Gemer (2432)
Podradené kategórie
Keď mi prišla pozvánka na odovzdanie ocenení Srdce na dlani 2018, sám som bol zvedavý predovšetkým na to, kto si príde 4. februára 2019 do Košíc z môjho rodného gemerského regiónu okrem mňa také ohodnotenie prevziať. Áno, všetkých ocenených bolo naozaj veľa. Na otvorení sa za celý kraj spomínalo číslo vyše sto. A z toho aj pre mňa vyplývalo, že organizátori z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja a vedenie Košického samosprávneho kraja si dali veľmi záležať, aby aspoň takto dali najavo, že si dobrovoľníkov vedia vážiť, pretože svojím mimoriadnym nasadením pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti prispievajú k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo skupín. Bol som príjemne prekvapený, že veľkú väčšinu z prítomných dobrovoľníkov tvorili mladí ľudia z celého kraja.
Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešil zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, musí však byť pripravený aj na najťažšie rany a vyrovnane očakávať aj chvíle, keď sa dielo musí uzavrieť. Jeho najbližší a obyvatelia obce Rakovnica sme zostali veľmi smutní zo správy, že nás navždy opustil náš priateľ, kamarát a starosta obce Rakovnica p. Ľuboš Lešták vo veku 45 rokov. Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: "Až zomriem, na svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého; čo strašné je, čo zlé je, to umieranie je.“
V piatok, 1. februára 2019, vo večerných hodinách, v náručí priateľky Maťky a milovaných synov, tíško zaspal.
Žriedlom rôznych udalostí a zaujímavostí zo života občanov gemerskej obce Muráň sú aj pre Maj Gemer ich obecné Muránske noviny. Neraz som sa pozrel do ich obsahu a vždy som našiel to, čo by mohlo byť zaujímavé i pre ostatných návštevníkov stránky. Dnes vám sprostredkúvam zaujímavý príspevok známej autorky spomedzi Muránčanov, ktorá sa podpisuje aj skratkou -RS-. V ostatnom čísle týchto novín si spomenula na vyše 60. výročie od začatia výstavby kultúrneho domu. Mne sa celkom páčil, pretože dnešným Muránčanom aspoň v skratke priblížila, ako sa to vlastne bolo, keď sa začalo s budovaním ich kultúrneho stánku. K príspevku je pripojený tiež príspevok ďalšieho autora, ktorý doplnil, čo vlastne Muránčania využili, aby s prispením fondu z Európskej únie dostali novú i kultúrnejšiu tvár tohto stánku pre jeho lepšie využitie.
Rimavskosobotskú nemocnicu ocenili za vybudovanie urgentného príjmu
Napísal(a) J. Fedáková
Rimavskosobotská nemocnica sa stala najlepšou spomedzi nemocníc siete Svet zdravia za rok 2018. Spoločnosť ju koncom minulého roka ocenila počas svojho podujatia Liga výnimočných, ktoré sa vlani konalo už štvrtýkrát. Titul najlepšia nemocnica personál získal najmä za náročnú prácu počas budovania urgentného príjmu. „Aj v neľahkých podmienkach, v akých sme minulý rok pracovali, sa naši zamestnanci zomkli, odviedli vynikajúcu prácu, snažili sa dobre robiť medicínu i ústretovo komunikovať s pacientom. Máme vo svojich radoch naozaj excelentných a výnimočných ľudí, takže výber bol veľmi ťažký,“ uviedol generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový. Podotkol, že každá jedna nominácia na ocenenie v Lige výnimočných so sebou prinášala veľké množstvo práce.
V januári si pripomíname 74. výročie oslobodzovania obcí spod fašizmu aj na hornom i strednom Gemeri
Napísal(a) MT + MG
Január je z historického hľadiska mesiacom, v ktorom boli obce horného i stredného Gemera v roku 1945 postupne oslobodzované od nemeckého fašizmu armádami II. Ukrajinského frontu a rumunskou armádou, ktoré bojovali v zväzku s Červenou armádou. V týchto dňoch v mnohých mestách i obciach nášho regiónu si pripomínajú túto udalosť spred 74 rokov kladením vencov k pamätníkom oslobodenia. Jednou z takých obcí je aj obec Čierna Lehota, ktorá sa najmä v období Slovenského národného povstania zapísala zlatými písmenami do našich novodobých dejín. Z tejto obce sme dostali aj stručnú informáciu o oslavách. Pán Michal Terrai nám napísal: “24. januára 2019 v poobedňajších hodinách si poslanci Obecného zastupiteľstva so starostkou obce Ing. Ivetou Potočnou
Základná organizácia SZPB v Poltári je životaschopná
Napísal(a) Veronika Rízová
Dňa 19.1.2019 od 14.00 hodiny sa konala v Kultúrnom dome v Poltári výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Malé okresné mesto s bohatou minulosťou aj tienistých období, ale predovšetkým v období po vyhlásení Slovenského národného povstania. V katastri okresu sa odohrávali kruté boje, jednak pri potláčaní SNP nemeckými divíziami Horst Wessel, za podpory nyillasiovských maďarských fašistov a po prekročení vtedy štátnej hranice pri Tomášovciach za aktívnej podpory kolaborantov a horlivcov z Hlinkovej gardy.
O spôsobe vypočúvania gardistov v Málinci svedčí aj osud Juraja Bystrianskeho z Myslín, ktorého mučili tak, že mu prikladali rozpálený „pigľajs“, (žehličku)
Dobšinské banícke združenie Dobšiná „Bruderschaft“ si pripomenulo 335. výročie založenia
Napísal(a) Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník
Koncom minulého roku 2018 si Dobšinské banícke združenie slávnostne pripomenulo 335. výročie založenia spolku, čo je ojedinelá udalosť nielen na Slovensku, ale i v celej Európe. Svoje historické i súčasné aktivity vykonáva vo veľmi dobrej a podpornej spolupráci so samosprávou mesta, ako i so spoločnosťou Mestské lesy Dobšiná. Nemalou mierou sa svojou činnosťou podieľa na dodržiavaní v minulosti prijatých pravidiel a tradícií, najmä Turíčnych sviatkov, dôstojných pohrebov baníkov a iných baníckych tradícií. Má svoj „Banícky dom“ na Zimnej ulici, s bohatou zbierkou dokumentácie histórie baníctva Dobšinej. Do bezplatného prenájmu ho poskytla evanjelická farnosť Dobšinej. Baníci dom udržujú a v prípade potreby aj opravujú. Členom bratstva môže byť každý obyvateľ Dobšinej, aj keď nie je baník a členom sa môže stať i žena.
V nemocniciach na Gemeri sa vlani narodilo vyše 1730 detí
Napísal(a) Jana Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa vlani uskutočnilo 1112 pôrodov. Počet chlapcov a dievčat bol takmer rovnaký a desať mamičiek priviedlo na svet aj dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Viktória. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Matej a Sebastián. Dievčat v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet 562, chlapcov len o dvoch menej - 560. Zatiaľ čo v roku 2016 sa v nemocnici uskutočnilo 1130 pôrodov, v roku 2017 ich bolo 1215 a vlani 1112. Po Spišskej Novej Vsi a Galante má nemocnica v Rimavskej Sobote tretí najvyšší počet pôrodov spomedzi všetkých nemocníc siete Svet zdravia.
Čiernopotočania si pochutili na kapustnici z vlastného dvora
Napísal(a) J. Pupala
Čierny Potok. Veľká obec s malým počtom obyvateľstva na juhozápade Gemera sa musí vysporadúvať s dobou. V obci postupne zatvorili krčmu a po čase aj obchod. Všemocné „hypermarkety“ zlikvidovali drobné obchody. Obyvatelia z obce tak musia základné kuchynské polotovary chodiť nakupovať do susedných obcí, ktoré sú najbližšie 2,5 km. Ani tam však nedostanú čerstvú zeleninu, ovocie a o mäse ani nehovoriac. Chtiac-nechtiac „kapitalistický blahobyt“ obyvateľov prinútil k návratu do doby svojich rodičov. Tak sa upravili staré chlievy, kde boli zbúrané tam postavili nové a začali chovať prasiatka, sliepočky, húsky, ovečky, kozičky a poniektorí aj kravky a koníky. Nuž a senko, ani obilie nedostať v hypermarketoch. Tak sa začali obrábať záhrady, aj políčka, začali sa vytyčovať „elekro-oplotky“ a chovať ovečky, kravičky, kozičky.
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná
Napísal(a) J. Pupala
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná. Snáď vlastenci v Čechách a na Slovensku vedia, že v Hroznatíne, v lone Českomoravskej vysočiny, uzrel svetlo sveta dňa 25.11.1895 Ludvík, syn miestneho sedliaka Jana Svobodu a jeho manželky Františky Chalupovej, ako tretí potomok po bratovi Jozefovi a sestre Márii. Osud mu nedoprial poznať vlastného otecka, ten zomrel po úraze, ktorý mu spôsobil kôň kopnutím. Mamička sa po troch rokoch vydala za Frantíška Nejedlého, ktorý do rodiny priviedol taktiež tri deti. V roku 1913 mu zomrel neočakávane aj otčim, a tak sa Ludvík vrátil do Hroznatína na rodinné hospodárstvo. Po vyhlásení vojny v roku 1914 mladý Ludvík aj so starším bratom narukovali na vojnu.
Viac...
Rimavská Sobota si slávnostne pripomenula 74. výročie oslobodenia
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 21. decembra 2018 sa pred pamätníkom osloboditeľom mesta Rimavská Sobota konalo pietne zhromaždenie pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty. Na pozvanie primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimka sa pietneho aktu zúčastnil aj radca veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Andrej Vladimirovič Šabanov. Po úvodnej básni prednesenej Mgr. Erikou Juhászovou, venovanej padlým mladým červenoarmejcom, hymne Slovenskej republiky, slávnostný príhovor predniesol primátor mesta JUDr. Jozef Šimko. Osobitne privítal zástupcu Ruského veľvyslanectva pána A. V. Šabanova, prednostu Okresného úradu v Rimavskej Sobote, predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, študentov škôl mesta Rimavská Sobota,
Noel a Kristína sú prvými deťmi narodenými na Gemeri v roku 2019
Napísal(a) Mg od
S hodinami, ktoré nám ohlásili po polnoci nový rok 2019 sa udiali nové zážitky aj v našich nemocniciach, kde mamičky spolu so zdravotníckym personálom očakávali prírastky do svojich rodín a my spolu s nimi sme čakali na prvých Gemerčanov. Prvé dieťa prišlo na svet na Slovensku 1. januára 2019 dve sekundy po polnoci v Dunajskej Strede. Ako uviedla Jana Fedáková zo Sveta zdravia, prvé tohtoročné dieťa je dievčatko. Narodilo sa cisárskym rezom, váži 3380 gramov a meria 50 centimetrov. "Mamička dievčatka je z obce Baloň v okrese Dunajská Streda," dodala Fedáková. Ale nemuseli sme dlho čakať ani na Gemeri. V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa narodil o 03.03 hod. chlapček Noel. Meria 50 cm a váži 2880 g. Bydliskom mamičky sú Včelince v okrese Rimavská Sobota.
Lillian Bronďošová prvýkrát ako žena zvolená za starostku obce Gemerská Poloma
Napísal(a) Ondrej Doboš
Medzi obcami nášho horného Gemera po prvýkrát v histórii Gemerskej Polomy bola v komunálnych voľbách 10. novembra 2018 zvolená za starostku obce žena. Touto starostkou sa stala pani Lillian Bronďošová. Už pred štyrmi rokmi sme konštatovali, že ako poslankyňa vo vtedajších voľbách dostala od voličov obce viac hlasov ako vtedy zvolený starosta. To poukazovalo na to, že má medzi spoluobčanmi veľkú dôveru. Po štyroch rokoch sa to potvrdilo, a preto niet sa čomu čudovať, že si ju jej spoluobčania tohto roku zvolili za starostku. V sobotu 8. decembra 2018 na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva zložila sľub a od zastupujúcej starostky Ivany Antalovej prevzala funkciu starostky obce Gemerská Poloma. Prevzala tým aj zodpovednosť za riadenie obce, ktorá počtom obyvateľov patrí na hornom Gemeri medzi tie početnejšie.
Do lavíc obecných a mestských zastupiteľstiev na hornom Gemeri zasadne 390 poslancov
Napísal(a) MG od
V novom volebnom období zasadne v rožňavskom okrese do poslaneckých lavíc 386 poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ktoré budú vykonávať svoju aktivitu v 62 obciach a mestách regionu. Vyplýva to z informácií, ktoré po komunálnych voľbách uskutočnených 11.11.2018 poskytol Štatistický úrad SR na svojom portály. Pretože po voľbách v našom volebnom obvode na hornom Gemeri ostali ešte 2 miesta v Hrhove a 2 v Stratenej neobsadené, budú sa v obidvoch obciach musieť uskutočniť doplňovacie voľby, ktorými sa konečný stav poslancov upresní na 390. Voľby v obciach zaznamenali pohyby rôznym smerom a dnes už vieme, že obecné zastupiteľstvá budú v niektorých obciach zložené úplne z nového zoznamu poslancov. Medzi také budú po zložení poslaneckého sľubu patriť obecné zastupiteľstvá v obciach Honce, Kečovo a Meliata.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.