Gemer (2414)
Podradené kategórie
V januári si pripomíname 74. výročie oslobodzovania obcí spod fašizmu aj na hornom i strednom Gemeri
Napísal(a) MT + MG
Január je z historického hľadiska mesiacom, v ktorom boli obce horného i stredného Gemera v roku 1945 postupne oslobodzované od nemeckého fašizmu armádami II. Ukrajinského frontu a rumunskou armádou, ktoré bojovali v zväzku s Červenou armádou. V týchto dňoch v mnohých mestách i obciach nášho regiónu si pripomínajú túto udalosť spred 74 rokov kladením vencov k pamätníkom oslobodenia. Jednou z takých obcí je aj obec Čierna Lehota, ktorá sa najmä v období Slovenského národného povstania zapísala zlatými písmenami do našich novodobých dejín. Z tejto obce sme dostali aj stručnú informáciu o oslavách. Pán Michal Terrai nám napísal: “24. januára 2019 v poobedňajších hodinách si poslanci Obecného zastupiteľstva so starostkou obce Ing. Ivetou Potočnou
Základná organizácia SZPB v Poltári je životaschopná
Napísal(a) Veronika Rízová
Dňa 19.1.2019 od 14.00 hodiny sa konala v Kultúrnom dome v Poltári výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Malé okresné mesto s bohatou minulosťou aj tienistých období, ale predovšetkým v období po vyhlásení Slovenského národného povstania. V katastri okresu sa odohrávali kruté boje, jednak pri potláčaní SNP nemeckými divíziami Horst Wessel, za podpory nyillasiovských maďarských fašistov a po prekročení vtedy štátnej hranice pri Tomášovciach za aktívnej podpory kolaborantov a horlivcov z Hlinkovej gardy.
O spôsobe vypočúvania gardistov v Málinci svedčí aj osud Juraja Bystrianskeho z Myslín, ktorého mučili tak, že mu prikladali rozpálený „pigľajs“, (žehličku)
Dobšinské banícke združenie Dobšiná „Bruderschaft“ si pripomenulo 335. výročie založenia
Napísal(a) Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník
Koncom minulého roku 2018 si Dobšinské banícke združenie slávnostne pripomenulo 335. výročie založenia spolku, čo je ojedinelá udalosť nielen na Slovensku, ale i v celej Európe. Svoje historické i súčasné aktivity vykonáva vo veľmi dobrej a podpornej spolupráci so samosprávou mesta, ako i so spoločnosťou Mestské lesy Dobšiná. Nemalou mierou sa svojou činnosťou podieľa na dodržiavaní v minulosti prijatých pravidiel a tradícií, najmä Turíčnych sviatkov, dôstojných pohrebov baníkov a iných baníckych tradícií. Má svoj „Banícky dom“ na Zimnej ulici, s bohatou zbierkou dokumentácie histórie baníctva Dobšinej. Do bezplatného prenájmu ho poskytla evanjelická farnosť Dobšinej. Baníci dom udržujú a v prípade potreby aj opravujú. Členom bratstva môže byť každý obyvateľ Dobšinej, aj keď nie je baník a členom sa môže stať i žena.
V nemocniciach na Gemeri sa vlani narodilo vyše 1730 detí
Napísal(a) Jana Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa vlani uskutočnilo 1112 pôrodov. Počet chlapcov a dievčat bol takmer rovnaký a desať mamičiek priviedlo na svet aj dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Viktória. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Matej a Sebastián. Dievčat v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet 562, chlapcov len o dvoch menej - 560. Zatiaľ čo v roku 2016 sa v nemocnici uskutočnilo 1130 pôrodov, v roku 2017 ich bolo 1215 a vlani 1112. Po Spišskej Novej Vsi a Galante má nemocnica v Rimavskej Sobote tretí najvyšší počet pôrodov spomedzi všetkých nemocníc siete Svet zdravia.
Čiernopotočania si pochutili na kapustnici z vlastného dvora
Napísal(a) J. Pupala
Čierny Potok. Veľká obec s malým počtom obyvateľstva na juhozápade Gemera sa musí vysporadúvať s dobou. V obci postupne zatvorili krčmu a po čase aj obchod. Všemocné „hypermarkety“ zlikvidovali drobné obchody. Obyvatelia z obce tak musia základné kuchynské polotovary chodiť nakupovať do susedných obcí, ktoré sú najbližšie 2,5 km. Ani tam však nedostanú čerstvú zeleninu, ovocie a o mäse ani nehovoriac. Chtiac-nechtiac „kapitalistický blahobyt“ obyvateľov prinútil k návratu do doby svojich rodičov. Tak sa upravili staré chlievy, kde boli zbúrané tam postavili nové a začali chovať prasiatka, sliepočky, húsky, ovečky, kozičky a poniektorí aj kravky a koníky. Nuž a senko, ani obilie nedostať v hypermarketoch. Tak sa začali obrábať záhrady, aj políčka, začali sa vytyčovať „elekro-oplotky“ a chovať ovečky, kravičky, kozičky.
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná
Napísal(a) J. Pupala
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná. Snáď vlastenci v Čechách a na Slovensku vedia, že v Hroznatíne, v lone Českomoravskej vysočiny, uzrel svetlo sveta dňa 25.11.1895 Ludvík, syn miestneho sedliaka Jana Svobodu a jeho manželky Františky Chalupovej, ako tretí potomok po bratovi Jozefovi a sestre Márii. Osud mu nedoprial poznať vlastného otecka, ten zomrel po úraze, ktorý mu spôsobil kôň kopnutím. Mamička sa po troch rokoch vydala za Frantíška Nejedlého, ktorý do rodiny priviedol taktiež tri deti. V roku 1913 mu zomrel neočakávane aj otčim, a tak sa Ludvík vrátil do Hroznatína na rodinné hospodárstvo. Po vyhlásení vojny v roku 1914 mladý Ludvík aj so starším bratom narukovali na vojnu.
Rimavská Sobota si slávnostne pripomenula 74. výročie oslobodenia
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 21. decembra 2018 sa pred pamätníkom osloboditeľom mesta Rimavská Sobota konalo pietne zhromaždenie pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty. Na pozvanie primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimka sa pietneho aktu zúčastnil aj radca veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Andrej Vladimirovič Šabanov. Po úvodnej básni prednesenej Mgr. Erikou Juhászovou, venovanej padlým mladým červenoarmejcom, hymne Slovenskej republiky, slávnostný príhovor predniesol primátor mesta JUDr. Jozef Šimko. Osobitne privítal zástupcu Ruského veľvyslanectva pána A. V. Šabanova, prednostu Okresného úradu v Rimavskej Sobote, predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, študentov škôl mesta Rimavská Sobota,
Noel a Kristína sú prvými deťmi narodenými na Gemeri v roku 2019
Napísal(a) Mg od
S hodinami, ktoré nám ohlásili po polnoci nový rok 2019 sa udiali nové zážitky aj v našich nemocniciach, kde mamičky spolu so zdravotníckym personálom očakávali prírastky do svojich rodín a my spolu s nimi sme čakali na prvých Gemerčanov. Prvé dieťa prišlo na svet na Slovensku 1. januára 2019 dve sekundy po polnoci v Dunajskej Strede. Ako uviedla Jana Fedáková zo Sveta zdravia, prvé tohtoročné dieťa je dievčatko. Narodilo sa cisárskym rezom, váži 3380 gramov a meria 50 centimetrov. "Mamička dievčatka je z obce Baloň v okrese Dunajská Streda," dodala Fedáková. Ale nemuseli sme dlho čakať ani na Gemeri. V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa narodil o 03.03 hod. chlapček Noel. Meria 50 cm a váži 2880 g. Bydliskom mamičky sú Včelince v okrese Rimavská Sobota.
Lillian Bronďošová prvýkrát ako žena zvolená za starostku obce Gemerská Poloma
Napísal(a) Ondrej Doboš
Medzi obcami nášho horného Gemera po prvýkrát v histórii Gemerskej Polomy bola v komunálnych voľbách 10. novembra 2018 zvolená za starostku obce žena. Touto starostkou sa stala pani Lillian Bronďošová. Už pred štyrmi rokmi sme konštatovali, že ako poslankyňa vo vtedajších voľbách dostala od voličov obce viac hlasov ako vtedy zvolený starosta. To poukazovalo na to, že má medzi spoluobčanmi veľkú dôveru. Po štyroch rokoch sa to potvrdilo, a preto niet sa čomu čudovať, že si ju jej spoluobčania tohto roku zvolili za starostku. V sobotu 8. decembra 2018 na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva zložila sľub a od zastupujúcej starostky Ivany Antalovej prevzala funkciu starostky obce Gemerská Poloma. Prevzala tým aj zodpovednosť za riadenie obce, ktorá počtom obyvateľov patrí na hornom Gemeri medzi tie početnejšie.
Do lavíc obecných a mestských zastupiteľstiev na hornom Gemeri zasadne 390 poslancov
Napísal(a) MG od
V novom volebnom období zasadne v rožňavskom okrese do poslaneckých lavíc 386 poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ktoré budú vykonávať svoju aktivitu v 62 obciach a mestách regionu. Vyplýva to z informácií, ktoré po komunálnych voľbách uskutočnených 11.11.2018 poskytol Štatistický úrad SR na svojom portály. Pretože po voľbách v našom volebnom obvode na hornom Gemeri ostali ešte 2 miesta v Hrhove a 2 v Stratenej neobsadené, budú sa v obidvoch obciach musieť uskutočniť doplňovacie voľby, ktorými sa konečný stav poslancov upresní na 390. Voľby v obciach zaznamenali pohyby rôznym smerom a dnes už vieme, že obecné zastupiteľstvá budú v niektorých obciach zložené úplne z nového zoznamu poslancov. Medzi také budú po zložení poslaneckého sľubu patriť obecné zastupiteľstvá v obciach Honce, Kečovo a Meliata.
Viac...
V Rožňave bol Deň červených makov ako pietna spomienka na 100. výročie ukončenia 1. svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Pred pamätníkom padlých vojakov v 1. svetovej vojne na cintoríne v Rožňave sa uskutočnila pietna spomienka na sté výročie vypuknutia tragickej svetovej udalosti ako Deň červených makov, ktorý zorganizoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku chemického určenia ASR v Rožňave a Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave. Medzi pozvanými hosťami bol prítomný aj priamy účastník oslobodzovacích bojov Červenej armády v Maďarsku a južného Slovenska plk. v. v. Ladislav Sládek s manželkou Ruženou z Rimavskej Soboty, ktorých sprevádzal predseda ZO SZPB arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku (okres. Rimavská Sobota) JUDr. Jozef Pupala, prednosta Okresného úradu v Rožňave Ján Babič a iní.
Stredný Gemer, do ktorého časť nášho regiónu patrí, po minulé dni tiež intenzívne žil Komunálnymi voľbami 2018. Aj v tomto regióne volebná intenzita kulminovala počas soboty 10. novembra na celom jeho území. Keďže toto spomínané územie nie je politicky určené, budeme sa spoliehať na to hraničiace územie, ktoré tvoria obce a mestečká začlenené do okresu Revúca. Keďže susedí s horným Gemerom môžeme predpokladať, že sú tam vytvorené podobné podmienky aj pre život obyvateľov. Patrí teda na Slovensku medzi menej rozvinuté regióny. Podľa údajov Slovenského štatistického úradu bolo na tomto území do volieb zapísaných 31 159 oprávnených voličov. V tomto okrese z nich prišlo k volebným urnám nakoniec hlasovať iba 47,73 % voličov, ktorí odovzdali 14 390 hlasovacích lístkov.
Spomienka na slovenský holokaust v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s obecným zastupiteľstvom obce dňa 2.11.2018 o 16.00 hodine si pripomenula odvlečenie 15 občanov slovenskej národnosti z okolitých osád do koncentračného tábora nyilašovskými fašistami dňa 4.11.1944, z ktorých 12-ti zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg. Hlavným obvinením zo strany nyilašovcov bola skutočnosť, že stáli pred rímskokatolíckym kostolom v Hodejove a počas spievania maďarskej hymny, hoci stáli pred kostolom, si nesňali z hláv klobúky. V následných dňoch vodil maďarských fašistov po osadách, kde bývali Slováci, pán ctený notár a ukazoval, kto si klobúk z hlavy nesňal a hneď bol aj zatknutý.
Situácia okolo nemocnice s poliklinikou v Revúcej stále rezonuje medzi občanmi
Napísal(a) N. Gonosz
Situácia okolo nemocnice s poliklinikou v Revúcej stále rezonuje medzi našimi občanmi. Odchody lekárov, nedostatočná vybavenosť nemocnice, zadĺženosť... To sú len niektoré témy, o ktorých sme sa rozprávali s riaditeľkou NsP, n.o. v Revúcej, Ing. Darinou Hoghovou. Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo, že zdravotná starostlivosť by mala byť poskytnutá každému z nás do tridsiatich minút. V našom regióne je tento limit problematický, pretože najbližšia nemocnica je vzdialená približne 50 minút cesty autom. Ministerstvo zdravotníctva sa preto rozhodlo stanoviť jednoznačné vyhlásenie, že táto nemocnica musí byť zachovaná.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-