Gemer (2414)
Podradené kategórie
Čo napísal partizánsky veliteľ Karol Adler tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej
Napísal(a) MG od
Blíži sa ďalšie, už 73. výročie Slovenského národného povstania. Do jeho histórie sa zlatými písmenami zapísali aj hrdinovia z Gemera. A nie je ich málo. O mnohých sme písali, ďalších mená sú napísané na pomníkoch, ktoré im náš národ postavil na ich večnú pamiatku. Dnes si pripomenieme jedného z tých, ktorých fašisti surovo trápili, aby na výstrahu iných obesili na námestí v Dobšinej 20. decembra 1944. Aj keď históriu jeho pôsobenia poznáme, chcem vám pripomenúť málo známy obsah listu, ktorý napísal tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej.
Pamiatková zóna Železník - skrytý poklad v srdci Gemera. Bude o chvíľu čo chrániť?
Napísal(a) Ing. Ladislav Bene
Bohatá história, chudobná súčasnosť
Gemer je dnes stále jeden z najzaostalejších regiónov Slovenska. Rozbité cesty, vyššia nezamestnanosť, viac spustnutých domov ako je tomu v iných regiónoch. V kontraste toho všetkého je ale zároveň krajom s veľkým počtom prírodných krás, historických a kultúrnych pamiatok. Sú tu skvosty ako Ochtinská aragonitová jaskyňa či Gombasecká jaskyňa alebo hrad Krásna Hôrka, Muráň či kaštieľ Betliar.
PREČO V ČIERNOM POTOKU SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE OSLAVUJÚ UŽ ZAČIATKOM AUGUSTA?
Napísal(a) Ing. Veronika Rízová
V malebnej obci na juhozápade Gemera a na pokraji Cerovej vrchoviny je malá, ale dlhá obec Čierny Potok. Rozprestiera sa v údolí potôčika rovnakého mena a je dlhá 3,5 km. Má 77 domov a žije v nej 147 obyvateľov. Po Viedenskej arbitráži pripadla k horthyovskému Maďarsku. Po vypuknutí II. svetovej vojny slovenskí mládenci, ktorých rodičia aj s detvákmi prišli na Dolnú Zem po roku 1922, nechceli narukovať do Horthyho armády, aby bojovali proti bratom Rusom. Nuž, prebehli hranicu medzi Ožďanmi a Dolnými Honmi a prichýlili sa pri starých rodičoch a strýkoch na Podpoľaní.
Magdaléna Lavrincová: Florián Čatloš a gemerskí odbojári
Napísal(a) Mgr. Magdaléna Lavrincová
Do partizánskych bojov proti fašistom sa v roku 1944 zapojila veľká časť robotníctva a baníctva v Železníku, Sirku, Rákoši a Rákošskej Bani. Florián Čatloš už v júli 1944 zbehol od slovenskej armády k partizánom Alexejeva S. Jegorova. Partizánov, ktorí sa zoskupili pod jeho vedením, zaradili v Brezne 28. augusta 1944 do 8. oddielu. Oddiel bol v meštianskej škole v Brezne, kde sa nachádzal aj štáb Jegorovovej partizánskej brigády. Mal 6 rôt. Piatej rote velil 24 ročný Florián Čatloš.
Magdaléna Lavrincová: Mladý pomocník partizánov
Napísal(a) Magdaléna Lavrincová
Pavel Hruška z Klenovca kráčal s otcom dolu svahom kosiť lúku za domom v obci. Blížil sa koniec školských prázdnin. Ráno sľubovalo nádherný deň popretkávaný láskavým slnkom. Cestou stretli obľúbeného učiteľa meštianky Jána Kačániho a Jána Štefánika. Boli to ilegálni pracovníci, ktorí sa zapojili do príprav Povstania. Povedali im, že v Banskej Bystrici vypuklo povstanie proti nemeckým okupantom a že je vyhlásená mobilizácia.
V Slavošovciach si pripomínajú 200 rokov od spustenia papierenskej výroby
Napísal(a) vtedy.sk
História výroby papiera v Slavošovciach sa datuje od roku 1817, keď bol miestny chátrajúci hámor prestavaný na papierenský mlyn. Johanna Gyürkyová, ako prvá na Slovensku a bývalom Rakúsko-Uhorsku, zaviedla do prevádzky v Slavošovciach v r. 1865 strojovú výrobu papiera. Vývoj papierenskej výroby v tomto regióne však nebol jednoduchý. V čase existencie Československej republiky v roku 1923 sa papierne dostali do finančnej krízy a bol navrhnutý ich rozpredaj.
Pred vernisážou výstavy „Malenkij robot“ (1945 - 1949)
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „Malenkij robot“ (1945 - 1949) sa uskutoční 29. júna 2017 o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V zajatí sovietskych lágrov. Výstava vznikla v spolupráci s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý desaťročia zhromažďoval informácie o lágroch od bývalých väzňov. O tému mal od detstva veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení.
Dni mesta Revúca tohto roku aj v znamení 50. výročia podpísania Dohody o spolupráci s partnerským mestom Litovel
Napísal(a) MG od
Kto žije v Revúcej či na okolí, alebo je viazaný svojou regionálnou náklonnosťou k tomuto mestu Prvého slovenského gymnázia, zaiste vie, že každoročne v polovici júna na námestí pred Kohútom bývajú tradičné Dni mesta Revúca. Túto očakávanú udalosť, ktorá býva spojená tiež s oceňovaním osobností mesta, prehliadkou vystúpení detských a základných škôl i záujmových útvarov, ako je Lykovček, ZUŠ-ka mesta, či Tanečná škola Happy Dance, otvorila už v piatok ráno 16. júna 2017 primátorka mesta Revúca pani Eva Cireňová.
Návraty do rodného kraja spojené s Cenou primátorky mesta Revúca
Napísal(a) Dr. Ondrej Doboš
Návraty do rodného kraja, či obce, bývajú väčšinou príjemné. Najmä keď ich človek absolvuje na základe nevšedného pozvania. Napríklad ako ja, keď ma z Revúcej oslovili na prevzatie Ceny primátorky mesta Revúca, pani MVDr. Evy Cireňovej. Nevedel som prečo odrazu taká nevšedná pocta, pretože žijem už vyše 40 rokov v Bratislave a pravdu povediac podobné ocenenia už ani nečakám. Vlastním síce webovú stránku Maj Gemer a priznám sa, že ako Gemerčan rád uverejňujem príspevky aj z tejto časti regiónu.
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave v sedle Zbojská a na Dieliku
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
V sobotu 3.6.2017 pripravil MO SZPB partizána Tótha v Rožňave výlet do sedla Zbojská s možnosťou vyviezť sa do tohto sedla medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou ozubnicovou železnicou s návštevou pamätníka padlých v II. svetovej vojne v sedle Dielik medzi Tisovcom a Muráňom. Po príchode na železničnú stanicu v Tisovci už nás čakal parný ozubnicový rušeň s niekoľkými vozňami, ktorý nás vyviezol do sedla Zbojská. Po príchode na Zbojskú nás toto nádherné prostredie v lone prírody ihneď „dostalo“,
Viac...
Ako dve drobné dievčatá z osady Rúbanka „dobyli“ Bratislavu...
Napísal(a) Monika Podolinská
...a získali si srdce nielen pána prezidenta. Miška a Ivanka sú dve druháčky z osady Rúbanka v Muránskej Dlhej Lúke. Dve múdre a mimoriadne vnímavé dievčatá, ktoré sa ešte v januári tohto roku zapojili do literárnej súťaže Práva detí očami detí. Vyhlasovateľom súťaže je Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika a tento ročník sa konal pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky.
JÚN: Pestrá paleta podujatí nielen pre deti
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováPár udalostí a spomienok na oslavy 72. výročia ukončenia II. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Celý pokrokový svet si 9. mája 2017 spomenul na koniec najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. Hoci od jej konca uplynulo 72 rokov, novodobí historici sa stále snažia prekrúcať historické fakty. Najmä po rozpade ZSSR začalo dokonalé "vymývanie mozgov“ v zámernom zahmlievaní, alebo v zámernom glorifikovaní podielu Západu na porážke hitlerovského Nemecka. Termíny ako „rozhodujúca bitka 2. svetovej vojny v Ardenách znamenala porážku Nemecka“, obete holokaustu 6 miliónov Židov...
Suchý strom v Rochovciach poslúžil na umelecké dielo pri Dome smútku
Napísal(a) MG od
Starosta obce Rochovce na hornom Gemeri Ing. Stanislav Levrinc mi poslal link na video, ktoré približuje realizáciu zámeru využitia starého stromu, nachádzajúceho sa v areáli obecného cintorína, na umelecké dielo. Predchádzala tomu žiadosť Obecného úradu v Rochovciach na Okresný úrad v Rožňave, odbor starostlivosti o životné prostredie ešte v decembri 2016 na výrub dreviny. Drevinu predstavoval 18 rokov starý smrek pichľavý (Picea abies), ktorý mal obvod kmeňa 190 cm vo výške 130 cm nad zemou.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-