Gemer (2432)
Podradené kategórie
ROK NA GEMERI - ZIMNÝ FESTIVAL ZVYKOV A OBYČAJÍ GEMERA 20.- 24. novembra 2017 v Rožňave
Napísal(a) M. Hlaváčová
Zimný festival, Rok na Gemeri organizuje už 23-krát Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava. Organizátori pripravili pestrý program, ktorý dopĺňajú lákavé sprievodné aktivity pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií.
Pribudol Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku
Napísal(a) Marta Mikitová
Na internetových stránkach sme zaznamenali nový vedecký časopis pod názvom Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku (Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia). Ponúkame ho do pozornosti čitateľom stránky Maj Gemer, aj preto, že časopis vydáva občianske združenie Quirinus v Revúcej, do ktorého portfólia hlavne v minulosti patrila obnova historických pamiatok Gemera a organizovanie koncertov - Revúcke adventné koncerty a Revúcke augustové koncerty. Hlavným editorom časopisu je významný vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy SAV Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.,
Pri príležitosti 73. výročia zavlečenia 14 obyvateľov terajšej obce Čierny Potok a príľahlých osád nyilassiovskými fašistami do koncentračného tábora v Dachau usporiadala ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s Obecným úradom pietne spomienkové zhromaždenie občanov a hostí a položením vencov k pamätníku týchto obetí, ktorý je pred Obecným úradom v obci.
Z dôvodu konania volieb do VÚC dňa 4.11.2017 bol termín presunutý na skorší termín.
MAGINHRAD: Nálezy zo stredoveku a ďalšie novinky
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
V posledných mesiacoch bola na Maginhrade zrealizovaná ďalšia brigáda, ako aj ďalšia etapa archeologického výskumu v rámci projektu podporeného Nadáciou Slovenskej sporiteľne. Okrem toho tu pribudol altánok s posedením a ohnisko. Brigáda zameraná na údržbu okolia rozhľadne a prípravu miesta pre výstavbu prístrešku sa konala 29. septembra 2017 v spolupráci s Mikroregiónom Rimava a Rimavica. Zúčastnilo sa jej dobrovoľníci z obcí Rimavská Baňa, Čerenčany a Nižný Skálnik, z občianskeho združenia OZVENY a pracovníčky Miestnej akčnej skupiny MALOHONT.
Marian Slavkay: Exkurzia do Opálových baní po desiatich rokoch (2)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Bola nedeľa večer. Nevedeli sme presne, kedy zajtra včas ráno odchádza autobus z Červenice. Vybrali sme sa za ujom do jeho domku. Deti a mládež z okolitých obydlí si nás zvedavo obzerali. Ujo nám ochotne vysvetlil, že ráno autobus odchádza tesne pred piatou. Musíme vstávať pred štvrtou ráno, aby sme ho pešky stihli. Niekto zahlásil, že či sa na štvrtú zobudíme. Ujo sa nám ponúkol, že on nás príde zobudiť. Pri senníku sme večerali zbytky zásob, čo nám ostali. Ak mal niekto niečo naviac, tak sme si to navzájom delili.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje zaujímavý kurz ojedinelej tradičnej textilnej techniky, ktorý sa uskutoční sobotu 28. októbra 2017 od 9:00 do 16:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pod vedením odbornej lektorky Školy remesiel ÚĽUV Jarmily Rybánskej - majsterky ľudovej umeleckej výroby, účastníci sa oboznámia s výrobou zápästkov, ako aj s tradičným splietaním drobných textílií a tkaním tkaníc.
Marian Slavkay: Exkurzia do Opálových baní po desiatich rokoch (1)
Napísal(a) Ing. M. Slavkay
V roku 1961 mi podnikové riaditeľstvo ŽB Spišská Nová Ves poskytlo štipendium na štúdium na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Keď som už bol v druhom ročníku v jesennom semestri, večer pri debate so spolužiakmi došiel rozhovor na drahý opál z Dubníka. Rozpovedal som im svoju príhodu s obhliadkou opálových baní z roku 1952. Niekoľko spolužiakov začalo dobiedzať, aby sme sa tam išli pozrieť. Nakoniec so siedmimi skalnými sme sa dohodli, že na tú exkurziu do opálových baní pôjdeme. Bola asi polovica októbra.
Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku pri Prešove (4)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Trvalo mi to možno aj dve hodiny, kým som vyšiel až na vrch rúbania. Tam sa rúbanie zužovalo a v špici bola veľká diera, za ktorou bola tma. Predpokladal som, že to môže byť vydobytý veľký priestor. Opatrne som sa priblížil až k diere a zasvietil do nej. Veľmi som sa potešil. V svetle karbidky som uvidel na stene chodby moju šípku nasmerovanú do ľavej strany chodby. Bola to diera, okolo ktorej som prechádzal chodbou ku kamennému schodisku. Vyšiel som z diery a kráčal som smerom na hlavnú chodbu. Už som nepotreboval orientačné šípky a bezpečne som vyšiel von z bane.
Pre zberateľov: Obrovské kryštály minerálov vytvorené prírodou
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Zberatelia minerálov obľubujú mať vo svojich zbierkach minerály, ktoré vykryštalizovali v niektorej kryštalografickej sústave. Čím sú väčšie a majú pravidelné tvary sú krajšie a hodnotnejšie. Aj na ložiskách nerastných surovín na Slovensku sa takéto minerály vyskytujú a sú uložené v múzeách alebo v súkromných zbierkach. Najčastejšie je to ametyst, kremeň, pyrit alebo antimonit – na obrázkoch.
Ing. Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku - Môj cieľ – baňa Jozef
Napísal(a) Ing. M. Slavkay
Ráno som sa zobudil o pol deviatej. Jankova posteľ už bola ustlaná. Našiel som ho v kuchyni sedieť s otcom po raňajkách. Chystali sa peši ísť do Zamutova, kde má Janko nastúpiť za praktikanta na tamojšie polesie. Ráno dostali taký telefonát z Prešova. Ja som bol trochu sklamaný, lebo ujo mi sľúbil, že pôjde so mnou do bane. „Do bane pôjdeme zajtra,“ povedal. Opýtal som sa ho, či pozná dobre moju mamu, lebo som jej sľúbil, že najneskôr o štyri dni sa vrátim. Keď neprídem na čas domov, tak moja mama sa zblázni. „Viem, viem, že je taká bojazlivá,“ povedal,
Viac...
Pripomenuli si hrdinstvo mladých bojovníkov proti fašizmu v SNP
Napísal(a) Ondrej Doboš
Slovenské národné povstanie 1944. Pojem, na ktorý sa nezabúda ani na Gemeri. Najmä nie v malej hornogemerskej obci Rožňavské Bystré. Keď vyslovíte tieto slová, každý z pôvodných dedinčanov vie, že sú spojené s menami Štefan Kalický, bratia Pavol i Ján Belákovci a Ondrej Gallo Krajný. Všetci padli v boji za slobodu a nezávislosť Slovenska krátko po vypuknutí Povstania. Táto ľudská tragédia zasiahla tri rodiny, ktoré takmer v rovnakom čase stratili svojich najbližších. Dvaja z nich hrdinsky padli pri výbuchu muničného skladu v neďalekých Slavošovciach, ďalší na Pustom poli
Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku pri Prešove (2)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Zbytok prázdnin som trávil v Rožňavskom Bystrom. Bývali sme tam od doby, keď sa mamka presťahovala z Tuhrinej ku svojej staršej sestre Margite Belákovej. Okolo 15. augusta som dostal poštou výplatu zo závodu. Začal som sa chystať na moju banícku výpravu do Opálových baní v Dubníku. Išiel som na Bystranskú baňu za vedúcim s prosbou, aby mi požičal karbidku na moju plánovanú výpravu. Vedúci mi lampu ochotne dal a do jednej uzatvorenej plechovky aj náhradnú dávku karbidu.
Ing. Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku pri Prešove
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Pod týmto názvom budeme spolu sledovať rozprávanie nám už známeho Ing. Mariana Slavkaya, ktorý nás pred niekoľkými mesiacmi na stránke Maj Gemer prekvapil svojimi spomienkami na to, ako ho zaviedla osudová cesta medzi baníckych učňov, aby sa neskoršie z neho stal banský inžinier. Tentoraz sa jeho zážitky z minulosti zastavili pri opálových baniach, aby sa s nami znovu podelil s neskutočne zaujímavým príbehom.
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa zúčastnili centrálnych osláv 73. výročia SNP
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa zúčastnili aj centrálnych osláv 73. výročia SNP v Banskej Bystrici. Odchod autobusu bol už v skorých ranných hodinách smerom na Dobšinú, kde sme pribrali aj ostatných našich členov a cez Pusté pole, Telgárt a Brezno sme sa dostavili do Banskej Bystrice. Pred vstupom do múzea pri pamätníku SNP sme sa však trochu zdržali, nakoľko sme sa museli podrobiť osobnej prehliadke. Pred tribúnou už sedelo množstvo ľudí a my sme prakticky prišli na poslednú chvíľu, kedy sa začínal pietny akt kladenia vencov k súsošiu akademického
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa