Gemer (2414)
Podradené kategórie
Nemocnice Svet zdravia s pacientmi sa tešia z nových komfortných sanitných vozidiel Mercedes-Benz
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Regionálna sieť nemocníc Svet zdravia tento týždeň zaradila do svojej flotily dopravnej zdravotnej služby 13 nových sanitných vozidiel Mercedes-Benz Vito v celkovej hodnote 570-tisíc eur. Nové vozidlá budú obsluhovať nemocnice v Galante, Rimavskej Sobote, Žiari nad Hronom, Banskej Štiavnici, Trebišove, vo Vranove na Topľou a v Partizánskom. Špeciálna technická úprava tohto modelu poskytuje pacientom novú úroveň komfortu a bezpečnosti. Vozidlá sú plne klimatizované a majú vysoký podiel bezpečnostných prvkov.
Na veselé i smutné príbehy z prác pri razení banských chodieb spomína Ing. Marián Slavkay
Napísal(a) Ondrej Rozložník
Pri posedení mi 82-ročný Marián 24. novembra 2015 porozprával niektoré príbehy z jeho pôsobenia ako vedúceho úseku na lokalite Drnava – Banský potok.
V 50–tych rokoch minulého storočia realizovali sa tu banské práce na overenie žilného sideritového zrudnenia banskými prácami pomerne veľkého rozsahu. Prieskum sa robil v závere úzkej doline Banského potoka, priamočiare cca. 3 km SV od Drnavy. Tam pri štôlni Karol bola vybudovaná kompresorovňa, prevádzková budova a pod. Dnes je tam z toho prebudovaná lesnícka chata.
Po dohode medzi Geologickým prieskumom n. p. Rožňava a Železorudnými baňami n.p. Rožňava prevzal ďalšie razenie banských diel rožňavský závod. Do funkcie vedúceho tohto úseku bol menovaný mladý banský technik Marian Slavkay, ktorý tam nastúpil po svojom pôsobení v Ostravských uhoľných baniach.
Kultúrnu obec okresného mesta Revúca i celého Gemera zastihla smutná správa. Dňa 21. novembra 2015 vo veku 69 rokov zomrel PhDr. Ján Bendo, ktorý až do odchodu do dôchodku pracoval ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. Jeho vzťah ku kultúre a zvlášť k ľudovej sa prejavil už od mladých rokov, keď aktívne pôsobil ako člen folklórneho súboru Lykovec a v neskorších rokoch aj ako člen dychového súboru Gemerčanka. Patril k prvým členom kapely Rytmus 60. V spomínaných telesách sa vyprofiloval ako hudobník i spevák - sólista. Okrem svojich pracovných povinností nevynechal i ďalších svojich koníčkov, najmä fotografovanie a vo voľnom čase aktívne prispieval aj na stránku Maj Gemer.
Je potešiteľné, že k nám denno-denne prichádzajú informácie najmä z oblasti kultúry o podujatiach, ktoré sa pripravili, alebo pripravujú pre návštevníkov v našom regióne. Teraz prišla elektornickou poštou pozvánka z Gemersko - malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, ktoré v spolupráci s Obcou Klenovec, o.z. RODON Klenovec a MO MS pripravili podujatie Deň filmu a divadla v Klenovci. Podujatie bude 21. novembra 2015 t. j. v sobotu od 17:30 hod. v tamojšom Kultúrnom dome. V rámci programu uvedú krátkometrážne animované filmy z tvorivých dielní v rámci projektu Tak to vidím ja... Priemiéru bude mať krátkometrážny filmpod názvom Od ovečky po gubu - Ján Fotta, spracovateľ a ovčej vlny z Klenovca, ktorý vznikol v rámci projektu Po stopách nositeľov tradícií.
Spomienka na Troch sokolov - Jána Francisciho, Štefana Marka Daxnera a Michala Bakulínyho v Plešivci
Napísal(a) zlatica halková
Začiatok novembra už tradične patrí spomienke na Troch sokolov. Obec Plešivec, SZPB Rožňava, Miestny odbor Matice slovenskej Plešivec, Dom Matice slovenskej Rožňava, SZPB Plešivec, za účasti žiakov ZŠ s VJS v Plešivci, tohto roku aj ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy, ako aj miestnych obyvateľov zorganizovali spomienkové stretnutie pri príležitosti odsúdenia náhlym súdom v stoličnom dome v Plešivci na smrť troch sokolov Štefana Daxnera, Jána Francisciho a Michala Bakulínyho v roku 1848. Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave p. Zlatica Halková sa ujala sprievodných slov a privítala všetkých prítomných. Úvodom zarecitoval Radomír Znak zo ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy práve báseň od Francisciho Hoj traja sokoli a následne v pútavom príhovore podpredseda ústrednej rady a predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave p. Norbert Lacko
V Čiernom Potoku si pripomenuli 71. výročie od zavlečena svojich spoluobčanov do koncentráku
Napísal(a) Jozef Pupala
ZO SZPB a Obecný úrad v Čiernom Potoku dňa 6.11.2015 spoločne zorganizoval verejnú členskú schôdzu ZO SZPB a pietne zhromaždenie občan pri 71. výročí tragickej udalosti v obci, kedy nyllassiovskí fašisti odviekli z obce a okolitých osád 14 mužov, z ktorých útrapy koncentračného tábora neprežili 12-ti. Jeden z navrátilcov po slobodení však po dvoch týždňoch po návrate zomrel na následky pobytu v koncentračnom tábore.
Predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku v úvode privítal vzácnych hostí. V prvom rade to boli ešte žijúci účastníci spomínaných udalostí p. Štefan Kapec z Kalinova, ktorému fašisti odvliekli otecka, Štefan Mikuš, ktorému odvliekli starého otca a strýkov, ďalej prislušník 2. Ukrajinského frontu, účastník oslobodzovacích bojov miest Szolnok, Godollo, Budapešť, Nové Zámlky plk v.v. Ladislav Sládek s manželkou.
Mesiacu november bude kraľovať predovšetkým film a divadlo
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Mesiacu november bude kraľovať predovšetkým film a divadlo. Filmové večery v kine, vystrieda filmový festival plný zimných športov, predstavenia divadelných ochotníckych súborov a spestrením bude beseda zameraná na historické príbehy z Gemer-Malohontu.
Filmovú ponuku mesiaca otvára Kino Rimava v Hnúšti, ktoré vo štvrtok 5. novembra 2015 premietne akčný dobrodružný sci-fi film Jurský svet, 15. novembra bude na programe animovaná rozprávka Pieseň mora a 26. novembra zažiari na filmovom plátne Dáma v zlatom.
Prechádzka po starom dobovom popise 300. výročia augsburského vierovyznania
Napísal(a) Miroslav ĎurindaDeviaty ročník Dňa Mikroregiónu Muránska planina zorganizovali v Muránskej Hute
Napísal(a) J.H.
Z poverenia vedenia Mikroregiónu obec Muránska Huta dňa 10. 10. 2015 zorganizovala „9. ročník Dňa Mikroregiónu Muránska planina“. Na úvod tohto podujatia privítali, predsedkyňa Mikroregiónu Ing. Terézia Tisovčíková a starosta obce Muránska Huta Ing. Robert Ševčík všetkých prítomných a popriali im pekný kultúrny zážitok. Združené obce
Slovenské mitrovanie na Salaši pod Maginhradom ukončil fakľový sprievod
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach sa uplynulú sobotu rozliehal zvuk pastierskych fujár, bičov a zvoncov, takmer na každom kroku znela ľudová hudba a vzduchom sa šírila nielen vôňa baraních špecialít, ale aj skvelá nálada vytvorená bohatým programom, dobrými ľuďmi a skvelým počasím.
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie začalo v sobotu 24. októbra ukážkami prác na salaši. Návštevníci mohli vidieť zaháňanie a strihanie oviec, odváranie žinčice či výrobu syrov a pareníc z ovčieho mlieka, ktoré mohli priamo na mieste ochutnať. Nechýbala ani súťaž vo varení, v ktorej 6 súťažných družstiev predviedlo spracovanie baranieho mäsa na rôzne spôsoby. Víťazom sa stala Kokavská ambasáda Zvolen so živánkou, druhé miesto obsadilo družstvo ZRPŠ s baraním pilafom a tretím najlepším jedlom bol tradičný baraní perkelt od Mikroregiónu Rimava a Rimavica. Chuťou a servírovaním jedla nezaostali ani ďalšie družstvá, ktoré pripravili baraniu kapustnicu, barana s plackou či baranie ragú.

































Nevnímajme dnes v predvečer pre ECAV významného sviatku Pamiatky reformácie prechádzku po starom dobovom popise sviatočnej udalosti v anachronizme uplynulého, skoro dvestoročného intervalu, ale vcíťme sa do priam emocionálneho prežívania slávnosti so všetkými atribútmi prejavu
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-