Gemer (2414)
Podradené kategórie
Obyvatelia Rákoša si slávnostne pripomenuli sedemsté výročie prvej písomnej zmienky
Napísal(a) MG pb
Z bývalej gemerskej baníckej obce Rákoš, ktorá sa nachádza v okrese Revúca 11 km od Jelšavy, sme sa dozvedeli, že v dňoch 17. a 18. augusta t. r. sa v tejto obci uskutočnilo slávnostné podujatie. V spomínaných dňoch si obyvatelia Rákoša pripomenuli 700. výročie prvej písomnej zmienky. Oslavy, ktoré zorganizovala Obec Rákoš, sa uskutočnili po dva dni, keď v piatok bolo oceňovanie významných občanom a rodákov Rákoša. Účastníkom osláv sa tiež predstavila hudobná skupina Jazz Duo, po vystúpení ktorej bola slávnostná recepcia. V sobotu popoludní sa konali oslavy na Obecnom úrade. Domácich i hostí, medzi ktorými bol aj primátor Jelšavy Milan Kolesár, potešila svojím vystúpením folklórna skupina Spod Kohúta z Revúčky a Genšenky z Honiec. Po nich nasledovalo
Sedemsto rokov Slavošoviec - malej, ale známej gemerskej obce
Napísal(a) M. Sajenko
Ani sa nezdá ako rýchlo plynú roky, postupne, rok za rokom. Tak tomu bolo v mesiaci jún 2018, keď v dňoch 16. – 17. júna sme si v Slavošovciach pripomenuli sedemstoročnicu. Je to skoro, alebo opozdene?
Čas je neúprosný a človek - činiteľ slabý. Tieto slová zazneli ešte v roku 1970 pri oslavách slavošovského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského, kráľa slovenskej rozprávky, slovenského Homéra. To boli vtedy slová čestného občana Slavošoviec, boli vyslovené osobnosťou, akým bol zaslúžilý umelec, profesor a spisovateľ Ján Čajak, posledný nepriamy potomok Dobšinského.
Prečo tie slová pripomínam? Lebo boli ony tou duševnou a kultúrnou injekciou, dávajúcou zmysel týmto slávnostným dňom, ktoré prišli, aby v nás zakotvili úctu voči histórii, ktorá nám bola daná v 700-ročnom
Kaštieľny deň v Jelšave nás vráti do obdobia Koháryovcov a koháryovských prestavieb spred 255 rokov
Napísal(a) T. Strelková
Koháryovci patrili medzi významné šľachtické rody v Uhorsku. Zastávali dôležité vojenské a politické funkcie. Ich majetky sa nachádzali na území Slovenska, Maďarska a Rakúska. Zemepanské mesto Jelšava ako súčasť a centrum panstva Muráň patrilo tiež do ich vlastníctva. V staviteľskej činnosti nadviazali na renesančnú stavbu kaštieľa už značne zničenú a postupne od 18. storočia sa pustili do prestavby. Vlastníctvo panstva Muráň bolo Štefanovi Kohárymu panovníkom potvrdené donačnou listinou v roku 1701 hlavne za vojenské činy. Hontiansky hlavný župan gróf Mikuláš Koháry sa rozhodol pre nákladnú prestavbu kaštieľa na moderné barokové sídlo. Prestavbu nikdy nedokončil a nebola ani dostatočne stabilná. Po jeho predčasnej smrti majetky prevzali jeho bratia a ďalší potomkovia až do vymretia rodu po meči v roku 1826. Slúžil ako sídlo správy majetkov a obydlie koháryovských úradníkov a zamestnancov.
Slavošovský tunel z pohľadu banského geológa
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Slavošovský tunel, v ktorom nikdy neprešla železnica, pre ktorú bol budovaný v polovici minulého storočia, sa postupne dostáva do povedomia našej širokej verejnosti nielen na Gemeri, ale aj po celom Slovensku. Pričinila sa o to aj naša webstránka, ktorá o tomto technickom diele priniesla niekoľko zaujímavých príspevkov na rôzne témy. V súvislosti s jeho výstavbou sa doteraz nehovorilo o bansko-technických a geologicko-ložiskových pomeroch. Na túto tému sa podujali napísať odbornú prácu nám dobre známi odborníci RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Dušan Oravec, PhD., ktorých výsledok skúmania práve dnešným príspevkom uvádzame na oboznámenie sa aj širšej verejnosti.
Artikuly šteliarov muránskeho údolia z roku 1585
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Výskyt rôznych nerastných surovín na území historického Gemera podmienil ich dobývanie a následné hutnícke spracovávanie. Tieto činnosti, vykonávané obyvateľstvom už od najstaršieho obdobia, boli pre uvedené územie charakteristickými. Regulácia vzájomných vzťahov si v priebehu storočí vynútila prijatie rôznych pracovných poriadkov, štatútov či artikúl, ktorých úlohou bolo zaviesť poriadok do bansko – hutníckeho podnikania (artikuly – podľa slovníka cudzích slov sú vo feudalizme stanovy samosprávnych územných celkov alebo záujmových skupín).
Uvedené bolo, už od najstarších čias, realitou aj v lokalitách údolia rieky Muráň. V priebehu času boli tu prijaté viaceré takéto pracovné poriadky, z ktorých pre ilustráciu uvádzame nasledovné: Jedným
Na základe uznesenia predsedníctva ObV SZPB v Rimavskej Sobote sa dňa 15.6.2018 uskutočnil poznávací autobusový zájazd pre všetky súťažiace družstvá základných a stredných škôl okresu Rimavská Sobota, ktoré sa vedomostnej súťaže “Protifašistický odboj, II. svetová vojna a SNP“ zúčastnili aj so svojimi pedagogickými vedúcimi. Za ObV SZPB zabezpečovali zájazd tajomníčka ObV SZPB v Rimavskej Sobote Miriam Velochová, Mgr. Koloman Migra, Mgr. Ivan Gesko a JUDr. Jozef Pupala, ktorý pri jednotlivých pamätných miestach informoval o udalostiach v danej oblasti z obdobia druhej svetovej vojny.
O regionálnu značku GEMER-MALOHONT sa môžu uchádzať ďalší záujemcovia
Napísal(a) M. Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 25.05.2018 štvrtú výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať v kancelárii MAS MALOHONT najneskôr do 29.06.2018. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont. Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností. Vhodnými žiadateľmi o udelenie značky sú remeselníci, súkromne hospodáriaci roľníci, živnostníci a firmy so sídlom
Výročie oslobodenia spod fašizmu za účasti ministra obrany SR Petra Gajdoša si pripomenuli aj na Veľkej lúke pod Muránskym hradom
Napísal(a) J. Debnár
Sedemdesiate tretie výročie porážky fašistického Nemecka bolo na Gemeri oslávené v sobotu 19. mája 2018 na pamätnom záložnom letisku Veľká lúka pod Muránskym hradom. Pozvanie tradične prijal aktívny účastník výstupu do priestorov hradu Muráň minister obrany – reprezentant SNS p. Peter Gajdoš, ako aj poslanec NR SR Radovan Baláž. Oboch predstaviteľov, ako i početných účastníkov akcie privítal predseda OO SNS a viceprimátor mesta Revúca Július Buchta. Oslava začala položením vencov vďaky k pamätníku SNP najmladšou generáciou za sprievodu primátora Jelšavy Milana Kolesára, ako i príslušníkov armády SR. Za zvukov hymny SR a sprievodných farebných oslavných delových sálv a preletov leteckých modelov nasledovala priliehavá báseň „Poďakovanie“, ako aj prejavy
Taký bol osud Artura Soboňu, skromného a nenápadného hrdinu, ktorý sa dožil deväťdesiat rokov
Napísal(a) J. Pupala
Krásneho veku 90 rokov sa dožil 17. 4. 2018 Artur Soboňa, skromný, nenápadný hrdina, ktorý v rokoch II. svetovej vojny robil cezhraničnú spojku medzi partizánskymi oddielmi brigády majora Vasila Michajloviča KOZLOVA. Jubilantovi dňa 21.4.2018 prišli okrem rodinných príbuzných zablahoželať aj primátorka mesta Tornaľa pani Mgr. Anna Szegedy v doprovode s prednostom mestského úradu p. Ladislavom Nagyom, predseda ZO SZPB v Tornali pán PaedDr. Marian Zelina a podpredseda Mgr. Miroslav Tabaček. Náš oslávenec bol nesmierne šťastný, že k jeho jubileu sa zišli jeho deti, najstarší syn Vladimír s rodinou, žijúci v zahraničnej Plzni, dcérka Vierka s rodinou z Tornale, syn Tibor s rodinou z Tornale a syn Peter, žijúci v zahraničnej Jihlave. Veľkú radosť okrem detí a hostí mu urobila účasť 7 vnúčat.
Rimavskosoboťania si pripomenuli 73. výročie ukončenia 2. svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.5.2018 o 11.30 hodine si obyvatelia Rimavskej Soboty a okolia pripomenuli 73. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe položením vencov pri pamätníku vojakov Červenej armády, ktorí položili svoje životy za oslobodenie mesta Rimavská Sobota. Ako prví položili veniec k pamätníku osloboditeľov žiaci ZŠ S. Vozára z Hrachova, ako víťazi dopoludňajšej vedomostnej súťaže ZŠ a stredných škôl v okrese na tému Protifašistický odboj a história SZPB, Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák a vedúci družstva Mgr. Ján Vaculčiak. Po nich nasledovali delegácie ObV SZPB, MÚ Rimavská Sobota, OR PZ Rimavská Sobota, Okresného úradu v Rimavskej Sobote. Pietneho aktu, ktorému dôstojnosť dodala účasť čestnej stráže z VÚ Rožňava sa zúčastnil aj zástupca Veľvyslanectva
Viac...
Na spomienkovom zhromaždení k 73. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny si rožňavský vojenský útvar uctil aj priameho účastníka bojov proti fašizmu
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 2. mája 2018 popoludní sa priestoroch vojenských kasární Gemersko-malohontského pluku v Rožňave uskutočnil spomienkový nástup pluku RCHBO pri príležitosti 73. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Veliteľ pluku pred zahájením oficiálneho nástupu pozval hostí na slávnostný obed vo vojenskej jedálni. Pri tejto príležitosti zablahoželali pánovi plk. v. v. Ladislavovi Sládekovi a pani Ružene Sládekovej k 20. výročiu ich sobáša, ktorý pripadol práve na 2. mája a mjr. v. v. Ing. Milan Malček manželom odovzdal kyticu kvetov. Po skončení obeda osobne plk. v. v. L.Sládek poďakoval kuchárom a kuchárkam za výborne pripravený obed.
Z májovej všehochuti akcii plánovaných v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí si vyberie naozaj každý. Okrem kultúrnych a zábavných predstavení na vás čaká noc v múzeu či mlyne, deň v znamení ovčiarstva i pálenie symbolickej vatry. Na svoje si prídu aj nadšenci športu a turistiky.
Hudba, spev, tanec, divadlo a súťaže nie len pre deti
Sériu kultúrnych podujatí v mesiaci odštartuje hneď v utorok 1. mája ďalší z koncertov 38. ročníka Hudobnej jari v Rimavskej Sobote. V Dome kultúry sa tentokrát predstavia mladí interpreti odchovaní na pôde miestnej ZUŠ. Na piatok 4. mája je naplánovaný Detský hudobný festival v Kokave nad Rimavicou. Krajská súťažná prehliadka hudobného folklóru detí bude prebiehať v priestoroch
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk. v. v. Ladislav Sládek oslávil 90-te narodeniny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk.v.v. Ladislav Sládek 6. marca 2018 oslávil v Rimavskej Sobote svoje krásne 90-te narodeniny. Okrem príbuzných jubilantovi prišli zablahoželať aj vzácní hostia. Osobný pozdrav a dar mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca RF v SR Alexeja Leonidoviča Fedotova oslávencovi odovzdal plk. Alexander Vinogradov. Ústredná rada SZPB mu pri príležitosti životného jubilea udelila Rad gen. M. R. Štefánika, ktorý mu osobne odovzdal predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár a člen ÚR SZPB, predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar. Osobne prišiel jubilantovi zablahoželať aj primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, zástupcovia ZO SZPB, kde je oslávenec členom a ďalší pozvaní hosti. Nezvyčajný darček jubilantovi venoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku v Rožňave plk. Oliver Toderiška
Ambasádormi nového röntgenového pracoviska Nemocnice Svet zdravia sa stali futbalisti z MFK Rožňava
Napísal(a) Jana Fedáková
Nemocnica Svet zdravia Rožňava má nové röntgenové pracovisko. Dva mesiace rekonštruovala svoje priestory a kúpila tiež moderný, plne digitalizovaný röntgenový (RTG) prístroj. Ten umožní nemocnici rýchlejšiu i presnejšiu diagnostiku s výrazne nižšou radiačnou záťažou pre pacienta. Prvým, ktorý po slávnostnom otvorení nového pracoviska podstúpil vyšetrenie, bol jeden z hráčov MFK Rožňava Michal Gere. Futbalové družstvo sa totiž stalo ambasádorom nového pracoviska. Celková suma investícií sa vyšplhala na takmer 185-tisíc eur.
„Nový RTG prístroj za vyše 130-tisíc eur nahradil v nemocnici najstarší model. Spolu s druhým, avšak nepriamo digitalizovaným RTG prístrojom, momentálne dokážeme uskutočniť 150 až 200 snímok denne.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-