Baníctvo (154)
Ešte k semináru na tému Gustáv Eisele - významná osobnosť baníctva na Gemeri
Napísal(a) G. KolesárováPriblížili významnú osobnosť baníctva na Gemeri - Ing. Gustáva Eisele
Napísal(a) K. Tomány+ O. Rozložník
Seminár o banskom inžinierovi Gustávovi Eisele sa uskutočnil dňa 17.6.2016 v priestoroch Gemerského osvetového strediska v Rožňave na Betliarskej ulici. Jeho organizátorom bolo Banícke múzeum v Rožňave, Gemerský banský spolok Bratstvo a Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Na seminári odzneli zaujímavé prednášky o jeho živote a práci počas jeho aktívneho pôsobenia od roku 1861 až do roku 1911, ktorú predniesol Ing. Karol Tomány.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Nevyspytateľná choroba - žiarlivosť
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Na smolníckom závode šachta Péch obvykle slúžila na ťažbu. Na fáranie mužstva a dopravu materiálu sa používala prevažne slepá šachta Baptista. Z povrchu bola sprístupnená úvodnou štôlňou Karitas. V jeden deň som išiel fárať na dobývky, lebo kvalita ťaženej rudy sa veľmi zhoršila. Často sa stávalo, že na dobývke prestrelili do stariny, z ktorej sa presypávala podsádzka na pracovisko a nesvedomití baníci to nakladali nakladačom do vozíkov.
Ing. Marian Slavkay: Príbehy baníkov z Gemera a Spiša - Jalta 1989
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Rezort baníctva v Československu dostal od veľkého brata „Sovietskovo sajúza“ ponuku na liečebno-rekreačný pobyt pre baníkov v lukratívnom meste Jalta na Kryme. To asi ako náhradu, že sme ich vojská živili v našej republike už cez dvadsať rokov. Ja som mal v tom čase necelý rok do dôchodku, preto mi ROH láskavo pridelilo poukaz na túto rekreáciu. Bolo to asi preto, že naši vysokí funkcionári zvaní „veľkopanstvo“ na správe závodu v Rožňave nejavili záujem ísť k moru vo februári a k tomu ešte bolo potrebné doplácať na rekreáciu asi 400 korún.
Andássyho deň II v Rožňave pripomenul tradície baníctva a železiarstva na Slovensku
Napísal(a) Petronela Bodnárová, Gabriela Kolesárová
Dňa 20.5.2016 sa v Baníckom múzeu v Rožňave uskutočnil druhý ročník podujatia Andrássyho deň. Podnetom na zorganizovanie bol mimoriadne úspešný prvý ročník, ktorý sa uskutočnil 17.5.2013. Projekt podalo rovnako ako v prípade I. ročníka Andrássyho dňa Občianske združenie Slovenská železná cesta (SŽC), ktorá svojimi aktivitami podporuje cestovný ruch, uchovanie kultúrneho dedičstva, ako aj propagáciu baníctva, hutníctva a železiarstva na Slovensku.
Veľký banícky sviatok v Dobšinej bol na Turíce
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Do dobšinského závodu GŽB som nastúpil v roku 1954 za banského revírnika na úsek Dedičná štôlňa. Býval som u pani Štemplovej, ktorú som volal familiarne „Ilonka néni“. Blížili sa Turíčne sviatky. Ilonka néni mi rozprávala, že to je v Dobšinej najväčší banícky sviatok. O tejto tradícii som nič nevedel. Vedel som iba o sviatkoch, ako Banícky deň, Barbora a v Čechách niekde oslavovali Klementa. Týždeň pred Turícami prišli za mnou do kancelárie dvaja starší baníci, ktorí ma pozvali na oslavy. Vyberali po 50 Kčs na prípravu slávnosti.
Počas môjho života v baníckej profesii som bol po skončení normovačského kurzu v Helcmanovciach preložený z Dobšinej za ekonóma na závod Drnava. Nebol som nadšený, že ma sem preložili, lebo obyvatelia v Drnave rozprávali prevažne maďarsky a ja som nevedel maďarsky ani jedno slovo. Na správe závodu pracovala moja mamka ako vedúca Osobného oddelenia.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Mariančok, ja rodilsja v Bystrici
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ako pracovník ministerstva na Kube som dostal veľmi lukratívny byt v najväčšej budove v Havane vo Foxe. Bol to bývalý americký hotel, postavený v modernej architektúre so zaujímavým vzhľadom. Budova bola postavená v tvare otvorenej knihy. Bola 30 poschodová, vybavená osobnými a nákladnými výťahmi. V Havane sme v tom čase mali českú a slovenskú školu pre 1. až 5. ročník. Staršie deti chodili do ruského gymnázia, ktoré zriadilo Sovietske veľvyslanectvo v Havane. Syn Igor chodil do tretieho ročníka v našej škole. Dcéra Soňa však nastúpila do prvého ročníka ruského gymnázia.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Len sa tráp, tak sa skôr naučíš španielčinu
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Len krátko potom, čo som sa usalašil v kancelárii na ministerstve v Havane, došiel z jednej porady u viceministra náš šéf Claudio. Zavolal mňa a Miša Lukáča, geológa zo Slovenska k sebe. Vyskytol sa závažný problém v magnezitovom lome Redención, ktorý sa nachádzal v blízkosti mesta Camaguey. Sedimentárne ložisko magnezitu sa dobývalo autobágrom, ktorý ho nakladal do nákladných áut. Magnezit nebol úplne rozsypný, ale bol dobývateľný. Oceľové zuby bagrovej lyžice museli byť ostré. Vrezali sa do rudy a nakladali ju na korbu nákladného auta.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Môj odchod na Kubu
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
V roku 1974 podnikový riaditeľ navrhol našemu Generálnemu riaditeľstvu v Prahe, aby som bol zaradený do kádrových rezerv pre prácu v zahraničí. Následne asi v marci som bol upovedomený, že mám absolvovať štvorsemestrálne školenie s názvom „Komplexné štúdium pre prípravu vedúcich pracovníkov čs. banských afilácií“, ktoré sa bude konať v Telčiciach blízko Chvaletíc. Zo všetkých podnikov republiky sme sa tam zišli asi tridsiati. Polovica z nás sme nevedeli, čo sa v tom nám nezrozumiteľnom názve skrýva, tak sme „múdro čušali“, aby sme neboli na posmech.
Viac...
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Borsučia masť
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
V čase, keď som pracoval v Smolníku, na PR ŽB v Spišskej Novej Vsi na útvare „Výroba“ sa zišla partia dobrých odborníkov. Boli to ľudia, ktorí rozumeli baníctvu, ale zhodou okolností boli to aj vyložení „pekelníci“, ktorí si medzi sebou vystrájali také kúsky, že každý kto ich poznal, sa musel na tom zasmiať. Vedel som všetko, čo sa na tom útvare odohralo, lebo môj kamarát Ing. Fero Šmelko bol zo Smolníka preložený na podnik. Zadelený bol na útvar výroby a pri stretnutiach mi tie príbehy porozprával. Ako vedúci výroby na závode som bol v neustálom styku s výrobou na PR, takže sme sa veľmi často stretávali.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Bandy báči a jeho pekná Eržika
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Bandy báči pochádzal z dolného Gemera, asi z južnej prihraničnej oblasti, ktorú v roku 1939 zabrali Maďari od Slovenska. V roku 1944 mal práve po maturite a začal študovať banské inžinierstvo v Budapešti. Ako študent sa zaľúbil do veľmi peknej Maďarky Eržiky. Bola vyučená módna dámska krajčírka, ktorá šila šaty a kostýmy v exkluzívnom módnom salóne v Budapešti. V tom čase bola Budapešť považovaná za centrum stredoeurópskej módy, ktorá bola rovnocenná s presláveným módnym mestom Parížom. Veľkú lásku Eržiky a Bandyho prerušil koniec svetovej vojny v roku 1945.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Nakladač JOY
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
S celosvetovým vývojom banskej mechanizácie v sedemdesiatych rokoch Rudný projekt v Košiciach vypracoval projekt na nový spôsob otvárky a dobývania smolníckeho ložiska. Ložisko malo byť otvorené úpadnicou-rampou razenou z povrchu, špirálovite okolo ložiska až do hĺbky úrovne piateho obzoru jamy Péch. Výstuž úpadnice bola navrhnutá oceľovou TH výstužou, profilu Z 3. K otvárke a k dobývaniu ložiska bola navrhnutá bezkoľajová mechanizácia nakladačmi francúzskej výroby, značky JOY. Nakladač sa pohyboval na obrovských drapákových pneumatikách a obsah jeho lyžice bol asi 1,4 m3.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Cilko, pridaj!
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Cilko, pridaj! Rudo býval v jednom z domkov, ktoré boli vystavené oproti smolníckemu závodu. Tieto domky vystaval podnik ŽB pre stálych zamestnancov. Viedla k nim okružná cesta, po oboch stranách pripojená na hlavnú cestu zo Smolníka do Mníška nad Hnilcom. Druhý Rudov sused bol starý baník, ktorý nedávno ukončil prácu v bani a stal sa dôchodcom. Bol naučený veľa pracovať, lebo po šichte v bani nasledovala práca okolo domu v záhrade a tiež príprava dreva na zimu. Odrazu mal veľa času, tak si urobil plán, že pred vchodom si zhotoví z dreva malú verandu, na ktorej môže odpočívať. Z hranolov urobil kostru verandy,

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-