol v piatok pre širokú verejnosť pripravený pestrý program pod názvom Cesta lesmi. Oslávenci sa pochválili novou a výkonnou technikou, ale zároveň pripomenuli, že stále sú v náročnom lesnom teréne neoceniteľnými pomocníkmi ťažné kone. Svoje miesto tu mala lesná pedagogika, poľovníci, edukácia o ekologickom správaní.
TIC Revúca patrí medzi najobľúbenejšie TIC Slovenska
Napísal(a) Mgr. Patrícia Šefranová
Asociácia informačných centier Slovenska, vydavateľstvo Kam po Česku, infoT.I.C. a webový portál www.kamposlovensku.sk počas leta 2019 realizovali anketu Informačné centrum roka 2019. Určite ste postrehli, že anketa prebiehala formou hlasovania na webovom portáli www.kamposlovensku.sk počas letných mesiacov od 21.6. do 31.8. 2019. Pomocou ankety sa vytvoril priestor pre propagáciu a zviditeľnenie jednotlivých informačných centier Slovenska, ale slúžil aj návštevníkom na šírenie povedomia o službách infocentier. Celkovo sa zapojilo 2713 platných hlasujúcich, ktorí rozhodli o najpopulárnejších informačných centrách v jednotlivých regiónoch Slovenska nasledovne:

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-