Gemer (2414)
Podradené kategórie
Koncom školského roka, v máji, som sa rozhodol, ako mnohí, počas leta cestovať. Avšak na rozdiel od väčšiny ľudí, som si vytvoril plán siedmich jázd po Gemeri. Celkovo išlo o desiatky obcí, z ktorých každá má svoje zaujímavosti. Ako však zdokumentovať toľké množstvo obcí? Túto otázku som si položil a vzápätí som si aj odpovedal. Čo je v 99 % týchto dedín a miest? Predsa kostol.
Prečo práve Gemer? Je to región, určite jeden z najkrajších, no napriek tomu väčšina Slovákov ani nevie, že nejaký Gemer existuje. Verím, že touto cestou sa región priblíži aspoň niekomu, aj keby to mal byť čo i len jeden človek, tak úloha bude splnená.
Upršaná, ale spokojná Jazda sv. Huberta v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
,,Zver nielen loviť, ale hlavne chrániť, chovať a pochopiť jej význam v prírode“ – to je odkaz legendy o svätom Hubertovi, ktorý si účastníci týchto jesenných slávností každoročne pripomínajú.
V sobotu 5. októbra 2019 bolo centrum Revúcej slávnostne vyzdobené a plné ľudí a koní... Dvadsiaty ročník Jazdy svätého Huberta a 7. ročník regionálnych poľovnícko-rybársko-včelárskych slávností dostal zásluhou nevyspytateľného počasia novú, poeticko-dažďovú podobu.
Rožňavská nemocnica slávnostne otvorila nové ambulantné FRO
Napísal(a) J. Fedáková
Pacienti po úrazoch, s ochoreniami pohybovej či nervovej sústavy, či športovci dostanú v Nemocnici Svet zdravia Rožňava nové služby v novom prostredí. Rožňavská nemocnica totiž posledné týždne rekonštruovala svoje priestory, nakupovala nové medicínske prístroje a dňa 4.10.2019 slávnostne otvorila úplne novú ambulantnú časť fyziatricko-rehabilitačného oddelenia. Urobila tak za účasti dvoch špeciálnych hostiek, rodáčiek z Rožňavy - speváčky Karmen Pál-Baláž a deväťnásobnej víťazky Paralympijských hier, zjazdovej lyžiarky Henriety Farkašovej.
„Fyziatricko-rehabilitačné oddelenia považujeme z pohľadu komplexity nemocnice za dôležitú súčasť pracoviska.
Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 135. výročie: Ocenila zamestnancov, ktorí v nej pracujú už desiatky rokov
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnica v Rimavskej Sobote, ktorá patrí do siete Svet zdravia, oslavuje svoje 135. narodeniny. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Svoje 135. výročie si minulý týždeň slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti ocenila 13 výnimočných zamestnancov, ktorí sú jej verní už desiatky rokov. Zároveň si uctila aj 20 bývalých zamestnancov, ktorí dlhé roky pôsobili na vedúcich pozíciách a prispeli k rozvoju nemocnice.
„Chcel by som zaželať rimavskosobotskej nemocnici a všetkým jej zamestnancom veľa vytrvalosti, veľa zápalu pre službu pacientovi a veľa možností, ako rozvíjať medicínu. Taktiež jej prajem, aby jej vyšli všetky sny, aby tie sny boli odvážne a veľké a nebála sa ich napĺňať.
V Rožňave si pripomenuli sté výročie plynovej služby a chemického vojska
Napísal(a) J. Pupala
V prvej svetovej vojne bol na bojiskách po prvý raz proti nepriateľským vojiskám hromadne nasadený smrtiací plyn. Niektoré „plyny“ nesú názov podľa miest ich použitia, napr. Yperit. Je zaujímavé, že po skončení vojny a rozpade rakúsko-uhorskej monarchie bola na jar v roku 1919 (už po vyhlásení ČSR) založená vo vojsku špeciálna jednotka „PLYNOVÁ SLUŽBA“. Muži, ktorí slúžili v ČSĽA, dobre poznajú „protichemické prostriedky“, medzi vojakmi známe výstrojné súčasti ako „atombordel“. Na podrobnosti sa nechcem zamerať, ale chcem zdôrazniť, že v našom regióne Gemera máme v Rožňave silnú vojenskú posádku dvoch útvarov. Jedným z nich je aj „Gemersko-malohontský prápor RADIAČNEJ, CHEMICKEJ, BIOLOGICKEJ OCHRANY (ďalej len RCHBO).
Za starostku obce Rakovnica po prvýkrát v histórii zvolili ženu
Napísal(a) MG od
Ing. Radoslavu Uhrinovú zvolili v septembrových voľbách 2019 za novú starostku obce Rakovnica. Stalo sa to na základe rozhodnutia predsedu NR SR č. 128/2019 Z. z. zo dňa 13. mája 2019, ktorý vyhlásil nové voľby do orgánov samosprávy obcí na deň 21.9.2019. Informuje o tom aj portál statistic.sk. V ňom sa ďalej uvádza, že volieb na uvoľnené miesto starostu v tejto obci sa v spomínanú septembrovú sobotu zúčastnilo 67,92 % voličov, ktorí rozdelili svoje hlasy pre 4 kandidátov na starostu obce takto: Ing. Radoslava Uhrinová (NEKA) 165 hlasov – zvolená. 2. Ondrej Doboš (NEKA) 161 hlasov. 3. Igor Čižmár (Smer – SD) 16 hlasov, 4. Ján Franciška (SNS) 15 hlasov. Doterajším zastupujúcim starostom bol Ondrej Doboš. Na oficiálnej stránke obce Rakovnica sme sa dozvedeli, že teraz zvolená starostka Ing. Radoslava Uhrinová má 32 rokov.
Denne čerstvé spravodajstvo a viac ako stotisíc návštevníkov a stálych priaznivcov spravodajstva z horného a stredného Gemera. Aj taký je výsledok dlhoročnej novinárskej práce žurnalistu z Gemera a zakladateľa obľúbenej a vyhľadávanej stránky MAJ GEMER RSDr. Ondreja Doboša. So skúsenosťami jeho dennej tvorby z pozície webového editora sa podelil aj na spoločnom pracovnom stretnutí s primátorom mesta Revúca Ing. Júliusom Buchtom a redakciou Revúckych listov.
Poslanie regionovín „Maj Gemer“ spočíva v rozširovaní informácií o spoločenskom, kultúrnom, či športovom dianí v regióne. Integruje ľudí zo Slovenska, ale aj Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytuje im tak náhľad do života v Gemeri.
Udalosť, ktorá sa odohrala 19. - 21. októbra 1944 na kóte, resp. kopci Hrb medzi obcami Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany, ožije prostredníctvom ukážky bojov, ktorú si budete môcť pozrieť na rovnakom mieste v sobotu 21. septembra 2019. Postará sa o to takmer stovka členov z viacerých klubov vojenskej histórie z celého Slovenska.
Píše sa október 1944 a nemecká SS divízia postupuje od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom, potlačiť Slovenské národné povstanie. V tom im však bránila kóta Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa. Na tomto polohou významnom a strategickom kopci si slovenská povstalecká armáda vybudovala obranné postavenie.
V Čiernom Potoku „DO ROKA A DO DŇA“ usporiadali II. ročník záhradkárskej výstavy
Napísal(a) JUDr.Jozef Pupala
V Čiernom Potoku, v malej obci v okrese Rimavská Sobota, v kultúrnom dome (bývalej jubilejnej škole) miestna organizácia SZZ usporiadala dňa 14.9.2018 prvý raz výstavu zeleniny, ovocia, kvetín a ručných a remeselníckych prác tamojších občanov. Nakoľko mala výstava veľmi dobrý ohlas medzi obyvateľmi, ale aj čitateľmi stránky „MAJ GEMER“, kde uvedenú výstavu si k dnešnému dňu pozrelo 2.641 čitateľov, zahradkári v obci v spolupráci so starostkou obce pani Svetlanou Šufliarskou-Zauškovou pripravili na 14.9.2019 druhý ročník tejto výstavy s názvom „PLODY NAŠEJ ZEME A ŠIKOVNÝCH RÚK“. Je treba podotknúť, že výstavu začali inštalovať už v piatok 13.9.2019, kedy do 17.00 hodiny mohol každý záujemca priniesť do kultúrneho domu svoje produkty zeleniny, ovocia, kvetín, ručných a remeselníckych výrobkov.
Symbolický pohreb účastníka SNP z Vyšnej Slanej, ktorý pred 75 rokmi zahynul v Dachau
Napísal(a) PaedDr. Ivan Pajtaš a Ing. Ján Hric
Nevšedná udalosť sa uskutočnila v sobotu 7. septembra 2019 v gemerskej obci Vyšná Slaná. Na obecnom cintoríne sa uskutočnil symbolický pohreb nebohého Juraja Hrica, občana spomínanej obce, ktorý zahynul 5. apríla 1945 v koncentračnom tábore Dachau. Po 75 rokoch rodina uložila na urnové miesto hlinu zo spoločného hrobu v Dachau a pamätnú tabuľu tohto rodáka. Juraja zatkli fašisti ako účastníka SNP, ktorý ako 17-ročný sa zapojil do Povstania. Slávnostného obradu, ktorý viedla miestna farárka Karmen Želinská sa zúčastnili traja žijúci súrodenci nebohého, Ondrej Hric, Božena Bárthová a Elena Sentpéteryová a najbližšia rodina spolu so starostom obce Dušanom Galom a evanjelickým speváckym zborom z Vyšnej Slanej.
Viac...
Septembrové stretnutie primátora mesta Revúca s občanmi
Napísal(a) Mgr. Patricia Šefranová
„Žiadny zápas, žiadny boj, iba príjemný rozhovor“ – aj v tomto duchu sa nieslo šieste stretnutie Revúčanov s primátorom, ktoré sa tentokrát uskutočnilo 11. septembra 2019 v priestoroch Základnej školy Hviezdoslavova o 15:30 hod. Okrem stálej zostavy zástupcov mesta – primátor mesta Ing. Július Buchta, prednostka MsÚ Ing. Eva Kučeráková, náčelník MsP Jozef Gašpar, vedúca odd. regionálneho rozvoja Ing. Bibiana Jankóšiková, vedúca odd. životného prostredia a verejného poriadku Ing. Lenka Rekenová, sa stretnutia zúčastnil aj poslanec Mestského zastupiteľstva Jaroslav Vredík. Po úvodnom privítaní, primátor mesta prenechal priestor občanom na ich otázky, ale aj postrehy na zlepšenie kvality života v meste.
Vysoké plamene vatier a praskanie horiacich driev nás vracali do obdobia SNP
Napísal(a) MG od
Medzi významné výročia Slovenskej republiky v tomto roku patrí aj 75. výročie Slovenského národného povstania. Na celoštátnej úrovni sme ho oslávili 28. a 29. augusta v Banskej Bystrici. Denník Pavda o tejto slávnosti napísal: “K niekoľkým tisíckam zhromaždených účastníkov osláv prehovorili prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda vlády SR Peter Pellegrini a ďalší významní hostia, ktorí vzdali hold bojovníkom povstania." Viacerí boli odmenení významnými vojenskými, alebo štátnymi oceneniami. Medzi nimi bol aj zástupca nášho Gemera plukovník v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty, ako dnes už jediný príslušník, ktorý bojoval v II. svetovej vojne v radoch Červenej armády.
Unikátne podujatie v kaštieli Coburgovcov v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Predposledný prázdninový večer, v piatok 30. augusta 2019 sa v historických priestoroch kaštieľa Coburgovcov v Jelšave konalo nevšedné podujatie. Večer bol spojením rozprávania o klenotoch Gotickej cesty a koncertov lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov. Rozprava o príležitostiach a obnove pamiatok, ich využití a diskusiu o dobrovoľníctve predstavili členovia OZ Gotická cesta, David Raška a Peter Palgut. Večer pokračoval Hudobnou nocou u Coburgovcov, ktorej organizáciu podchytila Viera Kozárová pod vedením Mesta Jelšava. Práve pod záštitou a koordinovaním spomínanej Viery Kozárovej sa realizujú aj záchranné a rekonštrukčné práce v kaštieli, pričom s obnovou tejto vzácnej pamiatky pomáhajú aj nezamestnaní.
Druhý ročník podujatia Poklady Železníka prilákal ešte viac návštevníkov ako ten predchádzajúci
Napísal(a) Ladislav Bene
V sobotu, 24. augusta 2019 v Železníku usporiadalo občianske združenie Skryté Poklady Slovenska v spolupráci s obcou Sirk pokračovanie úspešného podujatia Poklady Železníka. Už od skorého popoludnia sa priestor okolo historického kina Stachanov zaplnil návštevníkmi. Od 14. hodiny sa mohli deti zahrať športové hry a boli pre nich pripravené aj tvorivé dielne. Svoju techniku prišli ukázať aj dobrovoľní hasiči zo Sirka a takisto OZ. Rákošská cächa prichystala deťom stánok s lesnými hádankami.
O hlad návštevníkov sa starali kuchárky z obce Sirk, ktoré pripravovali jedinečné sirkovské guľky. Taktiež bol pripravený lahodný guľáš a sladké dobroty či kvalitná káva.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-