Gemer

Gemer (2414)

Podradené kategórie

Betlehemské svetlo 2016 svieti aj na Gemeri

Vianoce sa u skautov jednoznačne spájajú aj s tradíciou roznášania svetla z Betlehema. História Betlehemského svetla siaha pomerne ďaleko do minulosti, kedy bolo ešte slovo skaut neznámym pojmom. K tejto veľmi milej, príjemnej a láskyplnej akcii sa pripojili aj dobrovoľní hasiči z okresov Rožňava a Revúca.

Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Rúbanie Františka (22)

Rúbanie Františka. Olda Sukop bol dobrý a šikovný haviar. Mal asi tridsať rokov. Pracoval ako vojak na niektorej karvínskej šachte a stal sa z neho „havíř“. Oženil sa v Ostrave a našiel si robotu na šachte Eduard Urx. Bol kľudný, vyrovnaný a rozvážny. Prácu vedel dobre zadeliť, tak som to ocenil a vedel som, že si budeme rozumieť. Sedeli sme v zube a čakali na drevo, kedy nám ho začnú spúšťať do rúbania.

Prospešná prezentácia o baníckej a hutníckej činnosti v oblasti Gemera od RNDr. Ondreja Rozložníka

V dokumentácii Banícka a hutnícka činnosť v oblasti Gemera, ktorú stránka Maj Gemer má  k dispozícii od jej autora RNDr. Ondreja Rozložníka, je uvedená táto činnosť v širšom okolí hlavných banských centier, a to: Drnavy, Rožňavy, Čučmy a Štítnika. Ako autor ďalej vysvetľuje: "Prezentovaná je v nej informácia o ložiskách nerastných surovín, ich ťažbe a spôsoboch dopravy do úpravní,

Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Ostravěnko má, Ostravo černá... (21)

Ostravěnko má, Ostravo černá... Vracal som sa po štyroch rokoch do dôverného prostredia čiernej Ostravy. Celá partia sa dohodla, že sa zídeme v Ostrave 14. septembra na šachte Eduard Urx v Petřkovicích, aby sme začali pracovať 15-teho. Keď som nastúpil v roku 1953 na Bezruč, môj brat Miro nastúpil na Urx. Raz som ho bol navštíviť. Býval na Landeku, kde bola slobodáreň.

Dekrét čestného člena In memoriam Klubu generálov SR patrí aj armádnemu generálovi Ludvikovi Svobodovi

V našej pamäti skôr narodených, keď sa vysloví generál Svoboda, tak sa vynorí obraz hrdinu protifašistických bojovníkov na východnom fronte. Keď sa povie svobodovci, vynoria sa nám v mysli stovky našich rodákov z Gemera, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja už počas vojny proti ZSSR, kde ich vyslal prezident tzv. Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso už v roku 1941.

Spomienka na partizánov spred 72 rokov v Studenom Potoku

Dňa 25.11.2016 ZO SZPB a obec Cinobaňa pripravili pri príležitosti 72. výročia bojov partizánov proti fašistom v tomto regióne slávnostné odhalenie pamätnej tabule, osadenej v prírodnom kameni v osade Hrnčiarky-Studený Potok. Sú to miesta, kde od potlačenia SNP fašistami pôsobilo niekoľko partizánskych skupín a oddielov povstaleckej armády.

Revúcej dominujú vianočné trhy, výstava kolekcií i večer s Mikulášom

V piatok 2. a v sobotu 3. decembra 2016 bol pre obyvateľov Revúcej a jej návštevníkov okrem vianočných trhov, tradičnej kapustnice, výborného punču, vareného vínka a horúcej medoviny, pripravený aj pestrý predvianočný kultúrny program, ktorý zorganizovalo Mesto Revúca a MsKS v Revúcej.
V piatok o 9:30 sa pred budovou Súkromnej strednej odbornej školy uskutočnila prezentácia

Pôvodný vstup do štôlne Artur v Rožňavskom Bystrom. V strede medzi koľajnicami je zástupca bane Nižná Slaná p. Vereš, vpravo Ján Buday, vtedajší večdúci bane.

Pre pochopenie obsahu knihy, pohnútok k jej napísaniu je pre čitateľa výstižné vlastné autorove motto: „Osvojil som si pravdivosť a význam slov, ktoré hovoria o tom, že históriu vietor neodveje a voda neodplaví. Aby však jej prvotina ostala pravdivá i nemenná, ktorú poskytneme ďalším generáciám, musí byť niekým napísaná. Preto o jednej z nich som sa rozhodol napísať s vedomím,

Marian Slavkay tesne pred odchodom do civilu.

Vojenčina V októbri 1955 som narukoval k „17. letištnému praporu“ do Hradčan u Mimoňe. Náš prápor zaisťoval prevádzku 24. bombardovacieho pluku. Po mesiaci sme sa presťahovali na letisko Přerov, kde bol pluk vyzbrojený novými prúdovými bombardérmi IL-28. Slúžil som ako šofér. Prvý rok som s cisternou Tatra 111 plnil bombardéry palivom LRX.

Situačná mapka stredu Rožňavy.

Traduje sa, že priamo v centre mesta Rožňava sa v minulosti ťažili rudy pomocou banských prác – štôlní, ktoré boli nájdené v tejto časti mesta. Na túto banskú činnosť upozorňujú i zverejnené články a sú o tom skalopevne presvedčení i starší obyvatelia mesta. Uvedieme niektoré. Napríklad na zasadnutí boršodsko-gemerskej skupiny Krajinského maďarského banícko-

Strana 59 z 173