Gemer (2432)
Podradené kategórie
Ondrej Leštach, väzeň číslo 8879 1172, zajatec
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V spomienkach na príbehy mužov, ktorí sa nebáli smrti v boji za našu slobodu v kritických rokoch 1939 – 1945, nemožno obísť denník jedného z mnohých, ktorí sa nebáli vystúpiť proti fašizmu so zbraňou v ruke. „Odmenou“ im boli koncentračné tábory, ani tie však nedokázaličloveka zlomiť. Príbeh zajatca Ondreja Leštacha z Henckoviec, narodeného 10.4.1904, z denníka ktorého vyberáme nasledovnú časť, je toho dôkazom:
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Môj odchod na Kubu
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
V roku 1974 podnikový riaditeľ navrhol našemu Generálnemu riaditeľstvu v Prahe, aby som bol zaradený do kádrových rezerv pre prácu v zahraničí. Následne asi v marci som bol upovedomený, že mám absolvovať štvorsemestrálne školenie s názvom „Komplexné štúdium pre prípravu vedúcich pracovníkov čs. banských afilácií“, ktoré sa bude konať v Telčiciach blízko Chvaletíc. Zo všetkých podnikov republiky sme sa tam zišli asi tridsiati. Polovica z nás sme nevedeli, čo sa v tom nám nezrozumiteľnom názve skrýva, tak sme „múdro čušali“, aby sme neboli na posmech.
Máj 2016: V hlavnej úlohe divadlá a koncerty
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Určite si bude z čoho vyberať. Mesiac máj ponúka pestrú paletu podujatí od divadelných predstavení a koncertov rôznych hudobných žánrov, cez pálenie vatry, turistické pochody a cyklistické preteky až po rezbárske sympózium a noc v mlyne či v múzeu.
Divadlo a muzikál
Miestami lyrická, miestami bláznivá komédia Nevyliečiteľní, ktorá 8. mája 2016 zavíta do Hnúšte, prinesie spleť lások, citov, prelínanie sa vzťahov a následné trápenie hlavných hrdinov zverených do rúk psychológom, ktorí by sami potrebovali odbornú pomoc.
Spomienková slávnosť v Rejdovej pri príležitosti 100. výročia úmrtia evanjelického kňaza a podporovateľa Matice slovenskej Jána Končeka
Napísal(a) ZH
Rejdová – 24.04.2016 - Nedeľné ráno nás privítalo pochmúrnym zimným počasím, jemné mrholenie, studený vietor, brrr, to teda bude deň, to si pomyslelo mnoho z nás. Ale na druhú stranu sme vedeli, aký slávnostný deň nás čaká a naše očakávania boli vysoko prekonané. Spomienková slávnosť pri príležitosti 100. výročia úmrtia evanjelického kňaza a podporovateľa Matice slovenskej Jána Končeka sa niesla v slávnostnej atmosfére. Služby Božie v Ev. chráme Božom v Rejdovej liturgovali ThDr. Jerguš Olejár.,
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Borsučia masť
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
V čase, keď som pracoval v Smolníku, na PR ŽB v Spišskej Novej Vsi na útvare „Výroba“ sa zišla partia dobrých odborníkov. Boli to ľudia, ktorí rozumeli baníctvu, ale zhodou okolností boli to aj vyložení „pekelníci“, ktorí si medzi sebou vystrájali také kúsky, že každý kto ich poznal, sa musel na tom zasmiať. Vedel som všetko, čo sa na tom útvare odohralo, lebo môj kamarát Ing. Fero Šmelko bol zo Smolníka preložený na podnik. Zadelený bol na útvar výroby a pri stretnutiach mi tie príbehy porozprával. Ako vedúci výroby na závode som bol v neustálom styku s výrobou na PR, takže sme sa veľmi často stretávali.
Červenoarmejec medzi našimi vojakmi v Rožňave
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 19. apríla 2016 prišiel na besedu s vojakmi chemického útvaru v Rožňave pravdepodobne jediný žijúci príslušník Červenej armády slovenskej národnosti plukovník vo výslužbe Ladislav Sládek. Po uvítaní hostí veliteľom útvaru plk. Oliverom Toderiškom predstavil plk. Ladislava Sládeka prítomným poslucháčom krátkym úvodom člen Ústrednej Historicko-dokumentačnej komisie SZPB a predseda Oblastnej HDK v Rimavskej Sobote a predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku, JUDr. Jozef Pupala. Svojím životným príbehom zaujal všetkých prítomných vojakov. Jeho spomienky na obdobie po Viedenskej arbitráži, dôvody prečo
Štvrťstoročné jubileum evanjelického zborového spevokolu v Gemerskej Polome
Napísal(a) Členovia jubilujúceho spevokolu
V nedeľu, 17.apríla 2016, sa konali v našom chráme Božom slávnostné služby Božie, počas ktorých sa pripomenulo jubilejné 25.výročie založenia cirkevného spevokolu. Z histórie a spomienok vyberáme: „Spevokol bol založený 16. marca 1991 pod vedením kantora pána Jána Červenáka s 29 členmi. Počas tých 25-tich rokov sme prezentovali duchovné, ale aj národné piesne na rôznych miestach Slovenska a pri všetkých cirkevných sviatkoch a slávnostiach v našom chráme Božom. Naše piesne zneli na svadbách, pohreboch, inštaláciách zborových farárov, ale aj pri slávnostiach v našej obci Gemerská Poloma.
Aktívni členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Nielen činorodou prácou členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave napĺňajú uznesenie a jednotlivé body plánu práce na rok 2016, ale venujú sa aj iným kultúrno-spoločenským resp. športovým akciám. V sobotu 16. apríla 2016 sa zúčastnili výletu do Košíc, konkrétne - navštíviť Botanickú a Zoologickú záhradu. Sprevádzalo ich slnečné počasie. Po príchode do Botanickej záhrady si prezreli výstavu kaktusov ako aj ďalšie subtropické a tropické rastliny. Mnohí z účastníkov boli očarení obrovským množstvom rastlín v skleníkoch, kde na vlastné oči videli dozrievajúce pomaranče, citróny, banány a iné cudzokrajné ovocie.
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu?
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu, prispieť k rozvoju cestovného ruchu alebo originálne zviditeľniť región Malohont? Potom práve pre vás sú určené výzvy na predkladanie projektov, ktoré 18.04.2016 vyhlásila Miestna akčná skupina (ďalej len MAS) MALOHONT. Výzva č. 01/GP/MAS/2016 v rámci grantového programu Región občanom - občania regiónu je určená predovšetkým pre občianske organizácie pôsobiace na území MAS MALOHONT. S nápadmi, ktoré prispejú k zveľadeniu historického a kultúrneho dedičstva, k podpore miestnych produktov alebo k rozvoju cestovného ruchu, sa môžu uchádzať o podporu vo výške od 500 do 2 500 €.
Medzinárodný deň Rómov v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Je to sviatok, ktorí poznajú všetci. Každý si ho pripomína inak. Niekto výstavou, koncertom, divadlom či iným spôsobom. Robí tak preto, lebo chce prejaviť úctu, uznanie a vďaku Rómom medzi nami. A to je aj náš prípad. 15. apríla 2016 sme si tento deň, síce s malým oneskorením, pripomenuli už po tretíkrát aj my. Dopoludňajší program sa niesol v znamení férových športových súťaží, výtvarných a environmentálnych aktivít. Medzi nami sme privítali deti z materskej školy, našich bývalých žiakov zo ZŠ s MŠ v Muráni, ale aj nových kamarátov zo ZŠ v Šumiaci.
Viac...
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Bandy báči a jeho pekná Eržika
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Bandy báči pochádzal z dolného Gemera, asi z južnej prihraničnej oblasti, ktorú v roku 1939 zabrali Maďari od Slovenska. V roku 1944 mal práve po maturite a začal študovať banské inžinierstvo v Budapešti. Ako študent sa zaľúbil do veľmi peknej Maďarky Eržiky. Bola vyučená módna dámska krajčírka, ktorá šila šaty a kostýmy v exkluzívnom módnom salóne v Budapešti. V tom čase bola Budapešť považovaná za centrum stredoeurópskej módy, ktorá bola rovnocenná s presláveným módnym mestom Parížom. Veľkú lásku Eržiky a Bandyho prerušil koniec svetovej vojny v roku 1945.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Nakladač JOY
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
S celosvetovým vývojom banskej mechanizácie v sedemdesiatych rokoch Rudný projekt v Košiciach vypracoval projekt na nový spôsob otvárky a dobývania smolníckeho ložiska. Ložisko malo byť otvorené úpadnicou-rampou razenou z povrchu, špirálovite okolo ložiska až do hĺbky úrovne piateho obzoru jamy Péch. Výstuž úpadnice bola navrhnutá oceľovou TH výstužou, profilu Z 3. K otvárke a k dobývaniu ložiska bola navrhnutá bezkoľajová mechanizácia nakladačmi francúzskej výroby, značky JOY. Nakladač sa pohyboval na obrovských drapákových pneumatikách a obsah jeho lyžice bol asi 1,4 m3.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Cilko, pridaj!
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Cilko, pridaj! Rudo býval v jednom z domkov, ktoré boli vystavené oproti smolníckemu závodu. Tieto domky vystaval podnik ŽB pre stálych zamestnancov. Viedla k nim okružná cesta, po oboch stranách pripojená na hlavnú cestu zo Smolníka do Mníška nad Hnilcom. Druhý Rudov sused bol starý baník, ktorý nedávno ukončil prácu v bani a stal sa dôchodcom. Bol naučený veľa pracovať, lebo po šichte v bani nasledovala práca okolo domu v záhrade a tiež príprava dreva na zimu. Odrazu mal veľa času, tak si urobil plán, že pred vchodom si zhotoví z dreva malú verandu, na ktorej môže odpočívať. Z hranolov urobil kostru verandy,
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Hlavný mechanik ŽB Smolník
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Prvého januára 1971 som nastúpil na závod v Smolníku. Stretol som tam bývalého spolužiaka z Baníckej fakulty, veľmi dobrého priateľa, Ing. Františka Šmelka a aj niekoľkých kamarátov zo spišskej priemyslovky. Bol to hlavný mechanik Rudo, revírnik na bani Pyrit Jano Juhár a Janko Koch z Huty, ktorý pracoval na plánovacom oddelení. Vošiel som do hlavnej budovy správy závodu a pred dverami útvaru „Výroba“ ma čakal Ing. Stano Petráš.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa